Zrazu je všetko iné, nie každá žena sa s úlohou matky dokáže ľahko vyrovnať.
Foto: shutterstock.comJarka na obdobie po narodení dcérky nespomína rada, ako však vraví, potom to samé prešlo. „Asi hormóny, postupne som sa nejako upokojila, musela som si uvedomiť, že narodenie dieťaťa neznamená koniec doterajšiemu životu, že to bude síce trocha iné, ale predsa len že si môžem nájsť čas pre aktivity, ktoré ma uspokojujú. Chcelo to len prispôsobiť sa zmene,“ hovorí dnes, s odstupom štyroch rokov.
Pocity, ktoré prežívala, pozná veľa žien, mnohé ich potláčajú, prípadne si vyčítajú, že sa takto cítia. „Problémom je zakorenená predstava, že príchod dieťaťa sa spája len s pocitom šťastia a naplnenia,“ pripomína psychologička a dula Katarína Godarská v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného. Napokon, šťastnú rodinu vykresľujú aj všetky reklamy a rovnako aj celebrity v médiách či na sociálnych sieťach, čo vytvára na ženy tlak, najmä ak sa ony samy cítia inak.
Baby blues zažije skoro každá
Takzvané baby blues zažíva po pôrode zhruba 70-80 percent žien. Bývajú precitlivelé, plačlivé, náladové, skrátka nie vo svojej koži. Súvisí to sčasti s prudkými hormonálnymi zmenami a s novou životnou situáciou. „Ženy prídu o časť sociálnych kontaktov, nemajú priestor postarať sa o seba, svoj denný režim... Navyše si uvedomujú, že to nie je záležitosť niekoľkých dní, ale na dlhú dobu,“ vysvetľuje Katarína Godarská.Čo v tomto prípade pomáha, je čas, rozhovor a podpora blízkych. Z ich strany je dôležité, aby ženu povzbudzovali v jej materskej úlohe, nie naopak. Aj keď majú napríklad staré mamy pocit, že vedia lepšie, čo a ako s bábätkom treba robiť, je dobré, ak nebudú presadzovať svoj postoj, ale nechajú priestor žene, nech robí podľa svojich predstáv.
Namiesto pomoci so starostlivosťou o dieťa je lepšie pomôcť s chodom domácnosti – navariť, upratať, postarať sa o súrodenca. Ak sa chcú starať o bábätko, žene to spravidla na lepšej nálade nepridá, naopak, môže sa cítiť ešte horšie – neschopná a osamelá, čo je už aj príznak popôrodnej depresie.
Depresia, čo s ňou?
S popôrodnou depresiou sa stretne desať až pätnásť percent žien, zažívajú pocity zlyhania, viny, neschopnosti. Prejavuje sa apatiou, podráždenosťou, stratou radosti. Ženy neraz nie sú schopné ani bežných vecí ako vstať z postele či vyjsť z domu von.Niektoré nemôžu spať alebo naopak, spia priveľa bez náležitej úľavy, ktorú spánok za normálnych okolností prináša, môžu mať tiež poruchy príjmu potravy – nechutenstvo alebo naopak, prejedanie sa. „Rozvoj depresie súvisí s mnohými faktormi – biologickými, sociálnymi, genetickými. Riziko stúpa, ak sa v rodine ženy objavili psychické poruchy a rastie pri každom ďalšom pôrode,“ vysvetľuje odborníčka.
Popôrodná depresia môže sama pominúť, ak sa tak však nedeje, odporúča sa vyhľadať psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Trauma len tak nepominie
Týždne, mesiace, niekedy aj roky môže trvať, kým sa žena spamätá, ak zažije pri pôrode traumu. Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť z nepríjemných zážitkov – napríklad z hraničných ako je smrť dieťatka či vážne ohrozenie na živote, ale tiež ak žena zažije pri pôrode násilie, zastrašovanie či manipuláciu zo strany zdravotníckeho personálu a keď stratí pocit kontroly nad pôrodom a svojím telom.Na traumy v dôsledku nevhodných postupov pri pôrode (nežiaduce intervencie, nevhodné komentáre a správanie personálu) poukázali napríklad dva známe slovenské dokumenty – Medzi nami režisérky Zuzany Límovej a film Maie Martiniak Neviditeľná.
Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje živými spomienkami, zábleskami, pocitmi tiesne, ale tiež neschopnosťou si spomenúť na niektoré udalosti. Ženy môžu cítiť potrebu vyhýbať sa miestam, ktoré sa jej s nežiaducimi zážitkami spájajú, môžu trpieť výbuchmi zlosti a problémom nadviazať vrúcny vzťah k bábätku, keďže jej traumu pripomína.
Trauma pominie veľmi ťažko, aj tu je potrebná podpora a kvalifikovaná odborná psychoterapeutická pomoc. Dáta o tom, koľko žien zažíva traumu pri pôrode, na Slovensku chýbajú.
ANKETA:
