Bonding, prítomnosť partnera a pokoj v prvých chvíľach po narodení dieťaťa je väčšou samozrejmosťou za hranicami než u nás.
Foto: shutterstock.comOproti minulým rokom sa situácia zmenila o niečo k lepšiemu aj na domácich pôrodných sálach. Niektoré nemocnice napríklad už umožňujú ženám mať pri sebe aj dve sprievodné osoby – väčšinou partnera aj dulu. Dovoľujú tiež prijímanie nápojov počas prvej doby pôrodnej a celkovo sa snažia o ústretovejší prístup. Ak však ide o ďalšie záležitosti ako napríklad voľbu polohy či nástrih hrádze, hlavné slovo máva stále pôrodník.
Otázny je aj bonding, teda priloženie dieťatka na brucho matky bezprostredne po narodení. V našich nemocniciach je skôr vzácnosťou, pretože dieťa personál po krátkom priložení spravidla berie na základné ošetrenie, meranie a váženie. A ak sú pôrodnice plné, čo hlavne vo veľkých mestách aj sú, tak na žiadne popôrodné zvítavanie matky a bábätka nie je čas vôbec.
„Pri prvom dieťati som mala dôveru aj v naše pôrodnice. Vôbec to však nedopadlo ako som chcela, personál si ma prehadzoval takpovediac z poschodia na poschodie, a napokon som aj tak nemala na výber, dcéra prišla na svet sekciou. Pri druhom dieťati som to už chcela ináč, tak som zvažovala pôrod v zahraničí, konkrétne v Krnove v Čechách. Odradila ma však administratíva, nedostatok peňazí, a ani som to nevedela zabezpečiť logisticky. Nechcela som nechať malú dcéru dlho samu, a na to, aby sme žili napríklad dva týždne niekde v hoteli, sme zas nemali peniaze,“ hovorí Katarína z Banskej Bystrice.
Aj jej druhá dcéra prišla na svet teda na Slovensku, Katarína však zmenila aspoň pôrodnicu. Oveľa lepšie to nebolo, na rozdiel od prvého pôrodu však aspoň nemala prehnané očakávania, konštatuje.
O niečo jednoduchšie to majú Bratislavčanky, ktoré chcú rodiť v zahraničí. Len pár kilometrov za hranicami s Rakúskom je pôrodnica - v Hainburgu. Jazyková bariéra tam nie je, keďže personál je tam už sčasti slovenský. Pôrod v zahraničí vyjde o niečo drahšie, pretože slovenské poisťovne preplácajú náklady len do výšky pôrodov na Slovensku. Ženy tak musia platiť z vlastného stovky eur. Tie síce uhradia aj na Slovensku, ak si chcú zazmluvniť lekára, ak chcú epidurálnu analgéziu či nadštandardnú izbu. Doma to však stále vyjde lacnejšie ako za hranicami.
Napriek tomu záujem o pôrody v zahraničí z roka na rok stúpa. „Rodila som v Hainburgu a nedám na to dopustiť... Ticho, pokoj, len občasné mierne povzbudenie od pôrodnej asistentky... Rodila som a štyroch, žiaden nástrih či tlačenie na brucho...,“ spomína Martina na pôrod svojho druhého dieťaťa.
O čo lepšie na sále, o to komplikovanejšie je následné behanie po úradoch. V zahraničí dostanú rodičia tamojší rodný list, ktorý potom musia úradne preložiť a notársky overenú kópiu odniesť na osobitnú matriku. Prípadne na matriku v rodnom meste, ktorá to potom pošle na osobitnú matriku do Bratislavy. Tá má potom najviac deväť týždňov na vystavenie rodného listu v slovenčine. Vybaviť si treba potom ešte prihlásenie do Sociálnej poisťovne, ako aj preplatenie nákladov od vlastnej zdravotnej poisťovne.
V Sociálnej poisťovni je to o niečo jednoduchšie. Ak sa dieťa narodí v inom štáte Európskej únie, Sociálna poisťovňa akceptuje rodný list dieťaťa aj v inom jazyku než slovenčine. Musí obsahovať meno, priezvisko, rok, mesiac a deň narodenia dieťaťa. Nemusí byť preložený ani notársky overený. Rodičia ho môžu priniesť osobne, zaslať poštou, prípadne aj mailom. Telefonicky nadiktovať rodné číslo dieťaťa nestačí.
Výhody pôrodu v cudzine
Nevýhody pôrodu v cudzine
