Ivan Ružek na náučnom chodníku.
Foto: Martina KažimírováVýnimočný portál naucnechodniky.eu pomohol naplánovať už nejeden rodinný výlet, veď obsahuje vyše 420 tipov, kam sa vybrať za poznaním.
Kedy a prečo ste prišli s myšlienkou vytvoriť portál informujúci o náučných chodníkoch?
Nápad spracovať databázu existujúcich náučných chodníkov na Slovensku vznikol ešte v 90. rokoch, kedy nastalo obdobie budovania nových náučných chodníkov a tie pribúdali priam exponenciálne. Pre absenciu prehľadu o výskyte, obsahu, kvalite a stave náučných chodníkov, ale aj v snahe o zvyšovanie ich úrovne sme spoločne s RNDr. Máriou Bizubovou náučné chodníky zmapovali a v roku 1998 vydali dvojdielnu publikáciu Katalóg Náučné chodníky Slovenska, v ktorej boli v jednotnej štruktúre spracované vtedy existujúce náučné chodníky.
Súčasný portál Náučné chodníky na Slovensku nadväzuje na naše predchádzajúce aktivity v oblasti náučných chodníkov a jeho hlavnou úlohou je poskytnúť relevantné informácie nielen o samotnom náučnom chodníku, ale aj o prírodných, historických a technických osobitostiach územia, ktorým prechádza. Zároveň je to forma popularizácie prírodovedných poznatkov širokej laickej verejnosti.
Ako dlho už portál funguje a akú má odozvu u čitateľov?
Portál je sprístupnený od roku 2018 a postupne v ňom pribúdajú nami spracované náučné chodníky. V súčasnosti v ňom záujemca nájde informácie o viac ako 420 náučných chodníkoch na celom Slovensku. Informácie neustále aktualizujeme na základe našich vlastných zistení alebo vďaka používateľom portálu, ktorí nám zmeny, aktuality nahlasujú prostredníctvom kontaktného formulára. Návštevnosť portálu sa mení podľa turistickej sezóny, podľa aktuálneho počasia alebo dňa v týždni. Pohybuje sa od niekoľko stoviek návštev počas „slabých" dní, po niekoľko tisíc návštevníkov počas víkendov a sviatkov. Vysoká návštevnosť bola aj počas lockdownu, kedy ľudia hľadali možnosti a inšpiráciu pre trávenie času v prírode miestneho regiónu. Veľmi pozitívne reakcie máme aj od učiteľov, ktorí portál využívajú ako zdroj informácií a inšpirácie pri plánovaní školských výletov a exkurzií.
Kto spolu s vami na portáli spolupracuje?
Na budovaní databázy náučných chodníkov na Slovensku sa v najväčšej miere podieľajú pracovníci Katedry fyzickej geografie a geoinformatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Keďže je našou snahou priblížiť náučné chodníky ako vhodnú súčasť terénneho vyučovania, spolupracuje aj katedra didaktiky. Pedagógovia i vedeckí pracovníci Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa tiež aktívne zapájajú do procesu vzniku náučných chodníkov ako oslovení experti na tvorbu alebo posúdenie obsahu informačných panelov. Ako aktívni členovia rôznych spolkov a združení aj sami navrhujú a podieľajú sa na vybudovaní najmä tematicky zameraných náučných chodníkov. V neposlednom rade prispieva k tvorbe obsahu databázy aj široká verejnosť, najmä turisti, ktorí nás upozornia na nové náučné chodníky, na zmeny v existujúcom chodníku alebo nám zasielajú fotografie a zaujímavé postrehy.
Náučný chodník Pramenisko pri Tatranskej Lomnici vedie svetom močiarov.
Foto: Zora MachováMáte spracované všetky náučné chodníky na Slovensku?
Našou snahou je mať zmapované a v databáze zverejnené všetky náučné chodníky, ale ich stav sa neustále mení a stále chýba ich centrálna databáza, kam by tvorcovia nahlasovali vzniknutý, respektíve zaniknutý náučný chodník. V súčasnosti máme spracovaných viac ako 600 náučných chodníkov, z ktorých je na portáli zverejnených viac ako 420 z nich. Vždy budeme o krok pozadu. Zároveň nie všetko, čo tvorcovia označia za náučný chodník, aj náučným chodníkom v skutočnosti je, a preto ich ani na portáli neuverejňujeme.
Máte všetky chodníky aj osobne prejdené?
Základ našej databázy vznikol cieleným terénnym výskumom počas predchádzajúcich rokov. O nových náučných chodníkoch sa dozvedáme z rôznych zdrojov, najčastejšie je to z médií, kde je informácia o ich otvorení, prípadne zo sociálnych sietí a v neposlednom rade priamo od používateľov nášho portálu. Kým sa však chodník dostane na portál, je potrebné získať k nemu dostatok relevantných informácií. Informácie sa snažíme overiť prostredníctvom dostupných zdrojov a samozrejme osobnou návštevou – prejdením a zdokumentovaním trasy chodníka a zaujímavých fenoménov v jej okolí. Je to časovo veľmi náročný proces, preto zverejnenie finálnej verzie na portál môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Náučný chodník v Pukanci predstavuje jedinečnú morušu čiernu.
Foto: naucnechodniky.euČo všetko o náučných chodníkoch sa čitatelia na webe dozvedia?
Súčasný portál obsahuje charakteristiku jednotlivých náučných chodníkov. Okrem základných informácií (topografická, geologická či geomorfologická lokalizácia, zameranie obsahu, mapa, názvy informačných panelov, praktické informácie, fotodokumentácia) ponúkame aj opis prírodovedných, ochranárskych i kultúrno-historických zaujímavostí v blízkom okolí jeho trasy.
Vyberať je možné podľa vlastného záujmu a turistických schopností. Na stránke je možné vyhľadávať chodníky v mape podľa administratívnych krajov alebo prírodných celkov, podľa tematického zamerania, prípadne ďalších kritérií. Súčasťou je i informácia o využiteľnosti náučného chodníka pre školy a postupne pribúdajú pri niektorých aj príklady pracovného listu ako námet pre učiteľa pri plánovaní terénneho vyučovania.
Aké náučné chodníky vznikajú dnes v porovnaní s tými minulými?
V minulosti bolo budovanie náučných chodníkov v gescii štátnych organizácií ochrany prírody s viac-menej jednotnou štruktúrou a formou. Chodníky vznikali primárne ako turistické trasy v turisticky atraktívnych a frekventovaných lokalitách. Ich počet bol obmedzený na niekoľko desiatok, boli pravidelne obnovované a udržiavané. Väčšina týchto náučných chodníkov slúži po viacnásobnej obnove verejnosti dodnes.
V novom tisícročí sa budovanie náučných chodníkov presunulo najmä na obce a rôzne združenia alebo organizácie. Často je to spôsob, ako získať finančnú dotáciu pre realizáciu zaujímavých projektov. Ľudia sú aktívnejší pri tvorbe náučného chodníka a snažia sa ním propagovať osobitosti miestneho regiónu širokej verejnosti. Zároveň je náučný chodník často dobrým nástrojom prezentácie ušľachtilých aktivít združenia, spolku alebo organizácie. Preto okrem klasických prírodovedno-kultúrno-historicky orientovaných náučných chodníkov majú v súčasnosti významné postavenie trasy zamerané tematicky, napríklad banícke, lesnícke, poľovnícke, astronomické, archeologické, ovocinárske, včelárske. Veľká rozmanitosť tvorcov a zamerania náučných chodníkov vplýva aj na ich obsahovú i formálnu kvalitu.
Náučný chodník Dve veže pri Liptovských Revúcach.
Foto: naucnechodniky.euMňa vždy na informačných tabuliach hnevá, že sú málo zaujímavé a príliš odborné. Ako podľa vás vyzerá naozaj dobrý a pre čitateľa príťažlivý náučný chodník?
Medzi stovkami náučných chodníkov, ktoré sú na Slovensku vybudované, sú veľké rozdiely v spracovaní obsahu a najmä v technickom prevedení. Je veľa takých, kde prečítanie všetkých informácií zaberie veľa času a nie sú prepojené s tým, čo turista či návštevník vidí okolo seba. Zároveň sú informácie podávané tak, že im rozumie iba špecialista v danom odbore. Sú však aj také chodníky, kde je informácií málo a sú často mylné, čo je opačný extrém. Tieto faktory často spôsobia, že turista sa pri informačnom paneli nanajvýš iba zastaví, iba odfotografuje jeho obsah a ide ďalej.
Dobrý náučný chodník by mal oslovovať čo možno najširšie spektrum návštevníkov a informácie na paneloch by mali byť prepojené s objektami a javmi viditeľnými v blízkom okolí. Text by mal byť stručný a doplnený vhodným ilustračným materiálom – obrázkami, fotografiami a schémami. Veľmi vhodné sú interaktívne prvky, napríklad tam, kde to umožňuje dostupnosť signálu mobilných operátorov, prepojenie na webové stránky s animáciami, bližšími informáciami. Zastavenie pri informačnom paneli by nemalo trvať dlhšie ako niekoľko minút.
Samozrejmosťou by malo byť štandardné a jednotné značenie špeciálnou značkou po celej trase náučného chodníka a vyznačenie trasy vo vhodnej mape na jednotlivých informačných paneloch. Sú chodníky, kde chýba nielen značenie, ale aj mapa trasy, prípadne je ťažko čitateľná alebo obrátená „hore nohami“, čo výrazne komplikuje orientáciu na trase chodníka.
Náučný chodník Diery v Malej Fatre.
Foto: naucnechodniky.euČo vás na náučných chodníkoch fascinuje?
Fascinujúce na náučných chodníkoch je, že sú také rôznorodé a väčšinou ako turistická trasa vedú spravidla prírodne, historicky a kultúrne zaujímavými územiami, v ktorých sa vďaka informáciám na paneloch dozviem niečo nové. Zároveň mnohokrát vystupuje do popredia nadšenie ľudí, ktorí ho pripravili a stále udržiavajú. Mnoho vecí spojených s našou bohatou históriou a nádhernou prírodou by zaniklo a zapadlo do zabudnutia, ak by ich neobnovili alebo nesprístupnili pútavou formou, napríklad náučným chodníkom.
Ktoré chodníky na Slovensku považujete za veľmi vydarené, vtipné, informačne hodnotné, pútavé, zaujímavo vymyslené?
Medzi veľmi zaujímavé patria náučné chodníky s baníckou tematikou, ktoré vznikli vďaka nadšeniu a dobrovoľníckej činnosti členov miestnych baníckych spolkov. Tieto náučné chodníky prepájajú prírodné podmienky s bohatou históriou a sprístupňujú obnovené banské diela, staré haldy s možnosťou nájsť zaujímavú vzorku minerálov či hornín. Medzi takéto patria napríklad náučné chodníky v Ľubietovej, Španej Doline, Magurke, Starých Horách, Novej Bani, Pezinku, tiež Rákoš a Čučma pri Rožňave.
Zaujímavým z hľadiska nápadu je aj náučný chodník o moruši čiernej v Pukanci, ktorý veľmi pútavým spôsobom sprístupňuje morušu čiernu, jej pestovanie a využitie priamo uprostred vinohradov s nádhernými výhľadmi do okolia.
Informačne a tiež prevedením sú dobre spracované náučné chodníky vedúce k našim sprístupneným jaskyniam. Ich jednotlivé zastávky poskytujú nielen množstvo informácií, ale aj možnosť menej zdatným turistom nabrať dych na pokračovanie v strmom stúpaní ku vchodu jaskyne.
Pre turistov je určite lákavé prejsť sa cez močiar po drevenom chodníku s mostíkmi a sledovať druhovo bohaté ekosystémy napríklad na náučných chodníkoch Pramenisko pri Tatranskej Lomnici, Mokrade Hnilca pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, Slaná voda – Babia hora na Orave.
Pre vyznávačov adrenalínu stojí za zmienku náučný chodník Dve veže pri Liptovských Revúcach, ktorý možno absolvovať aj ako via ferratu alebo náučný chodník Diery prechádzajúci tiesňavou po rebríkoch (Jánošíkove diery v Malej Fatre – pozn. red.).
Tipy možno už na najbližší výlet
Prečítajte si tipy Ivana Ružeka na zaujímavé náučné chodníky vedúce atraktívnou krajinou.Magurský zlatý chodník
Z horskej osady Magurka v závere Ľupčianskej doliny, jednej z najdlhších v Nízkych Tatrách, v nadmorskej výške okolo 1 000 m, vedie okružný náučný chodník na hrebeň Nízkych Tatier. Magurka vznikla ako banícka usadlosť v polovici 13. storočia v súvislosti s rozvíjajúcou sa ťažbou zlata z náplavov horských tokov pod severnými svahmi vrchov hlavného nízkotatranského chrbta. Vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, nájdená tu v roku 1917, je v múzeu v Budapešti. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie ložisko antimónu v Európe. Po zrušení ťažby sa dodnes v teréne v širokom okolí nachádzajú okrem banských háld, štôlní, odkopov a prieskumných rýh aj zberné jarky Magurského banského vodovodného systému, ktoré privádzali vodu k banskej technike. Geologickou zaujímavosťou územia je objav nového striebrosivého minerálu chovanit z roku 2009, pomenovaného podľa mineralóga profesora Martina Chovana z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý študoval práve antimónové mineralizácie v Západných Karpatoch.
Štôlňa Kilián ústí na Magurskom zlatom chodníku.
Foto: naucnechodniky.euHámorský náučný chodník a náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky
Obnovené pamiatky a historicky významné miesta Zemplínskych Hámrov spojené s niekdajšou priemyselnou činnosťou pôvodnej osady Josefsthal (ťažbou a spracovaním železnej rudy, výrobou dreveného uhlia, dopravou dreva), udalosti súvisiace so vznikom osady, spôsob bývania v minulosti, zaujímavé architektonické prvky kamenných murovaníc, ktoré sa už inde v zemplínskom regióne nezachovali, dômyselný systém vodných kanálov vybudovaných kvôli hámrom prezentuje Hámorský náučný chodník. Z neho možno pokračovať po turistickej značke a časťou trasy ďalšieho blízkeho náučného chodníka vystúpiť na Sninský kameň, pozostatok andezitového lávového prúdu uprostred rozsiahlych bukových pralesov Vihorlatu. Turista vystúpi na mohutnú skalu po schodišti/rebríku a naskytne sa mu nádherný výhľad na Morské oko – jazero, ktoré vzniklo prehradením doliny veľkým zosuvom.
Replika vysokej veže v Zemplínskych Hámroch.
Foto: naucnechodniky.euNáučný banský chodník Ľubietová
V Ľubietovej, kedysi kráľovskom banskom meste, nájdete okrem zrekonštruovaného námestia s budovou bývalej radnice, dnes sídlom obecného úradu a miestneho múzea, aj pozostatky baníckej činnosti v jej okolí. Ľubietovskú meď vyvážali pod značkou „Lebentzer“. Náučný chodník vedie na lokalitu Podlipa, kde zostalo po ťažbe medi obrovské haldové pole a minimálne 18 štôlní, z ktorých väčšina je zavalená, verejnosti prístupná je cca 50 m dlhá štôlňa Andreas. Na haldách je možné nájsť pseudomalachit, malachit, kuprit a zriedkavo aj preslávený ľubietovský zelený minerál libethenit so skleným leskom.
Halda na trase náučného chodníka Ľubietová.
Foto: naucnechodniky.euNáučný chodník Vyšehrad
Vyšehrad ležiaci nad rovnomenným sedlom, ktorým vedie cesta spájajúca Turiec s Hornou Nitrou, je ľahko dostupný zalesnený, vo vrcholovej časti bralnatý vrch na hlavnom chrbáte pohoria Žiar. Z vrcholu sa naskytá takmer panoramatický výhľad na okolité pohoria a kotliny. Čnejúci vrchol budujú vrstvy odolných vápencov, ktoré vytvárajú na okraji výrazné skalné steny a veže. Na vápence sa viažu spoločenstvá teplomilnej a vápnomilnej lesostepnej vegetácie, zvyšky prirodzených lesných porastov, hlavne bučín, na vápencových bralách borovicové reliktné lesy. Vďaka výskytu vzácnych druhov a spoločenstiev je územie na ploche cca 50 ha od roku 1973 chránené, v súčasnosti ako národná prírodná rezervácia. Vo vrcholovej časti sa nachádzajú aj zvyšky rozsiahleho hradiska z obdobia Veľkej Moravy.
Náučný chodník Vyšehrad.
Foto: naucnechodniky.euNáučný chodník Plešovica
Z Tlmáč vedie náučný chodník na vrch Plešovica v Kozmálovských vŕškoch – sú súčasťou Štiavnických vrchov –, od ktorých ich oddeľuje rieka Hron tzv. Slovenskou bránou. Územie je tvorené vulkanickými horninami – andezitmi a ich pyroklastikami – z obdobia mladších treťohôr. Na väčšine územia rastú dubové lesy, na miestach strmých skalnatých svahov dominujú teplomilné dúbravy s mozaikami skalných stepí. V poslednom storočí sa bohato rozšírili porasty agátu bieleho, ktoré nahradili pôvodné dúbravy. Na južných svahoch sa nachádzajú vinohrady a suchomilné lúky. Vo vrcholovej časti Plešovice boli v roku 2018 objavené zvyšky hradiska z mladšej doby bronzovej, čo potvrdzuje významnosť obrany územia Slovenskej brány. Turisti určite ocenia vybudovanú vyhliadkovú plošinu na vrchole s výhľadom na Levice a za dobrej viditeľnosti až na pohoria v Maďarsku.
Náučný chodník Plešovica. V popredí nádrž Veľké Kozmálovce, v pozadí Levice.
Foto: naucnechodniky.euNáučný chodník Zvonička
Chodník vedie z Novej Bane na 21 m vysokú trojpodlažnú rozhľadňu Háj, z ktorej sa naskytá nádherný výhľad na Novobanskú kotlinu vo Vtáčniku, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Krátke odbočky z trasy sprístupňujú Červenú skalu a Havraniu skalu – skalné bralá z vulkanickej horniny – červeno sfarbeného ryolitu. Na skalách vďaka extrémnym stanovištným podmienkam rastie dubový a borovicový les, v ktorom stromy majú nízky vzrast a rôzne deformované koruny. V okolí trasy je viacero starých banských diel dokladujúcich bohatú históriu baníctva v Novej Bani. V okolí, najmä v horninách andezitového zloženia, bol mohutný súbor paralelných žíl s kvalitnou zlatou a striebornou rudou, ktorá sa intenzívne ťažila najmä v stredoveku. O dávnej ťažbe svedčí mnoho povrchových jám – píng – a otvorených šachtíc. V blízkosti Havranej skaly smerom na Zvoničku sa nachádza otvorené ústie šachty Klingsbittner, ľudovo nazývanej Kamenná šachta.
Červená skala na náučnom chodníku Zvonička.
Foto: naucnechodniky.euRNDr. Ivan Ružek, PhD. je vysokoškolský učiteľ na Katedre fyzickej geografie a geoinformatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, cestovateľ a turista, ktorý sa venuje výskumu prírodných zložiek krajiny. Je autorom učebníc geografie, popularizátorom geovied, členom a organizátorom aktivít Klubu učiteľov geovied a hlavným autorom webového portálu o náučných chodníkoch na Slovensku naucnechodniky.eu.
