Imunoalergologička Dária Buchvaldová hovorí, že alergie sa stávajú veľkým zdravotným problémom.
Foto: Via ClinicAké nové poznatky v liečbe alergií sa postupne zavádzajú do praxe?
Medzi novšie poznatky v oblasti molekulovej diagnostiky alergických ochorení patrí komponentová diagnostika z krvi, ktorá dokáže presne určiť príčinný alergén a následne liečiť konkrétnu alergiu formou špecifickej alergénovej imunoterapie. Jej základným mechanizmom účinku je navodenie tolerancie alergénu pomocou takzvanej alergénovej vakcíny.
Hovoríte o diagnostike z krvi, do akej miery sú však spoľahlivé kožné testy na alergie? Niektorí ľudia vravia, že im alergiu neukázali, hoci ju majú.
Okrem dôkladnej anamnézy sú kožné, takzvané prick testy základným diagnostickým postupom v diagnostike inhalačných alergií. Ak pacientovi zistíme pozitivitu viacerých alergénov, pátrame po hlavnom, príčinnom alergéne formou molekulovej komponentovej diagnostiky z krvi. Ak sú kožné testy negatívne a napriek tomu má lekár podozrenie na alergické ochorenie, pomôžu mu krvné testy na stanovenie špecifických protilátok triedy IgE, ktoré si pacient vytvára pri kontakte s určitým alergénom. Možnosti takejto identifikácie alergénu sú v súčasnosti oveľa širšie ako štandardná diagnostika kožnými testami - existuje totiž viac ako 500 druhov inhalačných, potravinových, liekových, zvieracích, alergénov či alergénov hmyzu - ale vzhľadom na vyššie náklady týchto testov musia byť prísne indikované.
Ako sa v súčasnosti lieči inhalačná alergia?
Mierny priebeh inhalačných alergických ochorení blokujeme antihistaminikami vo forme tabletiek a tiež lokálne vo forme očných kvapiek a antihistamínových alebo protizápalových roztokov do nosa. Pri výraznejších klinických ťažkostiach, po dôkaze príčinného alergénu liečime špecifickou alergénovou imunoterapiou po dobu troch až piatich rokov. Táto liečba má rôzne formy aplikácie, v minulosti prevládalo injekčné a kvapkové podávanie, v ostatných rokoch pribúda možností aplikovať liečbu vo forme tabletiek, ktoré sa rozpúšťajú pod jazykom. Pacient tak nie je obmedzený nutnosťou skladovania lieku v chladničke alebo podávaním injekcií lekárom.
Čo by nás malo viesť k návšteve lekára, aké príznaky?
Medzi hlavné príznaky inhalačných alergií patria časté kýchanie, vodnatý výtok z nosa, svrbenie nosa, pocit upchatia nosa, svrbenie podnebia, očí, začervenanie očí, niekedy dráždivý kašeľ a sťažené dýchanie, únava.
Aké sú najdôležitejšie režimové opatrenia, ktoré by mal pacient dodržiavať?
Dôležité preventívne opatrenia v rámci peľových alergií vyplývajú v obmedzení kontaktu s alergénom v sezóne kvitnutia – vyhýbanie sa pobytu vo voľnej prírode, ak plánujeme pobyt vonku, napríklad šport dôležité je preferovať športovanie po daždi, kedy je koncentrácia peľu v ovzduší výrazne nižšia ako počas slnečného a veterného počasia. Oči je vhodné chrániť okuliarmi.
Po pobyte vonku je dôležité osprchovanie a umytie tváre, vlasov, čím sa účinne zbavujeme alergénov z vonkajšieho prostredia. Prevenciou alergie na roztoče je úprava domáceho prostredia, zníženie teploty a vlhkosti vzduchu, vetranie, vylúčenie tzv. lapačov prachu – kobercov, závesov, záclon, plyšových hračiek z bytového prostredia, pravidelné vysávanie, umývanie podláh namokro. Časté pranie posteľnej bielizne i vankúšov a prikrývok pri teplotách vyšších ako 60 stupňov je tiež dôležitou prevenciou roztočovej alergie. K dispozícii sú aj prípravky na ničenie roztočov s akaricídnym účinkom. Samozrejmosťou správne liečeného alergika má byť denne užívanie antihistaminík, aj lokálna liečba, aplikovaná do očí a nosa. Pacienti s diagnostikovanou bronchiálnou astmou, sezónnymi alebo celoročnými dýchacími ťažkosťami užívajú pravidelne inhalačnú liečbu podľa odporúčania alergiológa.
Daria Buchvaldová má skúsenosti v odbore 25 rokov.
Foto: Via ClinicJe typ alergie, ktorý je v súčasnosti na vzostupe a naopak?
Alergií každoročne pribúda, podľa ostatných epidemiologických dát je v európskej populácii v priemere každý tretí človek alergikom, do roku 2025 to má byť každý druhý. Najrozšírenejšie sú alergie na roztoče a pele, v našej oblasti pribúdajú za ostatné dekády najmä alergie na peľ burín - paliny, ambrózie.
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami?
Na Slovensku máme najčastejšie diagnostikovaných pacientov s precitlivenosťou na pele (trávy, brezovité dreviny, buriny), roztoče, zvieracie alergény (mačka, pes), vzdušné plesne. Ako som už spomínala, pribúda peľových alergií na peľ burín, a to najmä na juhozápade krajiny. V prímorských európskych krajinách sa stretneme často s precitlivelosťou na peľ olivovitých. V USA, juhovýchodnej Ázii a Afrike je častá precitlivenosť na šváby.
Prečo sa alergiu nevyplatí podceňovať?
Inhalačná alergia je chronickým zápalovým ochorením, ktoré v rámci neliečeného alergického procesu môže viesť ku komplikáciám. Najzávažnejšou z nich je bronchiálna astma. Astmu vieme pri dobrej spolupráci lekára s pacientom liečiť a kontrolovať. Nekontrolovaná astma však spúšťa ireverzibilné (nezvratné) zmeny v dýchacích cestách, ktoré výrazne ovplyvňujú a znižujú kvalitu života alergického pacienta.
Na aké ďalšie orgánové systémy má alergia vplyv okrem dýchacej sústavy či kože?
Okrem dýchacej sústavy sa prejavuje inhalačná alergia zápalmi očných spojoviek a tiež alergickými prejavmi v oblasti ušno-nosovej sústavy. Patrí sme svrbenie, výtok, začervenanie a opuch slizníc. Na koži sa môže prejavovať vo forme zhoršenia atopického ekzému alebo prejavmi žihľavky. Skrížené inhalačno-potravinové alergie sa prejavujú svrbeníma a opuchom slizníc dutiny ústnej, nosohltanu, opuchmi tváre, najmä v okolí očí a pier, niekedy až celkovou anafylaktickou reakciou s generalizovanými opuchmi, sťaženým dýchaním, znížením tlaku krvi a kolapsom obehovej sústavy.
Potravinová alergia spôsobuje ťažkosti s vracaním, bolesťami a kŕčmi v bruchu, hnačkami, chudnutím a celkovou slabosťou. Z kožných prejavov sa často manifestuje žihľavka, ekzém. K vážnym prejavom potravinovej alergie patrí anafylaktický šok, ktorý môže pacienta ohroziť na živote už niekoľko minút po konzumácii potravinového alergénu, najčastejšie sú to oriešky, morské plody, exotické ovocie.
Je alergia choroba na celý život?
Alergické ochorenia sú ochoreniami, kde veľkú úlohu zohráva genetika jednotlivca, teda vrodená predispozícia, ale aj enviromentálne vplyvy, expozícia rôznym alergénom vonkajšieho a vnútorného prostredia. Tieto ochorenia vieme však liečebne a režimovo ovplyvniť tak, aby klinické prejavy boli minimálne a kvalita života pacienta čo najlepšia. Samozrejme, kľúčový význam má spolupráca pacienta s alergiológom, a to nielen v prevencii ochorenia, ale aj počas odporúčanej liečby. V rámci alergénovej imunoterapie je veľmi dôležité sústavné, pravidelné podávanie lieku niekoľko rokov, aby sa dostavil želaný výsledok a prejavy alergie sa zmiernili alebo ustúpili.
Imunoalergologička MUDr. Daria Buchvaldová, PhD. má prax v odbore 25 rokov. Je dlhoročnou členkou Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, prednášala na mnohých odborných podujatiach, publikovala odborné i populárne články, v ktorých sa venovala alergickým ochoreniam. V ostatnom období informuje o novinkách v diagnostike a liečbe pacientov s atopickými ochoreniami na internetovej stránke www.pravdyoatopii.sk. V súčasnosti pôsobí v súkromnom zdravotníckom zariadení Via Clinic. „Dôležitý pre mňa je spokojný pacient, čiže komplexná analýza a pochopenie jeho zdravotných problémov, diagnostika a liečba v duchu najnovších poznatkov medicíny, založenej na dôkazoch," hovorí.
