Čo pre niektorú ženu znamená oddych od domácich prác, pre inú drezúra.
Foto: shutterstock.comŠtyri dni po prirodzenom pôrode a päť dní po cisárskom reze, ktoré sú u nás považované za štandard, mnohé ženy vnímajú ako zbytočne dlhé. Niektoré Bratislavčanky si práve kvôli skrátenej dobe hospitalizácie vyberajú pôrodnicu v neďalekom Hainburgu v Rakúsku.
Časť žien zasa pobyt v pôrodnici vníma ako oddych – od domácich povinností prípadne starostlivosti o staršie dieťa. Aj keď s nadiktovaným režimom.
Väčšina žien sa zhoduje, že na oddych nie sú vo väčšine zariadení vytvorené podmienky. V súkromných centrách či na nadštandardných VIP izbách ešte áno, kto je však odkázaný na bežné oddelenia šestonedelia financované zo základného zdravotného poistenia, vie o tom svoje.
Príkazy personálu a pevný režim
„Myslím si, že o oddychu nemôže byť ani reč. Ráno budíček, merania teploty, potom jedna gynekologická vizita, druhá novorodenecká vizita... Ak nemáte nadštandard, tak spoločné dva záchody a dve prastaré sprchy na celú chodbu... Nehovoriac o tom, že keď vám bábätko konečne začne piť z prsníka alebo zaspí, príde sestrička alebo doktorka, ktorá s ním chce práve robiť nejaké úkony,“ opisuje svoje zážitky z jednej z bratislavských pôrodníc Anna.
„Na mňa rušivo pôsobil plač ostatných bábätiek, bolo mi ich veľmi ľúto, všetky by som najradšej utišovala, keď mi to moje spalo,“ hovorí zasa Zvolenčanka Zuzana. "Ešte aj pol roka po pôrode som ho v duchu počula, kedykoľvek som šla okolo," dodáva.
„Pre mňa to bol predovšetkým boj so systémom – samé príkazy a zákazy, absolútne nerešpektovanie ženy ako matky,“ približuje vlastné negatíva Martina z Pezinka. „Sestričkám prekážalo, keď som si dcérku zobrala na ruky, čudne hľadeli, keď som si ju na druhý deň skúšala uviazať do šatky. No a koľkokrát som sa napočúvala, aby som nespala v mojej posteli spolu s dieťaťom, ale ho dala do postieľky, ani nehovorím. Bol to boj, najradšej by som hneď odišla domov, ale nechceli ma pustiť. Ani sa nečudujem Rómkam, že utekajú. Aj keď teda, bez dieťaťa by som určite neodišla,“ naráža na nedávnu kauzu útekov žien z pôrodnice v Kežmarku.
Dozor zdravotníkov nie je všemocný
Hlavným argumentom viacdňovej hospitalizácie po pôrode je sledovanie zdravotného stavu – matky a dieťaťa. V zahraničí, kde ženy odchádzajú domov už niekoľko hodín po pôrode, ako napríklad aj vo Veľkej Británii princezná Kate, ich navštevuje doma vyškolená asistentka.
Tá nedávno takto zachránila život jednej Slovenke, žijúcej na ostrovoch. Po cisárskom reze ju prepustili domov, počas návštevy, asi na tretí deň, sa však asistentke nezdala v poriadku. Vysvitlo, že sa jej zapálila operačná rana, a keďže hrozila otrava krvi, zobrali ju do nemocnice a naordinovali silné antibiotiká.
Takýto prípad vyzerá ako pádny argument, prečo by mali ženy aspoň po cisárskom reze zostať v nemocnici dlhšie. Niekedy však nepomôže ani to, o čom svedčí Katarínin prípad z ďalšej bratislavskej pôrodnice. „V nemocnici som bola päť dní, a keď som im rozprávala, že ma jazva stále bolí, hovorili, že to je normálne. Zhruba po týždni, večer predtým, ako som mala ísť vyberať stehy, mi z rany začal tiecť hnis. V nemocnici mi hneď nasadili antibiotiká, musela som chodiť na preplachy, a ešte som si vypočula, ako som sa s takým červeným zapáleným bruchom mohla nechať prepustiť...,“ spomína. Ako dodáva, mala šťastie, že sa jej hnis vylial von a nie do brušnej dutiny, čo jej povedali aj zdravotníci.
Nemocnice predčasným odchodom prichádzajú o peniaze
Ak chce žena odísť po pôrode z nemocnice skôr, podľa právnikov jej v tom nemožno brániť. Ako sa vyjadrili nedávno pre ahojmama.sk, ženy majú právo odísť aj napriek odporúčaniam lekárov, aj keď v takom prípade preberajú zodpovednosť za zdravie svojho dieťaťa.
Nemocnice však ženy neradi púšťajú predčasne, aj keď je u mamičky a bábätka všetko v poriadku. Výnimky sa občas stanú, nie však z empatie. „Keď som sa na štvrtý deň po cisárskom reze pýtala sestričky, aby ma pustili domov, že sme ja aj dcérka v poriadku, a že doma ma čakajú ešte dvaja synovia, vypočula som si prednášku, ako je nevyhnutné dodržať zaužívaný postup, bezpečný pre mňa aj dieťa. Keď však poobede prišiel doktor s tým, že sa im nakopilo veľa rodičiek a nemajú miesta na izbe, bezpečnosť už nikto neriešil, hneď som sa mohla zbaliť a odísť,“ spomína Bratislavčanka Ivana.
Nemocnice argumentujú zdravotným dozorom, ten je však niekedy naozaj minimálny. Tlak na dlhšiu hospitalizáciu vychádza zrejme aj z finančnej stránky, keďže nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní preplatené za ukončenú hospitalizáciu, bez ohľadu na to, aké úkony sa počas nej pacientkám robia. Z tejto stránky je pre nich výhodné hospitalizovať aj zdravú matku čo najdlhšie.
