Do Slavošovského tunela sa schádza po schodoch.
Foto: archív Milana SajenkaHavrania skala v Malých Karpatoch
Na asi osemkilometrovú túru sa vyberiete zo Smoleníc, najskôr pôjdete po asfaltke, potom krásnym malokarpatským lesom. Cieľom cesty je lezcami vyhľadávaná Havrania skala. S malými deťmi si skaly môžete obísť, s väčšími na ne vyliezť. Výhľad odtiaľ je nádherný. Potom sa strmým chodníkom vyštveráte na vrch Havranica a odtiaľ sa vrátite tou istou trasou späť do Smoleníc. Ak máte trénované deti, z Havranice sa ešte môžete vydať na Záruby (768 metrov nad morom), najvyšší vrch Malých Karpát.Zo Starého Smokovca na Hrebienok
Ak máte malé deti, nenáročná, 2,5-kilometrová prechádzka zo Starého Smokovca na Hrebienok bude to pravé. Cesta vedie popri pozemnej lanovej dráhe, ktorou sa prípadne môžete vrátiť dolu. Z Hrebienka si urobte tridsaťminútovú zachádzku na slávnu Rainerovú chatu (možno uvidíte aj líšku Elišku, ktorá sa často zdržiava v jej blízkosti) či na Studenovodské vodopády. Z chaty je to k nim ďalších asi dvadsať minút. Z Rainerky môžete tiež inou cestou pokračovať do Starého Smokovca, v tom prípade bude trasa merať asi 7,6 kilometraNa Tomášovský výhľad
Ikonická vyhliadka Slovenského raja týčiaca sa nad riekou Hornád. Užiť si ju môžete aj s deťmi. Nenáročná cesta vedúca z parkoviska v Čingove meria dva a pol kilometra, cestou sú dva nádherné výhľady, sledujte ale odbočky, pretože výhľady nie sú priamo na trase. Späť sa môžete vrátiť po tej istej ceste, alebo si to urobiť dlhšie a pokračovať do Letanovského mlyna, Lesnice a Čingova, je to osem kilometrov. Ak by ste vynechali Letanovský mlyn, je to 3,5 kilometra. Trasy sú turisticky frekventované, ale ak pôjdete skoro ráno, nemuselo by na nich byť toľko turistov.Slavošovský a Koprášsky tunel
Nevinné dobrodružstvo zaujme všetkých malých turistov. Vydajte sa na Gemer za tajomstvom nikdy nevyužívaných železničných tratí, ktoré vznikli počas druhej svetovej vojny. Výpravu začnite v Magnezitovciach a pokračujte do Koprášskeho tunela, ktorý má dĺžku 245 metrov. Prejsť si môžete i Koprášsky viadukt, dlhý 120 metrov a vysoký 36 metrov. Mnohým pripomína slávnejší Chmárošský viadukt pri Telgárte. Z miesta potom kráčajte asi kilometer k Slavošovskému tunelu s dĺžkou až 2,4 kilometra. Späť sa môžete vrátiť tou istou trasou a užiť si to ešte raz.Koprášsky viadukt
Koprášsky tunel
Slavošovský tunel
Sysle na Muránskej planine
Lúku plnú roztomilých sysľov nájdete 2,5 kilometra od centra obce Muráň ležiacej v bezprostrednej blízkosti národného parku Muránska planina. Z Muráňa pokračujte popri štátnej ceste po lúkach smerom na sysľovisko Biele vody. Krotké zvieratá si môžete aj nakŕmiť, ale len vhodnými potravinami. Medzi ne patria jablká, mrkva, červená repa, vlašské orechy či ovos alebo jačmeň.Lesnícky náučný chodník Malý Borkút pri Prešove
Vhodné pre rodiny s celkom maličkými deťmi. Okružný náučný lesnícky chodník Malý Borkút začína v Haniske pri Prešove, kde je vstup do areálu. Trasa náučného chodníka je síce dlhá len pol kilometra, ale môžete si často robiť zastávky, sú tu i miesta, kde si sadnete a občerstvíte sa z domácich zásob. Ak sa vám vychádzka máli, môžete sa ísť pozrieť do celého lesoparku alebo vystúpiť na pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktorý nájdete v blízkosti, na vrchu Furča. Vzbura vypukla v roku 1831 a zasiahla na 150 východoslovenských obcí. Vojsko povstanie potlačilo a popravilo 119 jej účastníkov.Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania.
Údolím rieky Slatiny
Východiskovým bodom 6,5 kilometra dlhej prechádzky v pohorí Javorie (konkrétne Zvolenská kotlina, okres Zvolen) je chatová oblasť nachádzajúca sa pri ústí rieky Slatiny do vodnej nádrže Môťová. Odtiaľ pôjdete po pravom brehu Slatiny. Na trase okružného náučného chodníka nájdete osem informačných tabúľ, jednou zo zastávok je dedina Slatinka. Tá bola určená na zánik, na jej mieste malo stáť vodné dielo Slatinka. V roku 1956 vyhlásili v obci zákaz stavania nových domov, zrušili vlakovú zastávku, autobusy, školu, knižnicu... Dedina ale stojí dodnes, hoci domy sú zväčša vo vlastníctve štátu, pretože obyvatelia dostali nové byty vo Zvolenskej Slatine.Obec Slatinka
Okolo Štrbského plesa
Ďalší detský výlet v slovenských veľhorách. Túto nenáročnú vychádzku si deti užijú, zvládnu ju aj tie najmenšie. A keď ich už nebude baviť ťapkanie okolo plesa, určite ich zaujmú preliezačky či drevené zvieratká na trase. Výletík je dlhý asi päť kilometrov a užijete si na ňom výhľady nielen na pleso a Vysoké Tatry, ale dokonca i na Nízke Tatry. Trasu spestria náučné tabule, ktoré hovoria o histórii, faune, flóre i osobnostiach, ktoré tu pôsobili.Kvačianska dolina v Chočských vrchoch
Krasová Kvačianska dolina ležiaca v okrese Liptovský Mikuláš, vo východnej časti Chočských vrchov patrí k najkrajším na Slovensku. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju dokonca označili za vôbec najkrajšiu. Cieľom asi dvojhodinovej túry, ktorá začína v Kvačanoch a vedie cez dve krásne vyhliadky Kobyliny a Malý Roháč, je lokalita Oblazy, kde nájdete dva drevené vodné kolesové mlyny. Dolný mlyn s pílou je zrekonštruovaný a môžete si v ňom pozrieť expozíciu mlynárskej techniky. Zastavme sa ale ešte na vyhliadkach. Malý Roháč je vlastne plošina umiestnená medzi stromami, vyhliadka Kobyliny je podobná, umiestnená nad kaňonom rieky Kvačianky s hĺbkou až 70 metrov. Ak ste s deťmi zdatní turisti, môžeme si urobiť okruh Kvačianskou i Prosieckou dolinou, v ktorej nájdete vodopády, drevené mostíky, kovové rebríky, stúpačky či reťaze. Trasa ale trvá asi šesť hodín a má prevýšenie 970 metrov.Oblazy v Kvačianskej doline
Vyhliadka Malý Roháč
Vyhliadka Kobyliny
Výhľad z Kobylín
Prosiecka dolina
Po stopách krásnych moruší
Moruša čierna nie je na Slovensku veľmi rozšírený strom, máme asi len 1 500 exemplárov (údaj je však 14 rokov starý), najviac sa ich nachádza v obci Pukanec v okrese Levice, na južnom úpätí Štiavnických vrchov. Ak chcete s deťmi zažiť niečo netradičného, vyberte sa 3,3 kilometra dlhý náučný chodník vedúci z Pukanca a vracajúci sa tiež do tejto dediny. Moruše dozrievajú v júli, ale konzumovať ich možno len tam, kde to nie je zakázané. Zaujímavosťou je, že moruša čierna sa vyskytuje iba v lokalitách, kde kedysi rástol či stále rastie vinič, preto i trasa vedie viničnou cestou a vinohradmi. Nevie sa, kto v okolí Pukanca s výsadbou moruší začal, ale isté je, že v roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor. Viac o náučnom chodníku nájdete na naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-o-morusi-ciernej.
Moruša čierna na náučnom chodníku.
Foto: www.naucnechodniky.eu, Ivan Ružek
