Juraj Lizák.
Foto: archív Juraja LizákaRastie na Slovensku záujem detí o vstup do skauta?
Členská základňa Slovenského skautingu dlhodobo rastie. Za rok sa naša organizácia zväčší o dve až tri percentá, teda o 200 až 300 skautov. Úspešne sa nám darí zakladať skautské skupiny v nových lokalitách, kde skauting predtým nepôsobil. Hlásia sa nám aj dospelí dobrovoľníci, ktorí majú záujem robiť skautských vedúcich. Čo sa týka záujmu detí, aktuálne nestíhame pokryť dopyt a deti v niektorých mestách musia byť na čakacej listine do skautského oddielu.
Aké deti sa k vám hlásia, majú niečo spoločného?
Väčšina detí má pozitívny vzťah k prírode a tráveniu voľného času v nej. Boli vychovávaní aktívnymi rodičmi, ktorí ich brávali na výlety. Mladí skauti a skautky by mali mať zmysel pre spoluprácu, pretože väčšina našej činnosti sa odohráva v skupinách, „vlci samotári“ alebo silní individualisti to majú potom ťažšie.
V čom je skaut iný ako bežný krúžok? Na akých princípoch hlavne stojí?
Väčšina našich členov tvrdí, že skauting je pre nich viac životným štýlom a subkultúrou ako bežným krúžkom. V skautingu dostávajú deti okrem táborníckych zručností aj hodnoty, s ktorými sa môžu stotožniť. Takéto postojové vzdelávanie je v dnešnej dobe skôr výnimočné a vo formálnom školstve takmer úplne absentuje. Základné princípy sú popísané prostredníctvom troch povinností, ktoré sú kladené na našich členov. Pôvodné znenie je pomerne archaického rázu, ale to dotvára romantiku skautingu.
Povinnosť voči Bohu definuje princíp viery a potreby slúžiť vyšším hodnotám a cieľom, ktoré presahujú bežné pochopenie človeka. Povinnosť voči iným vraví o presahu skautskej činnosti na širšiu komunitu. Povinnosť voči sebe vedie skautov k osobnému rastu a práce na sebe samom, čo by mal celoživotný, nikdy sa nekončiaci proces. Tieto tri princípy sú pretavené do praxe v podobe skautského sľubu, zákona a denného príkazu vykonať denne aspoň jeden dobrý skutok. Skautská metóda je systém postupnej sebavýchovy založenej na nasledujúcich prvkoch: sľub a zákon, učenie sa činnosťou, družinový systém, život v prírode, osobné napredovanie, podpora od dospelých a symbolický rámec.
Skauti sa učia milovať a chrániť prírodu, v lete chodia na skautské tábory.
Foto: Marián SuvákČo dá skaut deťom? V čom ich hlavne rozvíja?
Skauting má všestranne zameraný rozvoj – charakterový, intelektuálny, sociálny, citový, telesný a duchovný. Vďaka tejto univerzálnosti dokáže v deťoch posilniť ich slabé stránky a dáva im priestor na formovanie silných. Samozrejme, v skautingu sa deti naučia veľa o prírode, pohybe v nej a táborení. Avšak takáto skautská prax je len jedna zo zložiek našej činnosti. Oveľa podstatnejšie je vzdelávanie k občianskym hodnotám. Skauti a skautky sa veľa učia o fungovaní spoločnosti, zodpovednosti za druhých, participatívnom fungovaní skupiny, v ktorej sa každý snaží byť pre ňu prínosom. Členovia získavajú mäkké zručnosti a líderské schopnosti, ktoré neskôr ocenia v dospelosti v pracovnom živote.
Ako v deťoch posilňujete vzťah k prírode?
Väčšina našich voľnočasových aktivít sa deje priamo v prírode a je pre nás najprirodzenejším výchovným prostredím. Príroda je predmetom záujmu, starostlivosti a ochrany. Je „kulisou“ dobrodružstva a zdrojom citového a duchovného rozvoja. Učením sa činnosťou deti veľmi úspešne prepájajú teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Keď sa učia o liečivým bylinách, tak si z nich neskôr spravia čaj. Keď sa učia o zvieratách, tak sa vyberú na výlet so zameraním na odlievanie stôp.
Ako ich učíte sa v prírode pohybovať?
Učiť sa začínajú už v pomerne mladom veku. Najmenší skauti sa učia rozoznávať turistické značky. Učia sa zapamätávať si výrazné prvky v prírode, aby sa vedeli vrátiť, odkiaľ prišli, skúšajú si núdzovú signalizáciu, vedia čítať z mapy a orientovať sa v nich. Napríklad že potok a tečúca voda ich väčšinou dovedie do dediny. Neskôr sa učia orientovať podľa kompasu s využitím rôznych prírodných zákonitostí a svetových strán. Mali by vedieť určiť trasu pochodu a z mapy odčítať možné riziká výletu. Takto postupne vzdelávaní skauti potom úspešne zvládnu skúšku, v ktorej ich v noci a bez mapy vysadíme neďaleko od tábora a oni sa musia do ranného nástupu vrátiť.
Skauti sú pomerne všestranní a sami si dokážu vyrobiť veľa vecí. Myslím si, že je to aj vďaka tomu, že na Slovensku môžeme táboriť klasickým štýlom. Prísť na holú zelenú lúku a postaviť si všetko sami. Takýto štýl táborenia začína byť medzi skautmi v západných krajinách skôr raritou a niežeby aj oni nechceli, ale nedovoľujú im to zákony. Skautky a skauti si tým pádom u nás zvládnu postaviť takmer všetko na dvojtýždňový pobyt v prírode : suché záchody, sprchu, kuchyňu s pecou, altánky a prístrešky, stany rôznych veľkostí a rozmerov.
Skaut ponúka nevšedné zážitky v prírode.
Foto: Peter ŠípošSkauting je aj o dobrodružstve, prekonávaní vlastnej komfortnej zóny. Aké dobrodružstvá môžu deti v skaute zažiť?
Súčasťou skautského programu sú takzvané výzvy, skúšky, ktoré smerujú k prekonaniu samého seba. Oproti takzvanej odborke, odznaku odbornosti, sa nemusí náš člen na jej získanie toľko vzdelávať. Najstaršou a veľmi váženou skúškou sú Tri orlie perá. Mladí skauti a skautky skladajú túto skúšku vo veku 15 až 18 rokov a kedysi slúžila ako určité potvrdenie dospelosti. Výzva sa skladá z vytrvania v troch rôznych disciplínach: dňa hladu, dňa mlčania a dňa samoty. Ďalšou veľmi obľúbenou skúškou je výsadok, ktorý som už spomínal vyššie. Dospelého skauta vysadia v noci na neznámom mieste vzdialenom približne 10 až 15 km od tábora a musí sa sám bez mapy vrátiť do tábora. Kedysi bola veľmi obľúbená výzva 24 hodín na strome. Skauti si zhotovovali na strome malý posedík, na ktorom strávili noc, ale v dobe dostupnejších hojdacích sietí je táto výzva už pomerne jednoduchá. Pre starších máme v ponuke rôzne expedície a puťáky, či už do zahraničia, alebo veľmi obľúbené sú rôzne hrebeňovky našich pohorí. Napríklad hrebeňovka Nízkych Tatier alebo Veľkej Fatry sa tešia veľkej obľube.
Ako ich učíte tomu, aby boli prospešní svojej komunite?
Skauti sa do služby komunite zapájajú rôznymi spôsobmi. Najčastejšími formami sú „kasičkové“ zbierky a rôzne upratovania a čistenia prírody či mesta. Pri účasti na zbierkach sa deti učia filantropii a zároveň pri oslovovaní cudzích ľudí získavajú komunikačné zručnosti. Veríme, že aj vďaka účasti na pomoci druhým ľuďom v núdzi budú v dospelosti empatickejší a ochotní prispievať na dobré veci.
Čistenia prírody sú nikdy nekončiacim projektom a činnosťou. Takmer za každou obcou na Slovensku by ste našli čiernu skládku odpadu, alebo počas každého výletu do prírody nazbierali minimálne igelitku odpadu po nedôsledných turistoch. Keď zapájame deti do takýchto čistení, získavajú nielen pracovné návyky, ale prijímajú aj postojové zmeny. Vnímajú potrebu chrániť prírodu a aktívne sa zapájať do jej čistenia. Skauti sa veľmi radi zapájajú do iniciatív iných mimovládnych organizácii na kultivovanie a zlepšenie mestského prostredia. Starajú sa o detské ihriská, parky, verejné priestranstvá či zastávky hromadnej dopravy.
Pred mnohými rokmi začala naša organizácia jeden veľkolepý projekt. Záchranu hradných zrúcanín a ich bezpečné sprístupnenie návštevníkom počas turistiky. Projekt odklínanie hradov má už viac ako desaťročie. Na väčšine lokalít, kde pôsobíme, vznikli domáce iniciatívy a občianske združenia, ktoré sa starajú o zrúcaniny v blízkosti obce.
Jurak Lizák vstúpil do skautu v desiatich rokoch.
Foto: archív Juraja LizákaVidela som, že sa snažíte svojich členov vzdelávať aj v problematike fake news, akým spôsobom?
Vnímame, že skauting má pripraviť našich členov nielen na pobyt v lese, ale má im odovzdať hlavne zručnosti do každodenného života. Naučiť deti a mládež čeliť fake news a hoaxom je obrovskou výzvou pre nás a všetkých aktérov vo vzdelávaní. V skautingu sme sa začali téme sociálnych sietí a digitálnych technológií venovať od jej príchodu na Slovensko. Mali sme odznak odbornosti Internet a práca s počítačom, ktoré v dnešnej dobe vyznievajú skôr archaicky. Portfólio týchto odboriek sme rozšírili o sociálne siete, smartfonistu a hráča počítačových hier. V odznaku odbornosti Sociálne siete sa deti učia o bezpečnosti sociálnych sietí a možnostiach zneužitia informácií zdielaných na sociálnych sieťach. Podstatným prvkom imunity voči fake news je kritické myslenie, ktoré učíme našich dobrovoľníkov v rámci ich pravidelného vzdelávania.
V Česku sa písalo o tom, že ak ste boli v minulosti skaut, je to veľká výhoda pri prijímacom pohovore do práce, pretože „všetci chcú skautov". Badáte niečo také aj na Slovensku? Prečo to zamestnávatelia oceňujú?
Od našich členov viem, že veľa z nich získalo prácu vďaka skautingu. Predsa len, keď máte dvoch rovnako kvalitných uchádzačov o zamestnanie a jeden z nich sa odlišuje pôsobením v dobrovoľníckej organizácii, často na to prihliadnete. Skauti a skautky získavajú veľa dôležitých zručností v pomerne mladom veku. Učia sa pracovať v skupine a zodpovednosti za rolu v tíme, zverené úlohy, ľudí vo svojom okolí. Vedia si stanovovať ciele a naplánovať ich dosiahnutie. Učia sa narábať s financiami a komunikovať s úradmi. Sú vedení k tomu, aby sa celoživotne vzdelávali a pracovali na sebe. Väčšinu týchto zručností si osvojili vo veku 16 až 20 rokov a povedzme si úprimne, ktorý zamestnávateľ by nechcel mať zamestnanca s takýmito mäkkými zručnosťami. Ako bonus je samozrejme aj čestnosť a spoľahlivosť skautov.
Majú sa podľa Vás skauti angažovať aj spoločensky? Českom pre dvomi rokmi prebehol prípad, keď mladá skautka vystúpila na verejnosti proti neonacistovi, postavila sa mu. Okrem pochvaly sa na ňu zniesla aj vlna kritiky, vraj skauti majú byť nepolitickí a takto sa nevyjadrovať.
Skauting vychováva svojich členov k aktívnemu občianstvu a je v podstate nemysliteľné, aby samotná organizácia nebola aktívna v spoločenskom priestore. Skauting nefunguje vo vákuu a história nás viackrát presvedčila, že sa nám darí iba v demokratickom zriadení. Obe totalitné zriadenia pomerne rýchlo nahradili skauting svojimi vlastnými mládežníckymi organizáciami. Skauting by sa mal spoločenské témy snažiť kultivovať a prinášať do nich pohľad mladých ľudí. Aktuálne máme veľkú kampaň k podpore účasti na eurovoľbách a snažíme sa s našimi členmi diskutovať o fungovaní Európskej únie a jej prínose pre Slovensko a jednotlivca.
V celom našom pôsobení vo verejnom priestore sa snažíme byť nestranícki. Podporujeme našich členov v účasti na voľbách, ale nehovoríme im, koho majú voliť. Veríme, že sa rozhodnú správne aj vďaka hodnotám, ktoré dostali v našej organizácii.
V súčasnosti je na Slovensku asi 7,5 tisíca skautov. Chceli by ste mať do desaťtisíc. Aké najväčšie prekážky v rozvoji skautingu na Slovensku pozorujete?
Skauting na Slovensku je rozšírený najmä v mestách a oproti našim kolegom z Čiech pôsobíme takmer minimálne v rurálnych, teda vo vidieckych oblastiach. Je to obrovská škoda, lebo keď vznikne skautský oddiel v nejakej väčšej obci, dokáže naštartovať celú komunitu k rôznorodej činnosti. Pozitívnymi príkladmi úspechu skautingu vo vidieckych oblastiach sú naše skautské skupiny vo Zvolenskej Slatine, Dolnej Tižine alebo Trenčianskej Teplej.
Veľkou prekážkou je nedostatok vedúcich a veľká fluktuácia. Oproti mojej generácii vydržia dnešní vedúci viesť svoju skupinu o polovicu kratšie. Kým my sme viedli oddiely tri štyri roky, dnes je bežná výmena oddielových vedúcich po dvoch rokoch. Na jednej strane je to pochopiteľné. Mladí ľudia majú viacej možností na trávenie voľného času a saturovanie potrieb dobrovoľníctva. Veľkým lákadlom sú aj zahraničné školy a rôzne výmenné študijné pobyty. Zároveň vnímame príchod našich bývalých vedúcich, ktorí majú teraz 30 až 35 rokov, usadili sa a majú deti, ktorým by chceli dopriať zážitky rovnaké, aké mali oni. Títo dospelí členovia sa potom neskôr často zapoja do činnosti skupín, ktoré sú im bližšie, alebo si dokonca založia nové skautské skupiny na mieste, kam sa presťahovali.
Skaut je skôr životný štýl ako krúžok.
Foto: Pavol OndrejV ktorých regiónoch hlavne pôsobíte a kde sú ešte rezervy?
Pomerne dobre sú pokryté mestá na Považí, okresné a krajské mestá. Obrovské rezervy máme na západnom Slovensku v regiónoch Záhorie a Myjava. Dlhodobo sa nám darí pôsobiť iba v Malackách. Na strednom Slovensku je slabšie pokrytý Gemer. Pomaličky sa nám darí zakladať nové oddiely na východnom Slovensku na Zemplíne, ale na druhej strane sa trápime v Košiciach, kde máme ledva sto skautov. Čo je v porovnaní s Prešovom, Žilinou či Nitrou žalostne málo. Boli by sme radi, ak by sa nám z týchto lokalít hlásili záujemcovia o skauting, ktorí by boli ochotní viesť skautské oddiely. Mohlo by sa jednať o jednotlivcov, skupiny alebo inštitúcie. Najťažšie je pre nás nájsť lokálny kontakt na aktívnych ľudí.
Ktorá krajina je vám vzorom, čo sa týka náboru skautov či práce so skautmi?
Veľkým vzorom je nám Česká republika. Miestna skautská organizácia je takmer desaťkrát väčšia a veľmi úspešne sa jej darí práve v oblastiach, kam my nevieme preniknúť. V Čechách nájdete skautský oddiel takmer v každej väčšej obci. Okrem Českej republiky sú nám veľkým vzorom aj skautské organizácie v Škandinávii alebo organizácia v Spojenom kráľovstve, kde už nerobia nábory na členov, ale priamo na vedúcich.
Ako bude vyzerať slovenský skauting o dvadsať rokov?
Ak si vezmeme, že aktuálne fungujeme od posledného obnovenia skautingu iba tridsať rokov, tak dvadsať rokov je dlhá doba. Aj keď na základe skúsenosti zo zahraničia by sme si vedeli spraviť projekciu vývoja našej organizácie. Určite si myslím, že bude viac rozšírený. Za dvadsať rokov by sme mohli mať aj 18 až 20-tisíc členov, tým pádom bude hrať skauting v spoločnosti oveľa väčšiu úlohu, ako je tomu teraz. Naše aktivity sa rozšíria z predstaviteľov majority na minoritné skupiny, sociálne znevýhodnené deti a deti so špeciálnymi potrebami. Aktívnejšie budeme prepájať komunity detí a starých ľudí. Vzhľadom na rozsiahlu základňu bývalých absolventov budeme mať takmer samostatné financovanie z darov a nebudeme závislí na dotáciách a grantoch. Oveľa viac rozšírime vlastníctvo nehnuteľností lepšie prispôsobených na prácu s deťmi. Budeme mať niekoľko táborísk, ktoré budú počas využívané na táborenie domácimi aj zahraničnými skautmi. Skauting bude známy aj vďaka významným osobnostiam, ktoré sa budú k nemu hrdo hlásiť a vytvoria systém ambasádorov. Verím, že niektorí z vrcholných predstaviteľov štátu bude skaut či skautka.
Juraj Lizák vyštudoval učiteľstvo histórie a biológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v Nadácii pre deti Slovenska a od roku 2015 vedie Ústredie Slovenského skautingu ako jeho riaditeľ a štatutár organizácie. Do skautskej organizácie vstúpil, keď mal desať rokov. V dospelosti viedol šesť rokov Bratislavskú skautskú radu a päť rokov bratislavský 11. zbor Biele Delfíny. Počas celého svojho pôsobenia aktívne pracoval s deťmi a mládežou na rôznych dobrovoľníckych pozíciách a s rôznymi vekovými kategóriami.
