Separáciu matiek a ich bábätiek svetoví odborníci neodporúčajú ani pri podozrení na koronavírus.
Foto: shutterstock.comŽena s infekciou COVID-19 či podozrením na ňu by mala podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najneskôr do jednej hodiny po pôrode začať dojčiť. Ako svetoví experti zdôrazňujú, „dojčenie chráni pred ochorením a smrťou v popôrodnom období, v ranom detstve, aj neskôr v detstve“. WHO zdôrazňuje, aby aj matkám s koronavírusom bol v nemocniciach umožnený rooming-in (spoločný pobyt s bábätkom na izbe), a aby nedochádzalo k separácii od bábätiek.
V rovnakom duchu sa nesú aj odporúčania pre tehotné, ktoré náš rezort zdravotníctva vypracoval s pomocou britského Royal College of Obstetrician and Gynaecologists. Podľa nich pozitíva dojčenia prevyšujú potenciálne riziká prenosu nákazy. Ak je aj matka pozitívna na koronavírus, môže mať podľa nich bábätko po narodení aj v kontakte koža na kožu. „Existujú záznamy z Číny, kde ženám s potvrdeným koronavírusom odporúčali izolovanie dieťaťa po dobu 14 dní. Toto však môže mať negatívny vplyv na ďalšie dojčenie,“ uvádza sa na portále standardnepostupy.sk. Uprednostňuje sa dokonca vaginálny pôrod, ak žena nemá klinické symptómy ochorenia.
A aká je realita? Tu je príbeh mamičky, ktorá rodila s koronavírusom, a podelila sa oň so združením profesionálnych laktačných poradkýň MAMILA.
Cisársky rez, narkóza a 12 dní samoty
V noci pred vypočítaným dňom termínu pôrodu začala mať mierne pôrodné bolesti. Zdravotníkov informovala o podozrení na koronavírus aj o tom, že bola na teste, ktorého výsledky ešte nepozná.Sanitkou ju okolo tretej v noci previezli do nemocnice, kde ju vyšetrili a izolovali na samostatnej izbe. Ráno jej oznámili, že je pozitívna na COVID-19 a preto jej urobia cisársky rez. Až na operačnej sále jej oznámili, že zákrok vykonajú v úplnej narkóze.
„Počúvala som ich inštrukcie,“ opisuje pre portál mamila.sk. Viac si nepamätá, len že sa prebrala v miestnosti, kde ležala aj pred operáciou. Netušila ešte, že ju čaká 12 dní, kým si bude môcť vidieť svoje dieťa a zovrieť ho v náručí.
„Moja prvá otázka po prebudení bola, či je maličký v poriadku a kde sa teraz nachádza. Sestry mi odpovedali len veľmi stručne. Pamätám si, že mi povedali, že plakal. Po tom, čo som si trošku pospala, som sa opýtala sestry, kedy uvidím malého. Odpovedala mi, že nevie, ale predpokladá, že až zajtra. Bolo mi to ľúto. Aj keď som nevládala ani sedieť, chcela som ho veľmi vidieť,“ spomína.
„Na ďalší deň mi oznámili, že malého mi neprinesú, dokiaľ nebudem negatívna. Lekárka z novorodeneckého mi každý deň telefonicky podávala informácie o malom, posielala mi jeho fotky. Neprajem toto zažiť žiadnej matke.
Na jednej strane som sa snažila pochopiť konanie lekárov, na druhej strane, bolo mi odobraté právo byť so svojím bábätkom. Veľmi som sa pre to trápila. Jeden večer sa o mňa starala veľmi milá sestrička, ktorá je zároveň aj laktačnou poradkyňou. Poradila mi, ako, a ako často si odstriekavať mliečko a tiež mi povedala, že v mojom mlieku by sa mali nachádzať protilátky na COVID-19.
Na jednej strane som sa snažila pochopiť konanie lekárov, na druhej strane, bolo mi odobraté právo byť so svojím bábätkom.
Rozhodla som sa, že to mliečko si udržím za každú cenu. Aj keď som ho nemala veľa, stále som sa snažila odstriekavať, neskôr som si zadovážila odsávačku a každé dve hodiny som odsávala. Po piatich dňoch na gynekológii ma previezli na infekčné. Medzitým malého prepustili do starostlivosti mojej mame, keďže manžel bol ešte v karanténe, našťastie negatívny.“
Po štyroch dňoch na infekčnom oddelení ju previezli do domácej karantény, synčeka si však stále nevidela. Až keď bolo treba vybrať stehy a gynekológ na tento úkon vyžadoval negatívny test, sa nechala opäť otestovať. Bolo to 12 dní od cisárskeho rezu.
„Hneď, ako mi večer prišiel negatívny výsledok, som šla k malému, ktorý bol u mojej mamy. Až po 12 dňoch od pôrodu som prvýkrát držala na rukách svojho synčeka, prvýkrát som sa naňho pozerala a prvýkrát som mohla cítiť vôňu a teplo jeho telíčka. Bolo to naozaj emotívne stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem. Odvtedy sa ho snažím dojčiť, aj keď je to ťažké, keďže bol skoro dva týždne naučený piť z fľaše, ale nevzdávam to, lebo viem, že v materskom mlieku má oveľa prospešných látok ako v umelom.“
Dnes sa už príliš neobzerá za tým, čo už nemôže zmeniť, užíva si, čo má a hľadí radšej dopredu. „Som neustále s malým a užívam si každú sekundu s ním, aj keď sa zlostí, že mu nejde mliečko, aj keď sa pokaká, aj keď ma ociká, som šťastná, že sme konečne spolu.“ Ženám, ktoré rodia v tejto dobe, odkazuje, aby sa nevzdávali. „Po každej búrke raz vyjde slnko.“
Celý príbeh mamičky si môžete prečítať na tomto linku MAMILY.
Nakazili sme sa celá rodina, deti som celý čas dojčila
Pre porovnanie, je tu ešte jeden príbeh. Ten ukazuje, že teória o pozitívnych účinkoch dojčenia pri koronavíruse nie je len teória.Eva ochorela mesiac po pôrode. Nákazu prekonali doma, a ona celý ten čas dojčila obe svoje deti. Dvojročného Riška aj maličkého Adamka. Vraví, že COVID-19 nie je „žiadna ľahšia chrípka“, no aj vďaka dojčeniu to všetci zvládli.
„Ochorela som presne mesiac po pôrode. Mala som teploty do 38,6°C. Prežila som to bez Paralenu. Našťastie teploty netrvali dlho, akurát som mala veľké bolesti hlavy, svalov, priedušiek, stratu chuti, čuchu a neskutočnú únavu. Skôr bolo náročné v takom stave behať okolo detí, nakoľko sme sa nakazili celá rodina. Mala som asi všetky možné príznaky, ktoré sa opisujú,“ uviedla pre MAMILU.
Deti síce testovať nedali, bolo viac-menej jasné, že sú choré tiež. „Riško mal jeden a pol dňa 37,5°C a Adamko bol bez príznakov. Celý čas som dojčila, aj Riška, ktorý má 2 roky a tri mesiace, aj Adamka, ktorý mal mesiac. Deti to zvládli úplne v pohode, myslím, že vďaka dojčeniu,“ opísala.
Dnes sa už všetci cítia lepšie. „Žiadna ľahšia chrípka to nie je, treba si naozaj dávať pozor. Každý člen rodiny má iný priebeh, čím starší, tým horšie. Treba sa chrániť.“
Celý príbeh Evy nájdete na tomto linku MAMILY.
