Indiánske ženy rodia samé a keď treba, nadojčia aj osemročné dieťa

pt, 1. apríla 2019 o 06:45

Dojčí sa prakticky od prvej chvíle, neobmedzene často a neobmedzene dlho. Neraz si aj osemročné dieťa príde dať mlieko z matkinho prsníka. Správne prisatie, polohu, či nezmysly o „slabom" mlieku tam nikto nerieši. Reč je o dojčení v kmeňoch juhoamerických indiánov, ktoré priblížil v rozhovore pre portál dojcenie.eu český etnológ Mnislav Zelený Atapana.

Dieťa v šatke, najčastejšie na ľavom boku, matkin prsník vždy okamžite k dispozícii.

Foto: archív Mnislava Zeleného Atapanu

Dojčenie je pre indiánov prirodzené a prioritné. Indiáni žijú v súlade s prírodou a rešpektujú jej pravidlá pri všetkých činnostiach. Vrátane pôrodu a prvých chvíľ novorodenca.

„Keď príde jej čas, vzdiali sa sama od ostatných, zvyčajne k brehu rieky. Tam si čupne a porodí. Prereže bambusovým nožíkom pupočnú šnúru a vezme si dieťa na ruky,“ opisuje pre dojcenie.eu príchod dieťaťa na svet Mnislav Zelený Atapana, znalec tamojších pomerov, ktorý medzi indiánov podnikol a stále podniká niekoľko výprav.

Od dieťaťa sa už matka nevzdiali, dokonca ho v prvých chvíľach ani nedáva zo svojho náručia nikomu inému. „Dieťa si dá do jednoduchej šatky, celý čas je s ním a hneď ho aj dojčí. Rodičky s bábom v šatke na boku alebo na chrbte bežne pracujú v lese alebo na poli, či na zbere rýb,“ približuje Atapana. Deti väčšinu času trávia vo vertikálnej polohe, a to aj pri dojčení.

Bábätko je výlučne nosené, dokonca zväčša ani neštvornožkuje. V prvých dňoch ho nosí matka, neskôr sa pridávajú i starší súrodenci. „Otca som nosiť nevidel,“ vraví pozorovateľ indiánskeho života.

Neznamená to však, že by otec so svojím dieťaťom nebol v kontakte. Naopak, celá rodina spí spolu v spoločnej hačke (závesnej sieti), tesne jeden vedľa druhého. Bábätko má matka podľa etnológa položené na hrudi, v prípade potreby má teda prsník vždy okamžite k dispozícii.

Problémy s dojčením indiáni nijako osobitne neriešia. A už vôbec nie umelú výživu. Ak sa žene niečo stane, že nedojčí, prípadne ak zomrie, bábätko začne dojčiť najčastejšie jeho stará matka. „Stará matka si dieťa adoptuje, aj keď biologická matka ešte žije, hlavne vtedy keď je detí veľa,“ dopĺňa Atapana. Bábätká však v niektorých kmeňoch dojčia aj iné matky. „Aj keď sa to príliš nepraktizuje, je to občas možné. Asi tak, ako keď žena dojčí aj malé opičky, ktoré žijú spoločne s nimi,“ poznamenáva.

Život v súlade s prírodou je pokojný a krásne prirodzený, berie si však aj svoju daň. Úmrtnosť bábätiek je podľa Atapanu medzi indiánmi vysoká – tridsať až štyridsať percent. „Zomierajú aj pri pôrode. Príčiny sa neskúmajú.“ Ako však český etnológ vraví, indiáni to neberú to ako tragédiu. „Smrť berú ako prirodzené pokračovanie v ceste životom.“



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >