Radšej si dáme sušené jablko než striekanú mandarínku

Patricia Poprocká, 12. októbra 2019 o 05:49

Do zberu išlo všetko, aj lístok z MHD, spomína Jana Michálková na svoje detstvo v Žiline. Chrániť prírodu, žiť s ňou v harmónii a minimalizovať odpad, to všetko jej zostalo dodnes. Ako konkrétne, rozpráva laktačná a rodičovská poradkyňa v našej ankete.

Jana Michálková je presvedčená, že k životu toho stačí veľmi málo a príroda je základ. Jej krásy máme často za domom, stačí si požičať napríklad loďku. Na snímke s dcérou počas výletu.

Foto: archív Jany Michálkovej

Najviac ma ovplyvnila rodina a poloskautské, neskôr skautské, tábory, kde sa človek naučil, že k životu toho stačí veľmi málo, a že príroda je základ.

Otec pochádzal z veľmi skromných pomerov, takže sa naučil veľmi dobre hospodáriť. Všetko možné urobil sám a hlavne nič nemusel vyhodiť, lebo všetko si vedel opraviť. Mama si niekedy až tajne niečo kúpila, aby si urobila radosť... Otec všetkým susedom a príbuzným opravoval (a doposiaľ opravuje) rádia, či televízory. Hovoria, že čo neopraví on, neopraví nikto (úsmev). Mama zasa dokázala na nás všetko ušiť.
Jana Michálková
Pomáha matkám pri dojčení a starostlivosti o bábätká. Nebojí sa ísť „proti prúdu“, čo sa týka prístupu k bábätkám. Je jednou z propagátoriek vertikalizácie, teda nosenia bábätka v zvislej polohe aj dojčenia v prirodzenej polohe, ktorá pomáha pri väčšine problémov s dojčením. Je tiež zástankyňou spoločného spania a dojčenia na požiadanie, a to aj v prípade starších detí. Má tri dcéry, žije pri Piešťanoch. Poradenstvo poskytuje osobne, telefonicky, aj na webovej stránke dojcenie.eu.

Obaja rodičia sú z mestského prostredia, no vždy sme mali malú záhradku, kde sme si zeleninu a ovocie dopestovali. Chodievali sme aj na maliny, černice, čučoriedky, huby. Všetko sme doma spracovali a cez zimu vyjedali.

Teraz žijem v dome s väčšou záhradou, takže skúsenosti z detstva zúročujem. Separujem všetko, čo sa dá, ku kompostu som pridala sliepky, takže spracovanie bioodpadu dosiahlo vrchol, aj s odmenou v podobe vajíčok.

O záhradu sa delím s háveďou

Zo záhrady som najvďačnejšia ovociu, ktoré môžem sušiť a odšťavovať. V zime si omnoho radšej zahryznem do sušeného jabĺčka než do striekanej mandarínky. Aj deti sú vcelku ochotné vymeniť cukrík za sušenú hrušku či marhuľu. O záhradu sa delím s háveďou (červíky, osy, drozdy, škorce), ktorej chutia jej plody rovnako ako nám. Nestriekam vôbec nič, lebo by im to už asi prestalo chutiť.

Vyzerajú naozaj lákavo.

Foto: archív Jany Michálkovej

Trávičku už dávno nepestujem anglickú. Stálo to toľko námahy, že som radšej zmenila myslenie. Burina v tráve teda nie je burina, ale kvietky, ktoré prilákajú včely do záhrady. Prvé kosenie je zásadne až po odkvitnutí prvých kvetov. Zo záhrady máme tiež biohmotu, žiaden bioodpad, takže mulčujem stromčeky alebo dávam seno pod zeleninu. Omnoho lepšie ako plastové fólie, ktoré sa veľmi rýchlo ničia a zamorujú zem.

Vyrábam tašky, vrecká aj vence

Našťastie, môj manžel je tiež veľmi zručný, nevyhodí skoro nič. Myslím si, že mu robí radosť, keď nič nové nepotrebuje (úsmev). Práčka nám teda vďaka nemu vydržala 15 rokov, slnečné kolektory a kvalitné zateplenie je dnes už asi klasika. Mám šijací stroj, takže drobnosti si šijem sama a plátam všetko, čo je potrebné. Plátené tašky a záclonové vrecká mám našité, samozrejme z vyradených látok.

Vyrábam aj iné veci – napríklad teraz na hroby som si pozháňala hrubé sviečky bez plastových nádobiek a vence si vyrobíme doma z prírodných materiálov. Deti sa tak niečo naučia, okrem iného aj vážiť si vlastnú prácu. Budú mať kreatívnu činnosť a zároveň budeme musieť nejaký čas stráviť v prírode, aby sme našli vhodný materiál.

Snažím sa vyhýbať zbytočným obalom a chémii - takže aj vďaka bezobalovému obchodu máme tuhé šampóny, chodíme čapovať prací gél, či saponát na umývanie riadu. Menštruačný kalíštek a látkové vložky je pre mňa samozrejmosť.

Na záhrade ako v parku.

Foto: archív Jany Michálkovej

Mäso kupujem v mäsiarstve, kde ho nedajú na polystyrén, iba do sáčku, no tu by som sa mala zlepšiť a niečo si na to mäso priniesť.

Celkovo sa snažím kupovať čo sa dá, z druhej ruky. Viem, že niekedy riskujem aj nekvalitu, ale hreje ma vedomie, že kvôli mne nemusel byť vyrobený nový výrobok. Mobily, foťáky, športové potreby, oblečenie...

Aj staršie dcéry si svoju prirodzenú mániu v parádení riešia veľmi často v secondhandoch. Mimochodom, použité oblečenie má veľa výhod. Je už viackrát preprané, takže chémia je preč. A čo sa malo zbehnúť, tak sa zbehlo. Veľmi často je to teda oblečenie vyššej kvality (úsmev).

Bábätká toho potrebujú málo

Čo sa týka bábätiek, je to eko kapitola sama osebe. Marketing je celý nadšený, koľko vecí sa môže pokúsiť predať takému trojkilovému človeku. Umelé mlieko je bohužiaľ smutný vrchol tejto pyramídky. Ďalšie veci sú fľašky, cumlíky, odsávačky, postieľka, perinka, ortopedické nohavičky, hojdačky, závesné a iné špeciálne hračky či jednorazové plienky.

Dnes už viem, že k plnej starostlivosti o bábätko stačí šatka (hoci zo starých tričiek alebo doma ušitá), látkové plienky, zopár kúskov oblečenia, autosedačka, prípadne látkové vložky do podprsenky. Som veľmi rada, že podporou dojčenia kazím výrobcom umelého mlieka biznis.

Dokonalá však stále nie som. Zero waste, obzvlášť pri deťoch, je náročný cieľ a bohužiaľ sa stále k nemu ani zďaleka neblížim. Akurát máme komunálneho a plastového odpadu rádovo menej ako susedia v okolí.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa