Jediné dva zrekonštruované domy v Kališti.
Foto: PRAVDA, Dagmar TeliščákováMá jedinečnú atmosféru, ktorú pocítite hneď, ako vystúpite z auta. Najjednoduchší prístup do neobývanej horskej osady, ktorá leží vo výške 924 metrov nad morom, je práve autom po nie príliš udržiavanej asfaltke. Ale napokon, aspoň si lepšie predstavíte niekdajšie časy, kedysi tu nebola ani tá. Z hlavného ťahu Brezno – Banská Bystrica odbočíte na Lučatín a potom na Moštenicu. Do osady sa dostanete aj pešo po turistickej značke z Balážov a Donovál, ak si však chcete poriadne prezrieť celé Kalište, nachodíte sa po osade dostatočne aj bez túry.
Z dedinky, v ktorej pôvodne žili uhliari už od 16. storočia, zostali dnes už len dva zrekonštruované domčeky a zvonica. No a samozrejme, základy ostatných vypálených domov, ktorých tu pred osudným 18. marcom bolo 42.
Kalište v plnej kráse pred vypálením.
Foto: archív Múzea SNPJe to smutná prechádzka, niekdajšie domovy už dávno neexistujú, tragický koniec ich majiteľov v nejednom prípade ešte pripomína pamätná tabuľa s menom a krátkym opisom krutej smrti. Zaživa napríklad upálili bezvládnu 90-ročnú starenku Máriu Kostúrovú, podobne aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela zaživa v plameňoch Sabína Mistríková so svojím synom Emilom, 17-ročným Vasilom Longauerom a jeho 18-ročným priateľom Vladom Kamhalom.
Pri pokuse o útek padol zasa Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Jeho manželku Jolanu zastrelili na prahu domu, pri ktorom dávka z automatu zabila aj 21-ročnú Tonku Komorovú. To zďaleka nie je všetko, zoznam obetí a ohavností je oveľa dlhší.
Obyvatelia Kališťa mali počas SNP blízko k partizánskym oddielom, viaceré z nich mali v osade aj svoje centrá. Nemci o tom vedeli, napokon, od potlačenia SNP sa v okolí Kališťa rozpútalo viacero bojov fašistov s partizánmi, pri ktorých zaznamenali straty obe strany. V osade vypukol v zime 1944/45 týfus, na ktorý zomrelo viacero vojakov i 25 obyvateľov. Potom prišla celková likvidácia obce. Prežilo ju 58 ľudí, ktorí sa niekoľko dní až do príchodu spojeneckých vojsk tiesnili v šiestich domoch.
Kalište po vypálení.
Foto: archív Múzea SNPDnes v Kališti máte čo robiť hoci aj celý deň. Len prejsť celým areálom zaberie dosť času. Ak sa chcete čo to podozvedať, vcítiť do atmosféry, vtedajšej doby a života, vyžiada si to zastávky na viacerých miestach. Kúsok nad osadou sú aj zemľanky, kde žili partizáni, a kde neskôr umiestňovali chorých počas spomínanej epidémie týfusu.
Pamätný areál v správe Múzea SNP má vybudovaný nad kaplnkou aj pamätník, pri ktorom sa každoročne konajú spomienkové slávnosti. Obcou vedie tiež náučný chodník, ktorý hovorí o tom, ako miestni žili, pripomína ich niektoré typické slovné výrazy, jedlá či nápoje. V dolnej časti kopca je zasa „Sad života,“ čo sú malé ovocné stromčeky s tabuľkami. Na každej je meno jednej zo 102 obcí, ktoré boli u nás zničené či vypálené počas druhej svetovej vojny.
Z domov sú dnes už len základy. Na snímke zrekonštruovaná kaplnka.
Foto: PRAVDA, Štefan RimajVstup do areálu je bezplatný, počas sezóny je možný aj odborný výklad, sprievodcu si treba zajednať vopred. V tomto období si môžete prezrieť Kalište len na vlastnú päsť, komentovné prehliadky začínajú podľa webovej stránky až v polovici mája. Prísť sa hocikedy oplatí, Kalište by mal raz vidieť každý.
