Ahoj tam v brušku!
Foto: Shutterstock.com„Pri domácom pôrode som mala štvorročnú dcéru. Pozerala rozprávky a chodievala ma neustále kontrolovať. Objala ma, dodávalo mi to veľa lásky a síl. Syna som vytlačila práve v jednej takej chvíli, keď ma objímala,“ podelila sa o zážitok na sociálnej sieti Emma.
Rozhodnúť, či dieťa patrí k pôrodu alebo nie, sa jednoznačne povedať nedá. Je to podobné ako v prípade partnera či inej sprievodnej osoby. V prvom rade je to samotná žena, ktorá cíti, či jej prítomnosť blízkych počas pôrodu vyhovuje alebo nie. No a samozrejme, rôzni sú aj samotní sprevádzajúci ľudia – pre niekoho to môže byť traumatizujúci zážitok, vidieť v bolestiach svoju partnerku alebo matku. Pre niekoho zasa naopak, môže ísť o prirodzené spoznávanie kolobehu života, v tomto prípade okamžiku zrodenia so všetkým, čo k tomu patrí, o lepšie chápanie sa navzájom, zblíženie. A možno aj o spoznanie tej veľkej sily, ktorú rodiaca žena v sebe má.
V minulosti bývali pôrody u nás vyslovene ženskou záležitosťou, chlapi pomáhali iba okrajovo, keď napríklad nosili vodu, väčšinou sa zdržiavali mimo. Aj dnešné kmeňové národy, napríklad indiánske ženy v Amazónii rodia podľa českého etnológa Mnislava Zeleného Atapanu samé. „Keď príde jej čas, vzdiali sa sama od ostatných, zvyčajne k brehu rieky. Tam si čupne a porodí. Prereže bambusovým nožíkom pupočnú šnúru a vezme si dieťa na ruky,“ opísal. V našej spoločnosti má žena na výber, v koho prítomnosti chce rodiť. Nemocnice by mali umožniť prítomnosť sprevádzajúcim osobám, avšak len dospelým a „v rámci svojich možností,“ uvádzajú pôrodnícke štandardy. V prípade domácich pôrodov je to úplne na slobodnom výbere ženy.
Neraz sa stáva, že žena si spočiatku praje prítomnosť partnera pri pôrode, no počas neho má pocit, že chce byť sama, resp. v spoločnosti duly či pôrodnej asistentky. Rovnako to platí aj pre dieťa, o čom svedčí výpoveď jednej zo žien v instagramovej diskusii k pôrodom v prítomnosti starších detí.
„Pôvodne som sa chystala, aby bol pri pôrode aj môj trojročný syn, ako však prišiel, kontrakcie sa zastavili. Až keď sa vzdialil, opäť začali. Takto som usúdila, že tam skrátka nemôže byť, ak chcem pokračovať, hoci mi to bolo ľúto. Ale potom prišiel privítať bračeka hneď, ako sa narodil,“ spomína ďalšia zo žien v instagramovej diskusii.
Naopak, Alžbeta zasa hovorí pochvalne. „Bolo to nádherné. Mala som dve dcéry pri pôrode tretej a bolo to naozaj špeciálne, pretože jedna z nich mala práve vtedy narodeniny.“
Výhody detskej prítomnosti
Ak dieťa už v útlom veku vidí narodenie súrodenca, nemusí to byť zákonite zlé, a nemusí mu to spôsobovať len nepríjemné zážitky. Dobrou stránkou je, že spozná, o čom je pôrod, čo všetko predchádza tomu známemu obrázku, keď dajú matke do náručia zabalený uzlíček v perinke (čo je, mimochodom, ešte aj z hľadiska podpory dojčenia a komfortu dieťaťa nesprávny symbol).Či to zvládne, resp. či je na to mentálne pripravené, by mali vedieť odhadnúť rodičia a samozrejme, ak je to dieťaťu nepríjemné, nenútiť ho byť tam.
„Ja som sa pýtala svojich detí, či chcú byť pri pôrode. Syn odmietol, pozeral na mňa, akoby mi preskočilo, dcéra, vtedy mala 10, súhlasila a veľmi sa jej to páčilo. Dokonca pomáhala pôrodnej asistentke s placentou. Dnes je z nej detská sestra. Pre mňa je dôležité, aby sa ľudia nebáli pôrodu a brali ho ako prirodzenú a pozitívnu skúsenosť,“ uzatvára debatu ďalšia zo žien.
Naopak, Silvia, ktorá porodila doma dve deti, má jasný opačný názor. „Dieťa k pôrodu nepatrí, môže to byť preň trauma, je to veľmi živelné. Ani mi nenapadlo nechať ich doma, keď som rodila.“
Aký je váš postoj?
ANKETA:
