Tip na výlet: Na Kráľovú hoľu so štvorročným dieťaťom

Patricia Poprocká, 19. augusta 2020 o 12:00

Strom zelený na nej nenájdete, dojímavá pieseň však dodáva tejto hore špecifické čaro a je silnou motiváciou, vďaka ktorej nahor vydrží šľapať aj štvorročné dieťa. Kráľová hoľa, jeden z troch symbolických vrchov Slovákov, na ktorom by mal raz stáť snáď každý.

Majestátna Kráľová hoľa.

Foto: flog.pravda.sk/greenhorn.flog

Ciest nahor je viac, podľa toho, z akej obce sa vyberiete. Zvoliť si tiež môžete, či pôjdete pešo alebo bicyklom, keďže hore k vysielaču vedie aj asfaltová cesta. Väčšinou platí úmera – čím kratšie, tým strmšie. Keď idete s malými deťmi, ktoré nevydržia prejsť priveľa kilometrov, odporúčame práve jednu z týchto ciest. Zo Šumiaca alebo z Telgártu. My sme sa vybrali tou druhou, dlhou niečo cez šesť kilometrov.

Cesta začína na konci Telgártu, kúsok za domami, kde je informačná tabuľa a turistické značky. Nástup je príjemný – vedie lúkou, kde vás zdržia akurát tak lesné jahody, ktoré sú pre deti veľkým lákadlom a príjemným osviežením. Ak chcete (alebo poblúdite), môžete to zobrať aj skratkou cez rúbanisko, kde vám cestu vytyčujú lyže pripevnené na stromoch, prípadne na ich zvyškoch.

Značenie trocha netradičné, ale pomôže.

Foto: Patricia Poprocká

Po asi 20 minútach prídete k prvému turistickému značeniu – Dolné Pasienky v nadmorskej výške 1046 metrov. Odtiaľ to máte na Kráľovu hoľu ešte dve a pol hodiny, s deťmi však rátajte o niečo viac. Čaká vás zdolať presne 900 výškových metrov. Po zemskom povrchu asi päť kilometrov.

Ale načo počítať, samotná cesta je predsa rovnako hodnotná ako cieľ. Radšej si tu trocha oddýchnite a pokochajte sa okolím. Pred sebou máte totiž prvé väčšie stúpanie. Lúčna cestička prechádza do lesnej a strmšej než ste šli doteraz. Nie je to však nič strašné, navyše ak ste milovníci húb, prídete si na svoje. Je ich tam naozaj požehnane – divých, ale aj plávok, hríbov či kuriatok. Deti nestíhajú pozerať.

Lesom idete asi trištvrte hodinu, po dvestometrovom prevýšení prídete na ďalšiu zastávku Cesty hrdinov SNP, ktorá vedie celým Slovenskom, Horné Pasienky. Je to vlastne koniec tejto lesnej cestičky, z ktorej nasleduje kúsok po širokej ceste, rozrytej od ťažkých strojov, zvážajúcich drevo. Žiaľ, ťaží sa aj tu, čo nemilosrdne pripomína zvuk píl a hukot strojov.

Kráčať po vode je zábava.

Foto: Patricia Poprocká

Z cesty sa však rýchlo odbáča do ďalšieho kopca. Trávu pod nohami vystriedajú kamienky a na nich – voda. To, čo by sa mohlo zdať ako nevýhoda, je v prípade túry s deťmi veľkým plus. Chodenie „po potôčiku“, hľadanie „vodopádu“ (ak je chodník strmší a voda steká z kamienka na kameň), či prechod cez drevenú lávku, je fantastickým spestrením trasy, takže deti (ani to štvorročné) nemajú čas premýšľať nad tým, že sa nudia alebo nevládzu.

Naopak, cestu, ktorá by bola inak vcelku otupná, vnímajú ako veľmi atraktívnu. Pritom ide o úsek, ktorý vedie popod drôty elektrického vedenia. Aby toho nebolo málo, sú ešte aj očíslované, takže ak sa príliš nudíte, môžete počítať a ešte zvýšiť otupnosť trasy. V tomto prípade dvojnásobne platí – pozerajte sa pod nohy. Je to nielen bezpečnejšie, ale aj ďaleko krajšie a príjemnejšie.

Stožiar na dohľad

Koniec tohto úseku, v podobe potoka a kamennej stavby na kraji lúky prichádza v pravý čas – keď sa vám zdá, že toho už máte plné zuby. Nejde o jedinú atrakciu – ak sa trocha načiahnete a máte šťastie na viditeľnosť, v diaľke sa už črtá aj vrcholový stožiar. Kráľová hoľa sa zdá blízko, i keď ste asi tak v polovici, či možno v druhej tretine cesty. Briežok na okraji využívajú všetci turisti na občerstvenie, no vrchol v dohľadne láka chytro sa vydať ďalej.

Stožiar konečne na dohľad.

Foto: Patricia Poprocká

A oprávnene. Nasleduje totiž asi najkrajšia časť cesty – úzky chodníček lúkou s nádherným výhľadom na Kráľovú skalu, popod ktorej vrcholom vedie. Trasu lemujú čučoriedky a kvetinky, samozrejme. Zanedlho ste pri ďalšom míľniku – prameni Zubrovice, kde môžete priamo pod kopcom doplniť zásoby vody. Piť vodu priamo z prameňa v nadmorskej výške 1650 metrov nemožno každý deň, určite by ste si to nemali nechať ujsť.

Na dlhšiu zastávku však nie je príliš čas, vrchol v dohľadne je príliš lákavý. Smerovník ukazuje 50 minút, čo by kameňom dohodil.

Takmer hore.

Foto: Patricia Poprocká

Večný vietor na vrchole

Vymýšľať už nie je čo – hoľa je hoľou aj preto, že je holá. Čiže v prípade turistiky to znamená kráčať stále do holého kopca, bližšie k vrcholu. Cestičku občas prekríži asfaltka, po ktorej sa hore štverajú cyklisti, inak stále tráva, kamienky a čoraz krajšie výhľady – napríklad na Vysoké Tatry v celej svojej nádhere po ľavej strane ako na dlani, a čoraz viditeľnejší vysielač vpredu.

Radosť na nezaplatenie.

Foto: Patricia Poprocká

Ak máte šťastie, samozrejme. Ak máte „šťastie“ na oblaky, nevidíte nič. Iba belobu všade naokolo, prípadne mračná, ktoré ženie vietor. Ten na Kráľovej holi fúka neustále. Tu oceníte aj dlhé rukávy aj kapucne na hlave, hoci ste sa dolu išli na slniečku uvariť.

Ale výhľad-nevýhľad, napokon sa na asfaltku dostanete aj vy, už niet kam inam ísť, len tých posledných pár metrov. Ste tam, na legendami opradenej Kráľovej holi, 1946 metrov nad morom!

Aby vám nebolo smutno, panorámu schovanú za oblakmi, si môžete pozrieť aspoň na informačnom paneli, pofotiť sa, preskúmať vrchol Kráľovej hole, ktorý je vďaka vysielaču až príliš „civilizovaný“. A nájsť si miesto, kde si posedíte a vychutnáte vašu vyše trojhodinovú lopotu. Ak príliš fúka, zídite nižšie, pekných miest na občerstvenie s peknými výhľadmi (hoci tomu z Kráľovej hole sa nič nevyrovná) je cestou na výber viac než dosť.

Ste tu!

Foto: Patricia Poprocká

Z parkoviska na vrchol a späť to zaberie viac než šesť hodín. Nie je to ľahká túra, ale zas ani žiaden extrém. Dá sa zvládnuť aj s deťmi, ktoré získajú zážitok na celý život.

Kam na výlet v okolí

Telgárt
Železničný most a neďaleký tunel Kornela Stodolu patria medzi rarity slovenských železníc. Telgártsky viadukt bol postavený v roku 1931. Premostenie je v strede vysoké 22 metrov a dlhé 86,2 metra.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Svetové prírodné dedičstvo, jednoducho unikát, ktorý treba vidieť.
Dedinky
Obec v Hnileckej doline pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša, kde sa dá kúpať, stanovať a robiť pekné túry po okolí
Stratená
Niekdajšia banícka obec, v ktorej rímskokatolíckom kostole je plastika z dielne majstra Pavla z Levoče. Neďaleko je aj štátna prírodná rezervácia s rovnakým názvom, hlboké doliny a nádherné lesy vám povedia prečo
Červená skala
Malá osada ležiaca pod vrchom Grúň, kde bola v 19. storočí železiareň a vysoká pec. Počas hospodárskej krízy roku 1932 sa uskutočnil na železnici veľký hladový pochod nezamestnaných, kde sa zúčastnilo 3000 robotníkov.

Výhľad z úpätia Kráľovej hole.

Foto: Patricia Poprocká

Pozor, letná súťaž!
Hrajte vo veľkej letnej súťaži denníka Pravda o peniaze a ceny v hodnote 400 eur. Hrať môžete na tomto odkaze. Prajeme vám veľa šťastia.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >