Anna Jančová sa snaží vyučovať inovatívne.
Foto: archív Anny JančovejAko sa moderne a účinne učiť jazyky?
Hlavne s radosťou. Zlá správa je, že neexistuje univerzálna zázračná a rýchla metóda. Dobrá správa je, že efektívnych metód je veľa a každý by si mal nájsť tú svoju. Niekto sa dokáže naučiť hovorový jazyk z filmov a videí, niekto potrebuje učiteľa, pravidelnosť a štruktúru, niekto potrebuje byť „hodený do vody“ a učiť sa jazyk v jeho autentickom prostredí.
Akých chýb sa dopúšťajú školy v snahe naučiť deti cudzí jazyk?
Veľmi často sa v školách dáva dôraz na to, aby sa šlo podľa plánu, aby sa prebrala učebnica. Plány a učebnice ale neberú do úvahy osobitosti každého dieťaťa. Učiteľ potrebuje čas, aby triedu spoznal a potom by mal obsah a metódy, ktoré používa, šiť na mieru triede, ktorú má. U nás sa často neprispôsobuje spôsob vyučovania deťom, ale nútime deti, aby sa prispôsobili učebnici a štýlu učiteľa.
Druhý problém je, že na 1. stupni sa snažíme učiť deti neprimeraným spôsobom – učíme ich gramatiku, ktorá je pre ne príliš abstraktná, skúšame ich pravopis slovíčok v cudzom jazyku, hoci sa len nedávno naučili písať v tom svojom. V deťoch tak vzniká strach a nechuť k jazyku, čo sa len ťažko odstraňuje.
Podľa vás posunuli sa školy za tie roky aspoň v niečom?
Určite. Je tu viac učiteľov, ktorí sa snažia učiť tak, aby to bolo efektívne. Stretávame sa na rôznych workshopoch a konferenciách. Teraz, v čase karantény, napríklad veľmi stúpol záujem o moju facebookovú stránku, na ktorej ponúkam tipy na efektívne učenie. Bohužiaľ, jediné ocenenie pre takýchto progresívnych učiteľov je len dobrý pocit z vykonanej práce. Školy nemajú ako motivovať učiteľov, aby sa snažili učiť lepšie.
Čo by ste školám odporučili, ak by chceli jazyky začať učiť inak?
Nie je to také zložité. Bolo by len treba vytvoriť na škole podpornú atmosféru pre tých, ktorí majú záujem na sebe pracovať. Výskumy ukazujú, že veľmi efektívne je, keď skúsenejší učitelia robia mentorov tým menej skúseným. Učitelia by sa konečne mali začať správať tak ako napríklad právnici či lekári. Ako odborníci vo svojej profesii. Veľa učiteľov sa totiž bojí prebrať zodpovednosť za to, ako učia a vyhovárajú sa na to, že to tak chce vedenie, inšpekcia, rodičia atď. Ak som ja ale expertom vo svojej profesii, viem hocikomu kvalifikovane vysvetliť, prečo pracujem tak, ako pracujem. Veľa môžu urobiť i rodičia. Mali by sa zaujímať o to, ako učitelia učia a robiť to, čo sa doteraz málo deje – chváliť verejne tých učiteľov, ktorí to podľa nich robia dobre.
Anna Jančová.
Foto: archív Anny JančovejVeľa detí, ale aj dospelých má problémy naučiť sa poriadne cudzí jazyk, hoci sa mu venujú roky. V čom je chyba? Prečo sú mnohí veční začiatočníci?
Pretože im chýba dostatočná motivácia, čo môže mať rôzne príčiny. Často to býva strach z chýb. V našom školstve nehovoríme deťom, čo sa im podarilo, ale opravujeme všetky chyby. Nejde o to, aby sme deti donekonečna chválili. Ale skúsme viacej upozorňovať na to, čo sa deťom podarilo a nehovoriť im: „Tu si spravil chybu,“ ale „Popracuj ešte na tomto a na tomto,“ a navrhnime im, ako môžu na svojom zlepšení pracovať, učme ich stratégie, ako na sebe pracovať. Druhý problém je, že sa u nás kladie prílišný dôraz na gramatiku. Znalosť gramatiky je veľmi dôležitá, ale nemusí byť stopercentná na to, aby sme vedeli komunikovať v cudzom jazyku.
Často sa hovorí, neučte sa slovíčka, gramatiku, ale jednoducho rozprávajte, hoci aj nesprávne a s chybami. Je toto správna cesta, ak si človek poriadne neosvojí gramatické základy jazyka a slovnú zásobu?
Rozprávaním sa jazyk môžeme naučiť hlavne v jeho prirodzenom prostredí – ak sme v cudzej krajine alebo obklopení ľuďmi, pre ktorých je tento jazyk materinský. Ak sa cudzí jazyk učíme tu na Slovensku, gramatika je veľkou pomocou, lebo každý jazyk má svoju logiku, svoje štruktúry a gramatika, ak sa učí dobre, môže byť „skratkou“ k rýchlejšiemu osvojeniu si jazyka.
Gramatika by sa ale nemala stať ústrednou témou hodín. Teória vyučovania jazykov už dlhé roky hovorí skôr o tom, že máme rozvíjať jednotlivé zručnosti – počúvanie, čítanie, rozprávanie a písanie. Zámerne som uviedla počúvanie ako prvé. Netreba deti nútiť hneď rozprávať. Ich myseľ si najprv musí na jazyk zvyknúť. A to sa robí počúvaním, potom hrami, postupným zapájaním detí do aktivít. Čo sa týka „slovíčok“ – najhoršie je učiť sa ich naspamäť ako nejaký nič nehovoriaci zoznam bez súvislostí. Slovná zásoba sa má, a dá, učiť v kontexte – dobrý učiteľ vie, ako na to a naučí to i žiakov.
Čo sa rozprávania týka, to by sme mali podporovať tak, že pri ňom, na rozdiel od gramatiky, neopravujeme každú chybu a drobnosť, naopak, oceníme, ak sa žiak dokáže vynájsť a vyjadriť, čo potrebuje, trebárs aj s drobnými chybami, ktoré nebránia porozumeniu. Ak sa žiak „rozhovorí“, neskáčeme mu do reči kvôli chybám, až keď dohovorí, dáme mu spätnú väzbu.
Mnohí ľudia vravia: Ale ja nemám talent na jazyky. Je to tak? Naozaj sa niekto jednoducho nemôže dobre naučiť cudzí jazyk?
Ktokoľvek sa môže naučiť čokoľvek. Samozrejme, niekomu to ide ľahšie, niekto musí vyvinúť viac úsilia. Ale motivácia robí zázraky. Ak ma učenie baví a uvedomujem si, čo všetko mi znalosť jazyka prinesie, ide to ľahšie. Častokrát tí dobre motivovaní prekonajú tých talentovaných.
Aké jazyky učíte vy?
Učím hlavne angličtinu a v menšej miere ruštinu.
Ako vyzerá hodina vo vašej súkromnej jazykovej škole?
Každá vyzerá inák. Dávam málo domácich úloh, ale vždy na začiatku hodiny sa vraciam k tomu, čomu sme sa venovali na tej predošlej. Často striedam aktivity, provokujem ľudí, aby premýšľali a boli tvoriví. Veľa využívam vizuálne podnety – obrázky, videá. Pracujem s príbehmi a emóciami a veľa personalizujeme – náš mozog sa rád učí, ak to, čo sa učíme, nejakým spôsobom súvisí s nami. Snažím sa vnímať, či žiaci nie sú unavení a na čo práve majú náladu.
Keď ste ešte pracovali na stredných školách, aké metódy výuky ste používali?
Opäť som sa tento školský rok na čiastočný úväzok vrátila na strednú školu v Námestove, lebo pracovať s tínedžermi ma veľmi teší. Veľa pracujeme v skupinách – ja zadám nejakú úlohu, problém a žiaci ho v skupinách riešia. Tak sa najlepšie rozvíja rozprávanie. Používam veľa hier a tvorivých aktivít.
Aké ste mali reakcie študentov na vaše metódy?
Vždy študentom i klientom u mňa v jazykovke hovorím, že prvé týždne sa musíme na seba naladiť. Sprvu sú prekvapení z toho, že sa nemusia učiť dlhé stĺpce slovíčok, že napríklad nečítame nahlas a neprekladáme texty a boja sa, či sa niečo naučia, keď sa vlastne zabávajú. Postupne si ale vytvoríme spoločný systém a práca nás všetkých teší.
Anna Jančová učí v súkromnej škole aj na strednej škole.
Foto: archív Anny JančovejPrečo ste zo školstva na istý čas odišli?
Neodišla som, len v roku 2016 počas učiteľského štrajku som bola členkou celoslovenského štrajkového výboru a vtedy mi skončila zmluva v Metodicko-pedagogickom centre, kde som krátko pracovala. Po štrajku som si už nevedela nájsť miesto. Chvíľu som robila pre iné súkromné jazykovky, potom som si založila svoju.
V akom veku je podľa vás dobré začať sa učiť cudzie jazyky?
V akomkoľvek. Mylne sa hovorí, že malé deti „nasávajú“ cudzí jazyk rýchlejšie. Je to pravda len vtedy, ak žijú v cudzojazyčnom prostredí. Učenie sa jazykov je rovnaké ako učenie sa plávať, bicyklovať, kresliť – musí sa začať zľahka, hrou, zábavne. Nikto po roku či dvoch plaveckého tréningu nevyhrá majstrovstvá sveta. Ale často očakávame, že po roku učenia sa jazyka bude dieťa, ale i dospelý, plynule rozprávať.
Je pravda, že malé deti sa majú najskôr naučiť svoj jazyk poriadne a až potom sa môže pristúpiť k inému?
V predškolskom a mladšom školskom veku by učenie sa jazykov nemalo byť učením, ale hrou. Nemajme pri malých deťoch veľké očakávania. Ak ich to teší, nech sa s cudzím jazykom „hrajú“. Ale netlačme na výkon. Ak toto dodržíme, môžeme sa čokoľvek začať učiť kedykoľvek. Samozrejme, pokiaľ nejde o deti so špecifickými potrebami. Ale momentálne napríklad doučujem aj piatačku s Downovým syndrómom, veľmi nás to obe baví, keď sa mi podarí pripraviť jej aktivitu na mieru a ona robí pekné pokroky.
Anna Jančová je celoživotná Považskobystričanka, mama dvoch dospelých detí. „Odmalička ma priťahovalo slovo a reč v akejkoľvek podobe. Vyštudovala som trojkombináciu ruština – hudobná – angličtina v Banskej Bystrici. Takmer 20 rokov som učila jazyky na stredných školách na Považí. Venovala som sa spolupráci so zahraničnými školami a študentskému divadlu. Postupne som prišla na to, že to, čo som spočiatku brala ako nedostatok svojho pracovného štýlu, teda uvoľnenosť, dobrá nálada na hodine a otvorenosť, je mojou najväčšou devízou. Okrem školy sa podieľam na komunitnom živote v Považskej Bystrici, hlavne v oblasti kultúry. Moja revolučná nátura a snaha stále niečo meniť ma nakoniec „vytisla“ mimo štátne školstvo. Založila som si vlastnú jazykovú školu Enjoy School, kde sa snažím dokázať, že aj učenie jazykov mimo bežnej školy môže byť moderné, progresívne, zábavné a prínosné pre komunitu." Okrem súkromnej jazykovej školy ešte čiastočne vyučuje na strednej škole.
