Roklina Čertova dolina vodopádmi a stupačkami pripomína Slovenský raj, taký mini, ideálny pre deti.
Foto: Patricia PoprockáChodník sa začína pod Salašom Zbojská, pri ktorom stojí aj stará lipa, údajne sa pod ňou schádzali zbojníci. Družina Jakuba Surovca patrila v 18. storočí medzi najväčšie v regióne, zbíjala od Lučenca až po Nowy Targ. Jej kapitán Jakub bol rodák z Tisovca, pôvodne sa zaučil za valacha po okolitých salašoch. Na zboj, ktorý bol veľkým lákadlom, keďže medzi Breznom a Tisovcom viedla dôležitá obchodná cesta, ho nahovoril známy, Martin, prezývaný Poliak. Prizvali aj ďalších chlapcov, zväčša tiež valachov zo salašov a vytvorili družinu, v ktorej Jakub Surovec vládol prísnou rukou. Najväčší rozmach mali v rokoch 1739-1740, kým 16. septembra Jakuba nechytili v krčme na Polhore. Svojich druhov nezradil ani pri opakovanom vypočúvaní, napokon ho 11. októbra popravili lámaním na kolese a postupne pochytali i ostatných.
Na ich počesť je tu dnes vybudovaný tento náučný chodník, kde sa okrem popisu vybraných atrakcií dozviete aj o rastlinách a živočíchoch v danej lokalite. Pozor, ide sa po ňom len v jednom smere, a to pre stupačky a rebríky, ktoré vás čakajú na dne rokliny Čertova dolina asi v polovici túry.
Rozhľadňa, prvá zastávka na chodníku. Ten pravý, lesom a roklinou, začína kúsok za ňou.
Foto: Patricia PoprockáZbojnícke pravidlá a prísny trest
Na začiatku prejdete cez železničné koľaje, po ktorých premáva ďalšia atrakcia, zubačka, i cez hlavnú cestu a vydáte sa kopčekom k drevenej rozhľadni Zbojská. Tam na vás čaká prvé pripomenutie, na čom území sa nachádzate – socha zbojníka (Jakuba Surovca) v nadživotnej veľkosti. Ak máte čas, môžete vyjsť hore, výhľady budú prekrásne, deti sa tam môžu odfotiť pri vypchatých diviačikoch a svišťovi, no treba ísť ďalej. Ten pravý zbojnícky chodníček na vás ešte len čaká.
Vstup do lesa stráži zbojník, ktorý upozorňuje na prísne novodobé zbojnícke pravidlá.
Foto: Patricia PoprockáNemôžete ho minúť, vchod stráži drevená socha veliteľa družiny s prísnym varovaním, aby každý dodržiaval zbojnícke zákony. Tie sú dnes takéto: „Nerob hluk a nenič prírodu! Odpad, ktorý vyprodukuješ, si zober so sebou, lebo ťa postihne krutý trest! Správaj sa slušne a uži si to!“
Tak teda užívajte: Lesný chodníček vás zanedlho zavedie k jaskyni Remeta, pomenovanej po pustovníkovi, ktorý na vrchu podľa legendy v 18. storočí pustovníčil, a objavenej len nedávno v januári 2010. Vchod je úzky, dnu nevidieť, je však ideálnou skrýšou pre líšky a ich mláďatá. Potom prejdete lúčkou, potôčikom, mostíkom... Všetko nasleduje rýchlo, deti sa nenudia, je kam pozerať a navyše – to hlavné, roklina so stupačkami a rebríkmi, ktorá pripomína Slovenský raj, je stále pred vami.
Nenápadná štrbina v skale, jaskyňa, ktorá slúži ako úkryt líškam.
Foto: Patricia PoprockáČertovou dolinou po železách
Že sa blížite, zistíte podľa toho, keď prejdete popod hlavnú cestu spájajúcu Brezno a Rimavskú Sobotu a zanedlho aj popod železničnú trať. Pohľad hore je naozaj úchvatný. Ak máte šťastie a na ohromných vysokých stĺpoch vám ponad hlavy prejde aj vlak, zážitok je dokonalý.
Úchvatný pohľad nahor.
Foto: Patricia PoprockáAk chcete, môžete si aj posedieť na tráve pri informačnej tabuli, kde sa dozviete o histórii železnice, ktorá je dnes zapísaná v zozname technických pamiatok. Potom je to už len pár minút k rokline.
Stupačky uchytené v skale, nad nimi oceľové lano, ktorého sa pridržiavate, dobrodružnejšie povahy si prídu na svoje, pre úzkostlivejšie to bude výzva, s ktorou sa treba popasovať.
Na stupačkách je zábava.
Foto: Patricia PoprockáAk je sucho, časť cesty sa dá prejsť aj po kamennej zemi, správcovia chodníkov však upozorňujú, že v čase topenia snehu či výdatnejších dažďov môže byť prúd vody naozaj silný, čo chodník robí nebezpečným. Po stupačkách prejdú zdatnejšie päťročné deti, ak idete s menšími, odporúčame nosič alebo túru odložiť o nejaký ten rok. Stupačky potom vystrieda rebrík, ďalšie stupačky, dookola krásne skaly a lesy dodávajú chodníku tú pravú horalskú príchuť a deti sú nadšené.
Stupačky strieda rebrík.
Foto: Patricia PoprockáOddych na lúkach
Na konci rokliny vás čaká strmý kopec, po ktorého zdolaní si môžete posedieť, prípadne sa aj posilniť pri ohnisku na krásnej čistinke. Za ňou už nasleduje iba cesta späť k salašu. Nádhernými lúkami popri dreveniciach, ovčínoch, dôjdete pohodlne až ku kolibe, resp. k zaparkovanému autu.
Pokojná idylka na konci túry.
Foto: Patricia PoprockáTuristický sprievodca udáva dĺžku chodníka necelých šesť kilometrov a trvanie asi tri hodiny, ak sa dlho nezastavujete a neodpočívate pri jednotlivých informačných tabuliach alebo len tak na čistinkách, zvládnete ho aj za dve.
Prajeme príjemnú túru, v každom prípade sa prejsť Chodníkom Jakuba Surovca oplatí!
Zapojte sa do LETNEJ SÚŤAŽE!
Hráme o viac ako 85 cien v hodnote viac ako 20 000 € eur. Viac informácií na tomto linku.
Hráme o viac ako 85 cien v hodnote viac ako 20 000 € eur. Viac informácií na tomto linku.
Všetky články seriálu Leto s Pravdou nájdete na tomto linku.
