Farmaceut Dávid Ferko.
Foto: AgelPrečo je vitamín D tak dôležitý, aké sú jeho prirodzené zdroje a kedy by sme ho mali začať dopĺňať? Odpovedá Farmaceut Dávid Ferko z lekárne pri nemocnici Košice-Šaca.
Čo je vitamín D a prečo je významný pre dospelých aj deti?
Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, najdôležitejšími formami sú cholekalciferol (vitamín D3) a ergokalciferol (vitamín D2). Je významným prvkom homeostázy vápnika (udržiavanie jeho hladiny), primárnym účinkom je teda správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity (hustoty).
Nie je to však jediný priaznivý účinok. Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia Covid-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ale aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, napríklad tuberkulóze. Vitamín D je prevenciou pri zápalových ochoreniach čriev ako Crohnova choroba, demencii, depresii. Je tu potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D a kolorektálneho karcinómu (rakovina hrubého čreva).
Čo sa môže stať, ak naše telo nemá dostatok vitamínu D?
Podľa môjho osobného názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže vitamín D je zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia vápnika z potravy. Dlhodobý, respektíve ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii ( ochorenie kostí spôsobené nedostatkom déčka, vedie k mäknutiu a deformitám kostí).V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín. Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť. Nedostatok vitamínu D môže taktiež spôsobovať depresiu, únavu, vyčerpanosť a zníženú obranyschopnosť.
Aké sú najčastejšie zdroje vitamínu D v organizme? Akým spôsobom ho môžeme do tela doplniť?
Vitamín D je syntetizovaný v tele človeka fotochemickou cestou zo 7-dehydrocholesterolu v keratinocytoch (epidermálna vrstva kože) pri žiarení s vlnovou dĺžkou asi 300 nanometrov. Takéto žiarenie je prítomné v slnečnom svetle a tiež v UV lampách solária. Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebná expozícia tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi 5 - 30 minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, pretože melanín, pigmentové farbivo pokožky, znižuje syntézu vitamínu D. Predovšetkým v období jesene, zimy a skorej jari je vlnová dĺžka slnečného žiarenia iná a v tomto období nie je v našej oblasti možné vytvoriť si dostatok vitamínu D.
Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o 10 – 30 percent. Potrava je zdrojom asi desiatich percent celkového množstva vitamínu D. V modernom svete sa vitamín D pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo. Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky – napríklad nakvapkaním do mlieka alebo na chlieb s maslom, aby sa zvýšilo jeho vstrebanie, pretože vitamín D je rozpustný v tukoch.
Veľa ľudí sa ale domnieva, že čím dlhšie sa slníme, tým viac vitamínu D sa nám vytvorí.
Kvantita neznamená kvalitu. Bolo dokázané, že vyššia pigmentácia kože priamo súvisí so zníženou efektivitou tvorby vitamínu D pomocou fotochémie. Pri slnení prirodzene pokožka tmavne, zvyšuje sa jej pigmentácia a znižuje sa teda syntéza vitamínu D. Na tvorbe vitamínu D sa podieľajú aj iné faktory, akými sú podnebie, ročné obdobie, použitie krémov, genetická predispozícia organizmu a podobne. Syntéza vitamínu D v pokožke však neprebieha kontinuálne. Predávkovanie vitamínom D v dôsledku slnenia je vylúčené, keďže vitamín D degraduje tak rýchlo, ako sa vytvorí.
Prečo mnohým ľuďom vitamín D aj tak chýba?
Predovšetkým v zimnom období je uhol dopadu slnečného žiarenia iný ako v letných mesiacoch. To zapríčiňuje, že sa vitamín D fotochemicky v organizme netvorí, telo je preto odkázané na zásoby vitamínu, ktoré si ukladá do pečene alebo na príjem v potrave. Na správne využitie vitamínu D v tele majú vplyv aj niektoré ochorenia, či už ide o hepatopatie (ochorenie pečene), poruchy príjmu potravy, ale tiež nesprávne diétne režimy, poruchy lipidového spektra (napríklad zvýšený cholesterol), obezita, malabsorpčné syndrómy (nedostatočné vstrebávanie živín) a genetická predispozícia.
Kedy by sme mali pristúpiť k dopĺňaniu vitamínu D?
Suplementácia (nahradzovanie) vitamínu D sa odporúča nielen deťom v rámci prevencie vzniku krivice, ale aj tehotným a dojčiacim ženám, ako i starším ľuďom, obéznym a takzvaným polymorbídnym pacientom, teda ľuďom s viacerými rizikovými ochoreniami. V zimnom období však odporúčame vitamín D suplementovať každému. Hypervitaminóza vitamínu D je zriedkavá, ak organizmus prijíma doporučenú dennú dávku.
Ako sledovať hladinu vitamínu D v tele?
Hladinu vitamínu D je možné stanoviť biochemickým vyšetrením plnej krvi, ktoré môže indikovať predovšetkým endokrinológ a reumatológ. Vitamín D môže stanoviť aj všeobecný lekár v indikovaných prípadoch v prípade vybraných poistencov. Biochemicky si môžete nechať vyšetriť hladinu vitamínu D aj v neindikovaných prípadoch ako samoplatca v cene asi 15 - 17 eur.
Ako často v priebehu roka treba zisťovať hladinu vitamínu D?
Pokiaľ pacient navštevuje špecialistu z dôvody liečby nedostatku vitamínu D, respektíve z dôvodu liečby ochorenia, ktoré súvisí s nedostatkom vitamínu D, kde je potrebné monitorovať tento vitamín, je v kompetencii ošetrujúceho lekára rozhodnúť, ako často je potrebné hladinu vitamínu D stanovovať. Ak sa neliečite na podobné ochorenia, nie je potrebné hladinu vitamínu D zisťovať.
(Zdroj: tlačová správa spoločnosti Agel)
