Platí, že čím viac s malým dieťaťom komunikujeme, tým lepšie pre jeho vyjadrovacie schopnosti a slovnú zásobu. Odborníci odporúčajú začať už keď sú bábätká – oznamovať im, čo práve ideme robiť, ale aj sa im normálne prihovárať. No a, samozrejme, pokračovať v efektívnej komunikácii, aj keď sú staršie. Ak chceme, aby sa dieťa naučilo včas a čisto rozprávať, je dobré dodržať tieto odporúčania.

Facebook

Kukuk, kde som? Citoslovcia sú v komunikácii s dieťaťom vítané.

Foto: Patricia Poprocká

Na čo rodičia často zabúdajú je, že detský mozog nemá také schopnosti ako dospelý. Dieťa síce dokáže nasávať množstvo informácií, kopíruje, čo vidí okolo seba, je však normálne, že si nedokáže niečo zapamätať, že potrebuje čas na premyslenie či pochopenie toho, čo mu vravíme, prípadne že nevydrží dlho sústrediť pozornosť na jednu činnosť.

Aké najčastejšie chyby robíme pri komunikácii s malým dieťaťom?

Dávame príkazy

Nenecháme dieťa rozvíjať si, čo ho práve baví, ale chceme ho prispôsobiť svojmu obrazu, resp. predstave, čo by malo práve robiť. Vyhnime sa teda pokynom ako „daj tete papá“, „pošli pusinku“ či „opakuj po mne“, skôr mu umožnime prejaviť to, čo práve cíti a prežíva. Teda napríklad ak ukazuje, aké veľké narastie, ako robí mačička a podobne.

Málo opakujeme

Neraz si myslíme, že stačí povedať raz a to stačí. V skutočnosti je však najmä pri malých deťoch prirodzené, že potrebujú opakovanie. Je dobré, ak rodičia napríklad dodržiavajú rutinu a pomenúvajú „teraz sa ideme obliecť do pyžamka“, „teraz umyjeme zúbky“ a podobne. Dokonca je v poriadku, ak si dieťa želá prezerať dookola tú istú knižku. „Pre dieťa to znamená bezpečie, doprajte mu možnosť opakovane zažívať úspech, keď oceníte jeho reakcie a posilňujete ho v hľadaní nových výziev,“ uvádza sa v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného, druhý rok. Opakovaním jedného slova v komunikácii ho ľahšie dostaneme aj do slovnej zásoby dieťaťa. Napríklad: „Čo by si chcel papať? Budeme papať polievku.“

Nemáme trpezlivosť

Niečo sa pýtame, ale odpoveď si dáme sami, prípadne k nej dieťa nabádame napovedaním alebo hneď ďalšou otázkou. Táto chyba je častá aj pri komunikácii medzi dospelými, čím skôr si však osvojíme umenie počkať na odpoveď a nechať na ňu tomu druhému priestor, tým lepšie. Deti sú unavené a zneistené množstvom otázok, najmä ak sú pričasté a ponúkajú príliš široké možnosti odpovedí. Na druhej strane nie sú ani vhodné také, ktoré vyžadujú len odpoveď typu „áno“ a „nie“. Lenka Žofajová vo svojej knihe uvádza ako vhodné otázky dieťaťu v zmysle, že dostane na výber. „Chceš mrkvičku alebo hrášok? Macka alebo bábiku?“ Namiesto „Čo ideme robiť?“ je možné aj redukovať výber, že dieťa nasmerujeme k určitej činnosti, napríklad: „Ktorú knihu si prečítame?“

Nerozprávame čisto

Je dobré, že svoju reč prispôsobujeme komunikačnej úrovni dieťaťa. Hovoríme iným tónom, melódiou, jednoducho, používame zdrobneniny. Niektorí dospelí to však až preháňajú, dieťaťu sa prispôsobujú až do tej miery, že rozprávajú nečisto rovnako ako deti. To nie je dobré z jednoduchého dôvodu: Deti sa opakovaním učia a osvoja si nesprávnu výslovnosť.

Nedbáme na spojenie

Okrem slov je dôležitá aj neverbálna komunikácia. „Znížte sa na úroveň dieťaťa, udržiavajte očný kontakt, smejte sa, snažte sa nadviazať spojenie, dotknite sa dieťaťa predtým, než niečo poviete, počkajte, kým vás bude vnímať. Ukážte mu, že je pre vás dôležité, že ho chcete počúvať a porozumieť mu, že ste tu pre neho,“ odporúča Lenka Žofajová.

Súvisiace články:

• Zdrobneniny áno, šušlanie nie. Ako sa rozprávať s maličkými deťmi, radí logopedička

• Každý rozpráva, ale málokto načúva. Preto sa cítime osamelí

• ROZHOVOR To, čo zvládajú dnešní rodičia, je niekedy čisté šialenstvo

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia