Indiánske ženy rodia samé a keď treba, nadojčia aj osemročné dieťa

pt, 1. apríla 2019 o 06:45

Dojčí sa prakticky od prvej chvíle, neobmedzene často a neobmedzene dlho. Neraz si aj osemročné dieťa príde dať mlieko z matkinho prsníka. Správne prisatie, polohu, či nezmysly o „slabom" mlieku tam nikto nerieši. Reč je o dojčení v kmeňoch juhoamerických indiánov, ktoré priblížil v rozhovore pre portál dojcenie.eu český etnológ Mnislav Zelený Atapana.

Dieťa v šatke, najčastejšie na ľavom boku, matkin prsník vždy okamžite k dispozícii.

Foto: archív Mnislava Zeleného Atapanu

Dojčenie je pre indiánov prirodzené a prioritné. Indiáni žijú v súlade s prírodou a rešpektujú jej pravidlá pri všetkých činnostiach. Vrátane pôrodu a prvých chvíľ novorodenca.

„Keď príde jej čas, vzdiali sa sama od ostatných, zvyčajne k brehu rieky. Tam si čupne a porodí. Prereže bambusovým nožíkom pupočnú šnúru a vezme si dieťa na ruky,“ opisuje pre dojcenie.eu príchod dieťaťa na svet Mnislav Zelený Atapana, znalec tamojších pomerov, ktorý medzi indiánov podnikol a stále podniká niekoľko výprav.

Od dieťaťa sa už matka nevzdiali, dokonca ho v prvých chvíľach ani nedáva zo svojho náručia nikomu inému. „Dieťa si dá do jednoduchej šatky, celý čas je s ním a hneď ho aj dojčí. Rodičky s bábom v šatke na boku alebo na chrbte bežne pracujú v lese alebo na poli, či na zbere rýb,“ približuje Atapana. Deti väčšinu času trávia vo vertikálnej polohe, a to aj pri dojčení.

Bábätko je výlučne nosené, dokonca zväčša ani neštvornožkuje. V prvých dňoch ho nosí matka, neskôr sa pridávajú i starší súrodenci. „Otca som nosiť nevidel,“ vraví pozorovateľ indiánskeho života.

Neznamená to však, že by otec so svojím dieťaťom nebol v kontakte. Naopak, celá rodina spí spolu v spoločnej hačke (závesnej sieti), tesne jeden vedľa druhého. Bábätko má matka podľa etnológa položené na hrudi, v prípade potreby má teda prsník vždy okamžite k dispozícii.

Problémy s dojčením indiáni nijako osobitne neriešia. A už vôbec nie umelú výživu. Ak sa žene niečo stane, že nedojčí, prípadne ak zomrie, bábätko začne dojčiť najčastejšie jeho stará matka. „Stará matka si dieťa adoptuje, aj keď biologická matka ešte žije, hlavne vtedy keď je detí veľa,“ dopĺňa Atapana. Bábätká však v niektorých kmeňoch dojčia aj iné matky. „Aj keď sa to príliš nepraktizuje, je to občas možné. Asi tak, ako keď žena dojčí aj malé opičky, ktoré žijú spoločne s nimi,“ poznamenáva.

Život v súlade s prírodou je pokojný a krásne prirodzený, berie si však aj svoju daň. Úmrtnosť bábätiek je podľa Atapanu medzi indiánmi vysoká – tridsať až štyridsať percent. „Zomierajú aj pri pôrode. Príčiny sa neskúmajú.“ Ako však český etnológ vraví, indiáni to neberú to ako tragédiu. „Smrť berú ako prirodzené pokračovanie v ceste životom.“





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Učiteľka a poetka Jana Barillová: Dvojka zo správania žiakom dnes vôbec nepripadá ako trest

    Učiteľka a poetka Jana Barillová: Dvojka zo správania žiakom dnes vôbec nepripadá ako trest

    V školstve pôsobí 25 rokov, z toho 20 učí deti. Píše pre ne dokonca básne, ktoré môžu recitovať na súťažiach. Vydala už tri knihy, momentálne pracuje na štvrtej. Jej vzťah k práci vysoko prevyšuje to, čo od učiteľov žiadajú predpisy. Kým niektorí vďačne končia s odzvonením poslednej hodiny, ona pokračuje aj doma v snahe deťom učivo čo najpútavejšie priblížiť a zatraktívniť. Jana Barillová, učiteľka na základnej škole v Hrabušiciach na Spiši.

  • Obrázok Spoveď matky: Prečo dojčím 3,5-ročného syna

    Spoveď matky: Prečo dojčím 3,5-ročného syna

    Rodina si už zvykla a nevraví nič, väčšina známych sa chvíľu počuduje, potom už našťastie nekomentuje. Som im za to všetkým vďačná, aj keď si uvedomujem, že za normálnych okolností by som vôbec nemala byť za čo, pretože ide o normálnu vec. Okolnosti tu však normálne nie sú, a vlastne aj preto píšem. O tom, že môj syn bude mať tri a pol roka a ja ho dojčím.

  • Obrázok Rastie nám nová slávna výtvarníčka? Katarínu Šálekovú ocenili v prestížnej súťaži v Tokiu

    Rastie nám nová slávna výtvarníčka? Katarínu Šálekovú ocenili v prestížnej súťaži v Tokiu

    Pätnásťročná Katarína Šáleková z Rajca kreslenie a maľovanie miluje odmalička, teraz uspela vo svetovej konkurencii. V prestížnej medzinárodnej súťaži o najkrajšiu Detskú mapu sveta v Tokiu sa tá jej umiestnila na treťom mieste. Úspech ju teší, ani ho nečakala. Ako však sama vraví, je pre ňu predovšetkým motiváciou vzdelávať sa ďalej.

  • Obrázok Stop sáčkom, Andrea na materskej začala vyrábať vrecká z kukurice

    Stop sáčkom, Andrea na materskej začala vyrábať vrecká z kukurice

    Čo nákup, to nová kopa sáčkov. Ovocie, zelenina, pečivo... Andrei Meredith to nebolo jedno. Vyštudovaná manažérka mala na materskej dosť času na premýšľanie a tak sa rozhodla pre vlastné riešenie.

  • Obrázok PRÍBEH Dobré nápady premenili kamarátky z detstva na úspešný web, ktorý vzdeláva aj zabáva

    PRÍBEH Dobré nápady premenili kamarátky z detstva na úspešný web, ktorý vzdeláva aj zabáva

    Na samom začiatku boli dve dobré kamarátky z detstva. Počas materskej sa rozhodli, že sa o svoje skúsenosti ako zabávať deti, podelia s inými v podobnej situácii. Výsledkom je webstránka „bez klebiet“, s nápadmi na tvorivé dielne, hry, pomôcky na lepšie pochopenie učiva či s receptami pri rôznych zdravotných obmedzeniach, ktorú dodnes oceňuje laická i odborná verejnosť.

  • Obrázok Spoveď lesby: Protivila som sa sama sebe. Mamky, aj vaše dieťa môže byť iné

    Spoveď lesby: Protivila som sa sama sebe. Mamky, aj vaše dieťa môže byť iné

    Jana Srnková prišla na to, že má lesbickú orientáciu, až v dospelosti. Dovtedy skúšala vzťahy s mužmi, ale nešlo to. Po tom, čo odhalila svoju pravú podstatu, sa veľmi trápila. Chodila do kostola, kde kňaz hovoril, že homosexualita je choroba. Dnes sa už prijala a odkazuje všetkým rodičom, aby mysleli na to, že iné môže byť aj ich dieťa.

  • Obrázok Päťročná Laurinka prekonala rakovinu. „Čo sme si zažili, neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi,“ vraví jej mamička Agnieszka

    Päťročná Laurinka prekonala rakovinu. „Čo sme si zažili, neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi,“ vraví jej mamička Agnieszka

    „Zdravotné problémy dcérky nastali, keď mala dva roky. Bolo leto 2016, čakala som druhé dieťa. Dcérka bola už odplienkovaná a vtedy sme si všimli na nohavičkách stopy krvi. Následne sa jej z pošvy vyklenil zvláštny útvar veľkosti jej malíčka. Bolo to ako zlý sen,“ začína rozprávanie mamička dnes päťročnej Laurinky Agnieszka Mitašová z Beluše na Považí.

Ďalšie články v rubrike >