Pavol Balko.
Foto: archív Pavla BalkaV akom prírodnom prostredí môžeme na Slovensku najčastejšie naraziť na medveďa?
Je mylná predstava, že medveď je živočíšny druh žijúci len vo vyšších nadmorských výškach. Kedysi prirodzene žil aj v nížinách, tam sa však usídlil človek, ktorý ho vytlačil vyššie. V súčasnosti sú medvede znovu nútené vracať sa do nižších polôh, jednak ich lákajú poľnohospodárske plodiny ako ľahký zdroj potravy a na strane druhej sú v horách turisti, cyklisti, zberači, motorkári a ťažbári. Zón pokoja je tak čoraz menej a to medveďa núti ísť bližšie k ľuďom. Dnes už ho môžete stretnúť trebárs pri Nitre. Nie je to nič nezvyčajného.
Na medveďa teda môžeme naraziť prakticky všade, ale ktorá časť dňa je najrizikovejšia?
Ráno, večer a v noci, keď si hľadá potravu. S kolegami sme strážili hniezdo orla skalného, striedali sme sa a stalo sa, že ich v noci o štvrtej prekvapil medveď. Zbadali ho, začali sa hlasnejšie rozprávať, aby ich zaregistroval skôr, ako ich sám uvidí. Potom sa pomaly vzdialil. Ale pozor, keď má medvedica mladé, môžete ju vidieť aj za bieleho dňa, pretože v tomto období potrebuje veľa energie, viac potravy. Najväčšie riziko je, keď sa dostanete medzi ňu a mláďatá. Nikdy totiž neviete, ako tie malé zareagujú. Môžu spísknuť, zamraučať, medvedica si situáciu vyhodnotí tak, že im chcete ublížiť a zaútočí na vás.
Medveďa však môžeme k sebe nalákať aj nevedomky.
Samozrejme. Keď ucíti potravu, logicky za ňou ide, je to preňho ľahký, dostupný zdroj. V blízkosti chaty Trangoška v Nízkych Tatrách sa stalo, že medveď roztrhal stan mladým ľudom, pretože v ňom zacítil polievku od večere. Ak niekde stanujete, odporúča sa zavesiť potraviny ďalej od táboriska. Dnes však už existujú vzduchotesné vrecúška na zips, ktoré by nemali vypúšťať von žiadne pachy, a tým medveďa nalákať.
Kde na Slovensku žije najviac medveďov okrem Vysokých a Nízkych Tatier?
Muránska planina, Poľana, Slovenský raj, Volovské a Stolické vrchy, Poloniny a takto by som mohol menovať hádam všetky pohoria, aj keď asi nemôžeme hovoriť o tom, kde ich je najviac, pretože medveď migruje. Z Muránskej planiny napríklad do Volovských vrchov, z Poľany na Muránsku planinu, z Vysokých Tatier do Maďarska a cez Ukrajinu naspäť a tak ďalej. Takto môžete jedného medveďa stretnúť v ten istý deň aj v dvoch rôznych územiach, o poľovných revíroch ani nehovoriac. Presná početnosť sa dá určiť len dlhodobým zberom vzoriek trusu a následnou analýzou DNA.
Keď ide človek do hôr, kde je vyšší výskyt medveďa, aké je riziko, že ho tam naozaj uvidí? Má s touto možnosťou rátať alebo je to skôr stále výnimočná udalosť?
Rizikom nie je medveďa vidieť (smiech). Rizikom je, ak na vás zaútočí. Či sa s medveďom stretnete, to do veľkej miery závisí od terénu. V menej prehľadnej mladine či húštine je určite väčšia pravdepodobnosť, že na neho narazíte, pretože si vás nemusí vopred všimnúť. Tam je aj väčšie riziko, že zaútočí alebo útok aspoň naznačí. Na otvorenejších priestranstvách sa nemusíte veľmi obávať. Medveď vás uvidí skôr ako vy jeho a odíde. To, že zaútočí, je skôr výnimočné. Náš medveď hnedý je veľmi plachý na rozdiel napríklad od grizzlyho, ktorý žije v amerických Skalnatých horách.
Ako sa správať, aby sme medveďa neprekvapili?
Prevenciou je robiť hluk, napríklad nosiť zvonček na batohu, alebo sa rozprávať hlasnejšie, trebárs aj sám so sebou. Medveď včas zistí, že tam ste a bude sa pratať preč, prípadne zostane ticho ležať niekde v húštine. Vzhľadom na slabší zrak sa niekedy postaví na zadné, aby mal lepší rozhľad, chytil lepší vietor, zaostril si vás. Neznamená to však, že sa chystá zaútočiť.
Čo robiť, ak sa dostaneme do jeho blízkosti?
Rozumné je pomaly, potichu a pokojne ustúpiť, pritom sledovať, čo medveď robí. Určite sa neplašte, nemávajte rukami, nekričte, to ho len povzbudí, môže si myslieť, že ho vyzývate na súboj, alebo sa zľakne a zaútočí. Medveďovi sa môžete aj pokojne prihovárať.
Prihovárať sa takej šelme, to mi pripadá skoro až úsmevné.
Ale môže to mať zmysel. Medveď si vás potrebuje vyhodnotiť, pochopiť, že ste človek a na základe toho sa ako plaché zviera pobrať preč. Vidí zle na diaľku, preto prihováranie sa môže byť spôsob, ako mu dať najavo, s kým sa stretol.
Pavol Balko je strážcom národného parku Muránska planina.
Foto: archív Pavla BalkaVy ste sa stretli s medveďom?
Sedemkrát. Raz som zabehol svetový rekord v behu na sto metrov v gumákoch (smiech). Išiel som po chodníku vo veľkej, hustej tráve, sledoval som stopy a huby. A zrazu som zdvihol oči a pred sebou som na tri metre uvidel dve medvieďatá. V prvom zlomku sekundy som si pomyslel: „Hoj... aký škaredý pes, a druhý“. Až potom mi došlo, čo vidím (smiech). Nevedel som, či sa náhodou nenachádzam medzi mladými a medvedicou a či mláďatá nevydajú nejaký signál ohrozenia, tak som si zabehol. Našťastie matka bola asi o tridsať metrov ďalej, pásla sa v mladinke. Mladé ma aj s matkou obehli širokým oblúkom a odišli po svojom. To bolo moje úplne najbližšie stretnutie s medveďom, inak to vždy bolo tak do 15 metrov a vždy sa pratali preč.
Báli ste sa v tých situáciách?
Na nejaké pocity nebol čas, nestihol som si ani uvedomiť, či mám obavy z útoku, pretože medveď bol v zlomku sekundy preč.
Ak by sa však predsa len stalo, že medveď zaútočí, ako sa správať, aby sme sa čo najviac ochránili?
Určite si nelíhajte na brucho, ako sa to niekedy odporúča, pretože máte nechránené nohy. Skôr sa skrčte, ruky a nohy po seba. Rukami si chráňte krk, ak ste bez batoha. Ak máte na chrbte batoh, ten sa vám zošuchne na krk a ochráni ho. Cieľom je chrániť čo najväčšiu plochu svojho tela pred dohryzením a doškriabaním. Ak by vás prevalil na chrbát, snažte sa znovu dostať do polohy na bruchu.
Aká je šanca prežiť útok šelmy?
Medveď má neuveriteľnú silu. Ak by chcel, dokázal by vás zabiť jednou ranou. Pri Tisovci som videl kravu, ktorú takto zabila medvedica… Útok mu slúži skôr na odstrašenie, aby ste sa mu pratali z cesty a dostal vás zo svojho teritória. Zo svojho pohľadu vás len trochu pohryzká, prefacká a pohádže si vás. Samozrejme, nechcem to bagatelizovať, rany od medveďa vyzerajú naozaj strašne. Má ostré pazúry, to by sa človek až čudoval, ako veľmi. Veľké a silné zuby, silný stisk. Nemám však vedomosť o tom, že by medveď hnedý na Slovensku niekoho zabil, ale napríklad v Rumunsku sú evidované tri prípady. Medveď grizzly však zabije desiatky ľudí ročne.
Mladší medveď je pritom pre človeka nebezpečnejší, pretože starý medveď dobre vie, že má navrch a v pokoji odíde, mladší a neskúsenejší skôr ide do „bitky“. Osobne si však myslím, že pre človeka je oveľa nebezpečnejší diviak. Nie je taký plachý ako medveď, skôr na vás vybehne. Má veľké kly, takzvané zbrane a keď okolo vás prebehne a trhne hlavou, môže vám nimi rozpárať nohu. Ak by vás dostal na zem, môže vás zabiť. Stretnutie s veľkým kancom alebo so sviňou, ktorá vedie mladé, môže byť pre človeka veľmi nebezpečné. Asi 25 rokov dozadu som sa nechcene ocitol uprostred bežiacej čriedy približne 20 diviakov. Zachránilo ma to, že som mal priaznivý vietor, a pretože som vedel, že majú slabý zrak, zostal som bez pohybu stáť a napodiv aj môj jazvečík. Vodiaca sviňa zastala pár metrov odo mňa a sústredene na mňa hľadela. Našťastie ma nezvetrila a pobrala sa za čriedou. To bolo jedno z mojich najzaujímavejších stretnutí so zverou.
Prosba Pavla Balka: Neberte medvieďatá domov
„Chcel by som čitateľov ešte upozorniť na to, aby nikdy nebrali medvieďatá domov. Niekedy sa stane, že človek uvidí mladé bez matky, pretože z nejakého dôvodu sa od nej oddelili. Ak si ich však vezmete, potom je už veľmi ťažko vrátiť ich do prírody.Mali sme v Tisovci prípad, keď ľudia zobrali domov medvieďa. Bola to samička, nájdená v čase konania offroad pretekov. Je teda predpoklad, že matku vyplašili autá a oddelila sa od mláďaťa. Ľudia, čo ju našli, sa báli ísť hlbšie do lesa a tam ho pustiť, a tak ho vzali domov.
Medvedie mláďa, ktoré si ľudia vzali domov. Skončilo v zoologickej záhrade.
Foto: archív Pavla BalkaAk si dobre pamätám, k nám sa dostalo až po niekoľkých dňoch a to už nebola veľká šanca na návrat. Matka by ho nemusela prijať, mohla by ho dokonca zabiť. Nakoniec kvôli zložitej a dovolím si povedať skostnatenej legislatíve sme medvedičku nemohli poslať do Rumunska na reintrodukciu (vrátenie do prírody). Dnes žije medzi betónovými múrmi v zoologickej záhrade Bojnice... Preto radím čitateľom, aby určite mláďatká nebrali, aj keď sú krásne a milé.“
