Huby sú chutné, avšak zbierajte len tie, ktoré dobre poznáte.
Foto: Shutterstock.comOtravy hubami riešia každoročne aj lekári z nemocnice v Bánovciach nad Bebravou. Štatistiky hovoria, že na Slovensku skončí každý rok pre otravu zhruba sto až 120 pacientov v nemocnici.
Najhoršou a najnebezpečnejšou pre človeka je muchotrávka zelená. Smrteľne jedovatých húb rastie na Slovensku asi sedem osem druhov. Pozor si však treba dávať aj vtedy, keď zbierame dobre známe huby, o ktorých vieme, že sú jedlé. Ublížiť môžu, ak ich napríklad napadla pleseň.
„Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o takzvaný gastroenteritický typ otravy. Tento typ otravy je pri hubách veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Spôsobujú ho aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský. Toxíny týchto húb sa ničia 40-minútovým varom. Nedostatočným tepelným spracovaním pôsobia na bunky žalúdka a čreva toxicky,” vysvetľuje Soňa Lobotková, lekárka z interného oddelenia Nemocnice Agel Bánovce.
Medzi príznaky patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavujú do štyroch až šiestich hodín po zjedení. „Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do dvoch dní,“ konštatuje odborníčka.
Pozor na muchotrávku zelenú
Horšia situácia nastáva, ak sa otrávime jedovatými či dokonca smrteľne jedovatými hubami. Veľké obavy vzbudzuje najmä otrava muchotrávkou zelenou. „Ide o takzvaný hepatotoxický typ otravy, keď toxíny muchotrávky spôsobujú ťažké poškodenie až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek a stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta,“ hovorí internistka bánovskej nemocnice.Úmrtnosť je, žiaľ, pomerne vysoká. U dospelých okolo 30 - 40 percent, u detí dokonca až 80 percent. Hubári si pritom muchotrávku zelenú ľahko pomýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou. „Už keď nám pacient povie, že jedol niektoré z týchto húb, musíme pomýšľať na otravu muchotrávkou, ktorá je veľmi zákerná. Prvé príznaky nastúpia až po šiestich až 24 hodinách. Je to neskôr ako pri otravách, ktoré spôsobili iné huby, kde príznaky nastupujú do dvoch až štyroch hodín. Pri každom podozrení na otravu treba prísť k lekárovi čím skôr, pretože tým je šanca na záchranu života väčšia,” upozorňuje lekárka.
„Medzi hlavné príznaky patrí nevoľnosť, nauzea, vracanie a hlavne silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou (muchotrávkou). Smrteľná dávka toxínu amanitínu pre dospelého jedinca je menej ako 0,1 miligramu na kilogram telesnej hmotnosti, to znamená, že u pacienta s hmotnosťou 60 kilogramov stačí zjesť asi 50 gramov huby, čo je zhruba jedna dve plodnice,” hovorí v tlačovej správe nemocnice Soňa Lobotková.
Ako sa otrava lieči
Liečba otráv hubami je u nás na vysokej úrovni. „Na Slovensku sa riadime špeciálne vypracovaným protokolom, ktorý bol vytvorený pod vedením profesora Svetozára Dluholúckeho v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Spôsob a komplexnosť liečby sú jedinečné vo svete, dávajú šancu vyliečiť otravu muchotrávkou zelenou, no iba v prípade, že sa nasadia včas,” vysvetľuje lekárka.Pri každom podozrení na otravu muchotrávkou zelenou sa odoberá moč na vyšetrenie takzvaných amatoxínov, ktorý je pozitívny už štyri a pol hodiny po požití muchotrávky. „Je veľmi presný. Pred pár rokmi sa naše interné oddelenie zaradilo v množstve nameraných toxínov medzi nechcených rekordmanov, našťastie, s dobrým koncom. Na JIS nášho interného oddelenia bol hospitalizovaný pacient, ktorý si pomýlil muchotrávku zelenú s bedľou. V jeho moči bola nameraná dovtedy najvyššia hodnota, akú kedy na Slovensku zaznamenali, dokonca desaťnásobok hodnoty, kedy je vysoké riziko úmrtia. Len včasnou a komplexnou protokolárnou liečbou sa zabránilo závažnému poškodeniu pečene a obličiek,” spomína si Soňa Lobotková na prípad, keď sa vážna otrava hubami našťastie neskončila fatálne.
Výživné, no ťažšie stráviteľné...
„Huby sú veľmi obľúbenou potravinou, sú výživné, obsahujú vysoký podiel vlákniny, vitamíny A, B, D, obsah vitamínov v hubách je dokonca porovnateľný s niektorými druhmi zeleniny. Sú však všeobecne ťažšie stráviteľnou potravou, preto by napríklad deti do troch rokov nemali jesť huby vôbec, podľa niektorých odporúčaní je dokonca vhodné podávať huby deťom až nad desať rokov,“ uzatvára lekárka Soňa Lobotková.
„Huby sú veľmi obľúbenou potravinou, sú výživné, obsahujú vysoký podiel vlákniny, vitamíny A, B, D, obsah vitamínov v hubách je dokonca porovnateľný s niektorými druhmi zeleniny. Sú však všeobecne ťažšie stráviteľnou potravou, preto by napríklad deti do troch rokov nemali jesť huby vôbec, podľa niektorých odporúčaní je dokonca vhodné podávať huby deťom až nad desať rokov,“ uzatvára lekárka Soňa Lobotková.
