Katarína Drotárová.
Foto: nemocnica Agel Košice-ŠacaMnoho ľudí túži po opálenej pokožke napriek tomu, že slnenie má za následok predčasné starnutie pleti a v nadmernom množstve môže spôsobiť nenávratné poškodenie kože. Poraďte teda, opaľovať sa či nie?
Bez slnečného žiarenia by život na zemi nebol vôbec možný. Slniečko má bezpochyby blahodarný vplyv na ľudský organizmus. Okrem toho, že pôsobí na metabolizmus vitamínu D, ktorý má vplyv na kosti, je dokázaný aj jeho psychogénny účinok. Pod vplyvom slnečného žiarenia sa nám zlepšuje nálada a vyskytuje sa menej depresií. Okrem pozitívneho účinku má slniečko však aj svoje negatíva, o ktorých sa hlavne v posledných rokoch už viac hovorí. Ale aj napriek všetkým varovaniam z lekárskych kruhov je kult krásy ešte stále neúprosný. Do bronzova opálená pokožka je silné afrodiziakum, je symbolom krásy, mladosti a zdravia. Okrem akútnych zmien v zmysle solárnej dermatitídy, alebo fototoxických dermatitíd, opakované nadmerné vystavovanie pokožky slnečnej radiácii majú za následok zmeny v genetickom materiáli kožných buniek, ktoré v neskoršom veku vedú k predčasnému starnutiu - fotoagingu, teda objavujú sa príznaky, ktoré by sme, hlavne my ženy, chceli práve skryť. Následkom straty elasticity, pružnosti a tonusu pokožky sa objavujú vrásky, dochádza k stenčovaniu pokožky, cez ktorú presvitajú drobné vinuté cievky a k presunom pigmentu, kedy sa na koži objavujú svetlohnedé fľaky. Odpoveď teda znie - opaľovať sa, ale s mierou.
Má slnečné žiarenie vplyv na vznik kožných nádorov?
Áno. Okrem už spomínaných „kozmetických“ negatívnych následkov nadmerného slnenia má slnečné žiarenie tiež karcinogénny účinok. To znamená, že na na koži môžu vznikať prekancerózy – predstupne nádorových zmien alebo samotné kožné nádory, hlavne nemelanómového typu, ako sú basaliomy a spinaliomy. To, že UV radiácia má naozaj význam v etiológii (príčina vzniku) týchto nádorov svedčí aj to, že sa vyskytujú na miestach najviac vystavovaných slnečnému žiareniu, v nechránených lokalitách ako sú tvár, výstrih a ruky. Slnečné žiarenie sa spolupodieľa, hoci v podstatne menšej miere ako pri týchto kožných nádoroch, aj v etiológii malígneho melanómu, ktorý patrí medzi najzhubnejšie nádory vôbec a ktorého výskyt, bohužiaľ, neustále narastá. Jeho diagnostika v čoraz mladších vekových skupinách nie je dnes už žiadnou raritou.
Aké sú teda zásady zdravého opaľovania bez nežiadúcich následkov?
Veľmi dôležitá je opatrnosť pri opaľovaní, pretože pokožka si pamätá, koľko UV žiarenia dostala počas celého života. Medzi 11 a 15-tou hodinou, v rámci posunu času medzi 12 a 16-tou hodinou, je najvyšší dopad UV radiácie na zemský povrch. V tomto časovom intervale by sme sa preto nemali vystavovať slnečnému žiareniu hlavne v oblastiach bližších k rovníku. Avšak aj mimo týchto hodín by sme pri pobyte na slnku mali použiť kvalitné opaľovacie krémy s vysokým SPF faktorom.
Čo znamená SPF faktor?
SPF (sun protection factor) je ochranný faktor, ktorý nám vyjadruje koľkokrát môžeme predĺžiť dobu slnenia pokožky chránenej opaľovacím krémom oproti tej, ktorá nie je chránená bez toho, aby vzniklo začervenanie. Napríklad, ak k začervenaniu ničím neošetrenej pokožky dôjde po 10 minútach slnenia, po natretí faktorom SPF 30 môžeme zostať na slnku 10 x 30, teda 300 minút, čo je 5 hodín bez toho, aby došlo k začervenaniu pokožky. Ak chceme byť na slnku dlhšie, musíme si aplikovať krémy s vyšším faktorom. Treba si uvedomiť, že opakované natieranie pokožky krémom ochranný účinok nepredlžuje, len ho obnovuje. Prípravok by sme mali aplikovať na pokožku aspoň 20 minút pred opaľovaním a správnu hodnotu SPF faktora vyberať aj podľa fototypu pleti, veku, zemepisnej polohy a tiež podľa toho, či sa ideme opaľovať prvýkrát alebo či je naša pokožka už trochu opálená. Mali by sme si všimnúť, či sú prípravky vodeodolné, pretože až 40 % UV žiarenia prechádza do hĺbky 50 cm pod hladinu čistej vody. Najlepšie sú kombinované opaľovacie krémy s ochranným účinkom proti UVB, UVA a najnovšie už aj proti UVC.
A ako je to s opaľovaním u detí?
U detí, ktorých pokožka by sa do 3 rokov života nemala vôbec vystavovať priamemu slnečnému žiareniu, treba používať krémy špeciálne určené pre detičky, väčšinou s fyzikálnym filtrom (mechanizmus účinku fyzikálnych filtrov je odraz slnečného žiarenia od pokožky) a vysokým SPF faktorom. Nesmieme zabúdať ani na ochranu hlavy, hry v tieni a špeciálny odev chrániaci kožu pred UV žiarením. Ak takýto nemáme, treba vedieť, že nás najlepšie chránia farebné odevy, ktoré pohlcujú viac UV žiarenia. Tenké, biele alebo dokonca vlhké tkaniny našu pokožku chránia menej. Syntetické materiály prepúšťajú menej UV žiarenia ako bavlnené vlákna.
Treba sa počas opaľovania starať aj o vlasy?
Silné slnečné žiarenie má vplyv aj na kvalitu vlasov, ktoré môžu byť nadmerne vysušené, oslabené a poškodené. Preto je vhodné používať aj špeciálne prípravky určené na ochranu vlasov pred UV žiarením. Opatrnosť pri opaľovaní je dôležitá u ľudí užívajúcich medikamenty, ktoré môžu zvyšovať citlivosť kože voči slnečnej radiácii, napríklad TTC, nesteroidné antireumatiká, ale aj lokálne aplikované lieky, kozmetika a chemikálie (decht, ropné prípravky, rastlinné šťavy, voňavky, parfémy, esenciálne oleje). Samozrejme je nutné dbať aj na dostatočný pitný režim, pretože nedostatok tekutín dehydratuje našu pokožku, a tak sa zosilňuje a urýchľuje negatívny účinok slnečného žiarenia. V neposlednom rade je veľmi žiadúca aj následná starostlivosť o pokožku po opaľovaní, aplikácia krémov s upokojujúcim, hydratačným a regeneračným efektom.
Závisia nežiaduce účinky slnečného žiarenia od farby pleti?
Ľudská koža vykazuje určité rasové odchýlky, ktoré sa prejavujú odlišnou farbou pleti. Nie každá pokožka reaguje na slnečné žiarenie úplne rovnako. V našom zemepisnom pásme rozlišujeme štyri fototypy podľa farby pleti, očí, vlasov, a toho, či sa pri opaľovaní spália alebo opália.
I. - ryšavé vlasy, modré oči, pri opálení nikdy nezhnedne, vždy sčervená
II. - blond vlasy, modré/zelené oči, občas zhnedne, väčšinou sčervená
III. - hnedé vlasy, šedé/hnedé oči, vždy zhnedne, niekedy sčervená
IV. - čierne vlasy, hnedé oči, nikdy nesčervená, vždy zhnedne
Farba ľudskej pokožky je daná množstvom a rozvrstvením melanínu (pigmentu) v epiderme pokožky a je daná aj geneticky. Fototypy I a II sú najcitlivejšie na nežiadúce účinky slnečnej radiácie.
Slnko versus solárium - čo je bezpečnejšie a aké sú ich výhody, či nevýhody?
Musíme si uvedomiť, že solárium ako aj nadmerné slnenie poškodzujú pokožku, spôsobujú jej predčasné starnutie a môžu podporovať aj vznik rakoviny. Pobyt v soláriách je nevhodný pre ľudí s väčším počtom pigmentových névov (znamienok), pre tehotné, osoby mladšie ako 18 rokov, s fototypom I., II., osoby, ktoré mali v minulosti rakovinu kože alebo majú predpoklady na jej vznik, osoby s citlivosťou na svetlo. Výhodou solária je možnosť ich využitia aj v zimných mesiacoch a krátky opaľovací čas. Fototerapia sa využíva aj na liečbu kožných ochorení, hlavne psoriázy a atopického ekzému. Dôležité je však upozorniť na to, že pobyt v soláriu nie je vhodné v rovnaký deň kombinovať s opaľovaním na priamom slnku.
Mnoho ľudí trápia pigmentové škvrny napriek tomu, že to s so slnečným žiarením nepreháňajú a pokožku si chránia. Ako a prečo vznikajú?
Existujú dva typy melanínu. Eumelanín, pravý melanín, ktorý je čiernej alebo tmavohnedej farby, majú ho ľudia s tmavšom pokožkou a chráni pokožku pred UV žiarením. Feomelanín, červenej farby, je prítomný u ľudí so svetlou pokožkou alebo ryšavými vlasmi a nechráni pred UV žiarením, naopak jeho syntéza generuje voľné radikály, ktoré sú pre pokožku nebezpečné. U každého človeka je pomer týchto dvoch melanínov rôzny. Predurčuje prirodzenú farbu pokožky a opálenie, ktoré vznikne pobytom na slnku. Melazma (hnedé fľaky na tvári) sa častejšie vyskytuje u žien vo veku od 20 – 50 rokov. Môže ju spôsobiť slnko, ale aj genetické predispozície či hormonálne zmeny. Často sa objavujú u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu alebo počas tehotenstva. Ide o dôsledok zmeny hladín estrogénu, progesterónu a hormónu melantropínu, ktorý stimuluje melanocyty (pigmentové bunky).
Solárne keratózy sú škvrny súvisiace s pobytom na slnku a s vekom. UV lúče prechádzajú cez povrchovú vrstvu pokožky a stimulujú pigmentové bunky kože (melanocyty). Niektoré melanocyty sa takto sústavne narušujú a potom plynule vylučujú veľké množstvo melanínu. Škvrny sa objavia, keď tvorba melanínu neprimerane vzrastie. Keď sa toto nadbytočné množstvo nerozloží na povrchu pokožky rovnomerne, na určitých miestach sa nahromadí a vytvára nevzhľadné škvrny. Hyperpigmentované škvrny môžu vznikať na tvári a krku aj po použití parfémov, éterických olejov v kozmetologických prípravkoch s následným vystavením pokožky slnečnej radiácii. Hyperpigmentácie môžu vzniknúť ako dôsledok prekonaného zápalu na koži, ale môžu byť aj prejavom niektorých vnútorných ochorení, napríklad pečene, alebo nezdravého životného štýlu, hlavne fajčenia.
Ide pri hyperpigmentácii o dedičnú predispozíciu?
Genetická predispozícia má význam pri vzniku melazmy. Ak niekto v rodine melazmu mal, je vyšší predpoklad, že tmavé škvrny na tvári postihnú aj ďalšie generácie.
Ako vzniku pigmentových škvŕn predchádzať?
Hoci toto ochorenie ľudí neohrozuje na zdraví, ženám, vzhľadom na lokalitu, spôsobuje pomerne veľké traumy, pretože niekedy sa nedá maskovať ani makeupom. My, kožní lekári, odporúčame jednoduchú prevenciu. Vyhýbať sa slnečnému žiareniu a aplikovať opaľovacie krémy s najvyšším SPF faktorom.
Čo robiť v prípade, keď sa pigmentové škvrny na pokožke predsa len objavia?
Existujúce hyperpigmentácie sa dajú liečiť vhodnými krémami s bieliacim účinkom, eventuálne chemickým peelingom, laserom, kryoterapiou a inými dermatokozmetologickými zákrokmi. Predtým je však vhodná konzultácia s dermatológom, ktorý zváži, či niektoré hyperpigmentácie nie je nutné vyšetriť aj dermatoskopom.
(Zdroj: tlačová správa nemocnice Agel Košice-Šaca)
