Rodiť na Slovensku je dosť náročné aj v nepandemických časoch. Ak máte pozitívny test na koronavírus, je to spravidla oveľa horšie.
Foto: shutterstock.comLucia chcela, aby jej bábätko po pôrode nechali v kontakte koža na kožu a tomu prispôsobovala aj výber pôrodnice. Do úvahy musela brať aj náročnú situáciu pre koronavírus, preto sa napokon rozhodla pre menšiu pôrodnicu v susednom okrese, ktorá deklarovala „baby friendly“ prístup.
Vzhľadom na pandémiu koronavírusu bola veľmi opatrná, aby minimalizovala riziko možnej nákazy. „Doma som žila viac-menej v karanténe,“ opisuje pre portál mimovládnej organizácie Ženské kruhy, ktorá sa okrem iného zaoberá aj právami žien a násilím pri pôrodoch.
O to väčšie prekvapenie pre Luciu bolo, keď jej v pôrodnici antigénový test ukázal pozitívny výsledok. Už predtým nie príliš vľúdny personál („Dvere mi otvorila sestrička so slovami, odkiaľ som a či som chodila k nim na poradne... Jej tvrdý tón v hlase pokračoval celý čas. Nie som človek, ktorý sa sťažuje, no miestami mi bolo veľmi nepríjemne.“) vyhrotil prístup ešte viac.
Čím skôr hotovo!
„Lekár so sestričkou na mňa začali pozerať ako na ich ohrozenie na živote a dávali mi to patrične najavo. Rozprávali o ukončení pôrodu cisárskym rezom a iných strašiakoch, ktoré mi na pokoji nepridávali. Dostala som ešte jedno rúško na to svoje. Prezliekli ma do košieľky, z ktorej mi trčalo nahé pozadie a presunuli ma na samostatný pôrodný box. Prosila som o fitloptu, ale sestrička ma dala ležať a napojila na monitor.“Takto ju nechali dlhšie než hodinu. Lucia očakávala, že bude môcť využiť utišujúce prostriedky, ktoré pôrodnica na svojom webe ponúkala. „Sama som si doniesla olej na aromaterapiu, posťahovala hudbu do slúchatiek a tešila sa na horúce sprchy.“ Nič z toho. Keď personál opakovane prosila, aby jej umožnili pohyb, sestrička jej pomohla postaviť sa a umožnili jej pohyb asi meter od postele.
Ešte predtým si však musela vybojovať iné. „Prišiel doktor s veľkou ihlou a pri vyšetrení bez môjho súhlasu alebo bez oboznámenia o úkone chcel prepichnúť plodovú vodu. Ohradila som sa so šokom v očiach a doktorovi som prestala úplne dôverovať. Lekár aj so sestričkou na mňa kričali, že som to mohla mať rýchlo za sebou!“
„Kompromisy“ len pre covid negatívne
Z Luciinho pozitívneho testu personál nebol nadšený, čo je ľudsky pochopiteľné. Dával jej to však náležite pocítiť: „To, že som covid pacientka som počula X-krát. Keby som nebola, vieme sa vraj dohodnúť na kompromisoch. Čo viac potrebujete pre ľahký pôrod?,“ konštatuje trpko na portáli zenskekruhy.sk.Pôrodné kontrakcie Lucia teda predýchavala v stoji, v košieľke, ktorá zozadu nič nezakrývala. „Prosila som o vodu. Prosila som, nech sa môžem ísť vycikať. Doniesli mi misku, do ktorej som pokrčila kolená. Stála som na ocikanej jednorazovej podložke bosá so stekajúcou krvou na nohách v najsilnejších kontrakciách takmer dve hodiny.“
Nikto jej nič neuľahčil ani po tom, keď došlo k samotnému tlačeniu. „Na tie dve rúška mi ešte od brady dole prehodili plachtu, aby som ich náhodou nenakazila,“ spomína.
Bonding v zavinovačke
O slobodnej voľbe polohy nebola ani reč, márne to webová stránka pôrodnice sľubovala. Lucia musela ležať na chrbte. „Nemal mi kto podržať nohy, nebolo ich kam vyložiť. Keďže som ležala na kostrči, musela som taktiež prosiť, nech mi aspoň jednu nohu sestrička drží, nakoľko sa mi pod tými kŕčmi celá triasla a nemala som síl ešte sústrediť sa aj na to, aby som tie nohy mala pokrčené. Lekára urazilo, keď som sa nohou posunula do neho, avšak, kto si pôrodom v tejto polohe prešiel, vie, ako je náročné vytlačiť dieťa poležiačky.“Že jej malá dcérka prešla pôrodnými cestami bez potrhania, považuje Lucia za zázrak. Radostný okamih však trval naozaj krátko, dieťa jej zobrali. S prísľubom, že ho „hneď donesú“, čo však v skutočnosti znamenalo, že Luciinu dcérku odvážili, umyli a zabalili do zavinovačky. „To, že mi položili plačúce dieťa k bradavke, to nie je žiadny bonding. Že mohlo byť dve hodiny na sále so mnou, bolo krásne, avšak nemohla som sa ho ani dotknúť. Videla som len malinké dve oči a bucľaté líčka.“
Kým doteraz „bojovala“ Lucia iba za seba, odteraz pribudli starosti aj o dcérku. „S detskou lekárkou som sa dohodla, že ostanem u nich na oddelení a ráno po vizite (čo malo byť zhruba o dve hodiny, pozn.red.) mi dieťatko dovezú. Naivne som súhlasila.“
Krutá separácia
Dnes si myslí, že mala vtedy zabojovať viac a od dieťaťa sa nevzdialiť „ani na krok“. Luciu totiž premiestnili na Covid oddelenie a jej dieťa na novorodenecké. Bol to hrozný zážitok. „Mala som síce samostatnú izbu, no sprchy a toalety boli na chodbe. Z vedľajšej izby sa ozýval hlasný nádych a hlasný bolestivý výdych pacienta napojeného na kyslíkový prístroj. Obdivujem, ako mohol dva dni stonať v intenzite, ako ja pri troch zatlačeniach vypudzovania bábätka.“Sama, bez dcérky aj bez informácií Lucia celé hodiny čakala. „Že mi niekto príde povedať, čo je s malou. Že mi niekto príde spraviť PCR test. Že niekto príde z gynekológie.“ Márne.
Lucii napokon popoludní spravili PCR test, aj to až na jej naliehanie, po ktorom jej dovolili ísť za dcérkou. Aj tej medzitým urobili antigénový test.
Problémy sa však nekončili. „Lekárka z gynekológie mi oznámila, že po pozitívnom PCR teste sa ku malej na oddelenie už nedostanem. Chcela som teda ihneď odísť na reverz.“ Luciu by aj pustili, dieťa však nie, chceli ho 24 hodín sledovať...
„Len tá matka, ktorá rodila a oddelili ju od dieťaťa, pochopí tú úzkosť a bezmocnosť. Navyše bez toho, že dieťatko ani len cez to sklo inkubátora nemôžete vidieť. Nehovoriac o tom, že kojenie sa z takýchto stresov rozbehne len veľmi ťažko,“ zveruje sa Lucia.
Snaha o odchod
Sama, bez dieťaťa, strávila ďalšiu bezsennú noc a po 24 hodinách sa so službyvedúcou doktorkou z detského oddelenia začala dohadovať na podmienkach odchodu z nemocnice.„Pravdepodobne sa nikto v tejto pôrodnici nestretol s ambulantným pôrodom alebo som bola prvá, ktorá svoje dieťa chcela zobrať tak skoro. Našťastie sme boli obe úplne v poriadku. Nastal však problém s vydaním dieťatka. Ja som ako pozitívna nemohla pre ňu ísť. Manžela nechceli pustiť, kým nemá hotový test. Toto mi oznámili asi dve hodiny pred tým, ako im končí služba. Po tom už vraj nebude možné ju vydať. Jednoducho som si mala niekoho nájsť, kto nie je pozitívny.“
Na Luciu sa napokon usmialo šťastie. Na gynekológii už nabehli výsledky jej PCR testu, ktorý vyšiel negatívny. Zrazu sa všetko zmenilo, nič nebol problém. „Mohla som prejsť z covid oddelenia do čakárne pôrodnice, mohol prísť partner bez testu a mohli sme sa konečne dostať k vlastnému zdravému dieťaťu, neprávom izolovanému.“
Lucii sa dodnes pri spomienke na to tisnú slzy do očí. Nič z toho sa nemuselo stať, jej dcérka mala sťažený štart do života celkom nezmyselne, a celkom nezmyselne musela znášať všetky útrapy pri pôrode a po ňom aj ona samotná.
Otázky zostávajú
„Verím, že nemocnica prehodnotí svoje postupy a nájde priestory aspoň do vykonania PCR testov, a deti s matkami izolujú samostatne. Že zhodnotí rýchlejšie prepúšťanie do domácej starostlivosti. Že bude dodržiavať parametre uvedené na vlastnej stránke a nestanú sa len propagačným materiálom. Že podnieti svojich lekárov k primeranému prístupu ku covid pacientkám. Rodiace matky sú veľmi citlivé a potrebujú hlavne láskavé prostredie, aj keď sa niekde nakazili akýmkoľvek vírusom,“ odkazuje dnes.Stále však má nezodpovedané otázky: „Ako je možné, že po predošlom negatívnom teste dva dni predtým som bola práve v čase príjmu pozitívna a na ďalší deň bol výsledok opäť negatívny? Bol ten test jednoducho nesprávny alebo zle urobený? Alebo som bola nesympatická, tým že som bola „cezpoľná“, alebo z toho nemocnica niečo má?“
Celý príbeh Lucie pre Ženské kruhy si môžete prečítať na tomto linku.
