Tip na výlet: Na jeden deň v Benátkach, ostrov Burano očarí farbami a atmosférou

Ostrov Burano stojí za to.

Foto: Gabriela Bachárová

Ak chcete Benátky spoznať ozaj dôkladne, treba na to určite také tri dni. Len tak si perfektne vychutnáte ich atmosféru a nakuknete do všetkých, aj tých menej známych zákutí. Unikátne mesto obklopuje viacero ostrovov, ktoré stoja za samostatnú návštevu.

Do Benátok sme prišli pohodlne vlakom z Bologne, kde sme boli s dcérkou ubytované, a hneď v bezprostrednej blízkosti vlakovej stanice Santa Lucia sme nastúpili na lodný autobus vaporetto. Inak ako peši alebo po vode sa v Benátkach pohybovať nedá, a práve to tvorí podstatnú časť jeho čara. Aj pre chorých a zranených tu prifrčí vodná záchranka. Vaporetto nás unieslo na vyhliadkovú jazdu hlavnou „ulicou” mesta. Canal Grande lemujú nádherné paláce, ktoré kedysi obývali bohaté obchodnícke rody. Z paluby sme mohli pozorovať výnimočné divadelné predstavenie, v ktorom hrali hlavnú rolu desiatky a desiatky najrôznejších lodí a lodičiek, ktoré sme míňali. Aj keď sa to zdalo nemožné, dokázali sa vyhnúť jedna druhej a nezrazili sa. Ruch je tu priam ako na diaľnici.

Po asi 40 minútach jazdy sme vystúpili tam, kam smerujú kroky každého návštevníka mesta. Piazza San Marco je rozľahlé námestie, ktorému kraľuje majestátna bazilika a veža rovnakého mena a Dóžov palác, z ktorého mestu vládli takzvaní dóžovia.

Čulý ruch na Canal Grande.

Foto: Gabriela Bachárová

Pozor na oblečenie

Do baziliky sme nešli, odradil nás dlhý, asi hodinový rad a horúčava, avšak ak sa sem chystáte, môžete si kúpiť lístok aj vopred online. Vyhnete sa tak frontám a vstúpite do chrámu prednostne. Samozrejme, lístok si možno zaobstarať aj na mieste, len pozor, za základné vstupné toho veľa neuvidíte, za každú ďalšiu významnú pamiatku vnútri, ktorú budete chcieť vidieť, sa platí zvlášť. A ak nebudete mať zakryté ramená a nohy si oblečiete do príliš krátkych šortiek, postojíte si v rade celkom zbytočne. Pravidlá katolíckej cirkvi sú jasné, „necudne” oblečení návštevníci zostanú bez pardonu stáť v rozpakoch predo dvermi.

Z hlavného námestia sa môžete vydať rôznymi smermi, či už náhodne alebo podľa presného plánu. Benátky majú viac mestských štvrtí, každá z nich je trochu iná a všetky stoja za návštevu. Nebojte sa stratiť sa v úzkych uličkách a užívať si výhľad z nespočetných mostíkov na tyrkysovo zelenú vodu ležérne sa prevaľujúcu v kanáloch, v ktorých sa obratne jedna druhej vyhýbajú gondoly.

Veľa ľudí odrádza od návštevy Benátok predstava, že sa v uličkách budú tlačiť s ostatnými návštevníkmi, avšak nie je to také zlé. Preplnené je iba hlavné námestie a aj to len okolo baziliky, a potom ešte blízka promenáda Riva degli Schiavoni a okolie ikonického mostu Rialto. Stačí však odbočiť z týchto hlavných ťahov a priestoru okolo seba budete mať dosť. Uličky vás privedú aj na pôvabné námestia a námestíčka so starobylými kostolmi a ďalšími pamiatkami nesmiernej historickej hodnoty.

Piazza San Marco s vežou, bazilikou a Dóžovým palácom.

Foto: Gabriela Bachárová

Hurá na ostrovy

Keď mesto dôkladne preskúmate, vyberte si, ktorý z priľahlých ostrovov navštívite. Je ich viac a pokojne im môžete venovať jeden celý deň, ak ste v Benátkach na dlhšie. My sme kvôli nedostatku času zvolili len jeden ostrov. Na Burano sme sa odviezli, ako inak, vaporettom, cesta trvala asi pol hodinu. A nemohli sme urobiť lepšie.

Uchvátili nás farebné domy, ktoré sú pre tento ostrov typickými. Ľudia v nich stále bežne žijú, nemali sme teda pocit, že navštevujeme strnulú turistickú lokalitu bez pôvodného života. Bavilo nás nakukovať do dvorov, kde domáci sušili na vešiakoch bielizeň, obdivovali sme rôznorodé závesy, ktoré si miestni vešajú do hlavných dverí a so záujmom sme sledovali, ako malí buranskí chlapci hrajú futbal. Turistov si tu nevšímal nik, snáď len predajcovia suvenírov a čašníci.

Farebné Burano.

Foto: Gabriela Bachárová

Mesto, aké nemá páru

Keď sme sa lodným autobusom po krátkej návšteve vrátili späť do Benátok, nemali sme už veľa času, odchod nášho vlaku sa blížil. Nemohli sme si však nechať ujsť ešte most Rialto a potom sme už naše kroky smerovali k železničnej stanici. Určite sa však chceme vrátiť čím skôr.

Na našu návštevu ešte čakajú rozmanité ostrovy Murano, Torcello, Giudecca, San Michele či Isola San Giorgio. A radi sa zblízka pozrieme aj majestátnu baziliku Santa Maria della Salute či preskúmame neokázalú a turistami nie veľmi vyhľadávanú židovskú štvrť. Najmä však zabudneme na čas a ponoríme sa do minulosti mesta, ktoré nemá páru.