Seniori sú najzraniteľnejšou skupinou a opatrenia v ich prospech sú pochopiteľné.
Foto: TASRNa Obchodnej ulici v Bratislave sme s dcérou boli samé – naozaj! Až to bolo strašidelné. Vlastne sme si to uvedomili až vtedy. V drogérii bola jedna pani v pokladni a jedna pri regáli, inak nik. Ani v obchode ani na ulici. Dcéra čítala ako povinné čítanie od Jozefa Žarnay Prekliatu planétu. Veľmi nám to pripomínalo tzv. Mŕtve mesto z tejto knihy. Knihu odporúčam prečítať teraz hlavne dospelým.
Do obchodu sme sa, samozrejme, nedostali. Ospravedlnili sme sa paniam, že sme to zle pochopili. Chápala som, majú nariadenie a otočili sme sa. Išli sme do lekárne, lebo mi poslali esemesku, že majú rúška. Potom električkou do potravín, nakoľko máme diétu a stravu, akú potrebujeme, hocikde nekúpime. Teraz vlastne väčšinou nekúpime vôbec, lebo sa nedováža či nie je zazmluvnené s výrobcom.
Na tomto „nákupe“ som si uvedomila našu ľudskú hlúposť. Na jednej strane pokutujeme spoločnosti, keby do prázdneho obchodu pustili človeka, čo nemá 65, lebo je čas určený pre ľudí nad 65.
Na druhej strane ale pred veľkým obchodným centrom stojí pekne pokope skupina pracovníkov a esbeeskárov okolo smetného koša v kúdole dymu bez rúšok (jeden ho mal – prevesené za gumičku cez ucho) s cigaretou a minerálkou. Okolo nich chodia starší ľudia bez rúšok, lebo v obchode ho dostanú pri vstupe zadarmo.
Žiadna polícia, žiadne upozornenia. Nemal by si aj tu esbeeskár plniť ochrannú funkciu a ísť príkladom?
Musíme mať rúška a dezinfikovať si ruky, nosiť rukavice, aby sme chránili zamestnancov, montujeme sklá do pokladní, pritom pracovníci pred budovou bez rúšok a bez rukavíc... Neviem. Dcéra chcela nafotiť. Radšej sme neprovokovali. V tom momente, ale aj teraz – sa mi to celé akosi nezdá.
Išlo o Palace Zlaté Piesky. Pri takýchto centrách by ozaj mohla byť polícia. Alebo nejakí ľudia, čo momentálne nemôžu byť v práci inde a sú označení páskou na rukáve. Dcéra sa o takýchto ľuďoch učila teraz na dejepise pri druhej svetovej vojne, kedy polícii pomáhali bežní ľudia. Aj to v električke cestou späť navrhla, keď sme rozoberali čo sme videli.
Lebo aj do električky nastúpili dvaja ľudia, čo nemali rúško. Nevedeli chápať, že mať ho pod bradou, znamená to isté ako ho nemať. Vodič ich zbadal a požiadal, aby si rúško nasadili. Nerobili problémy. Vodič pri nich počkal, kým tam neurobili a až potom sme sa pohli. Obaja boli seniori nad 65.
