Nemocnica v Kežmarku sa vraj zle správa k rómskym rodičkám.
Foto: Nemocnica dr. Vojtecha Alexandra v KežmarkuPodľa agentúry AP sa neoprávnené zadržiavanie týka hlavne rómskych žien, ku ktorým sa má zdravotnícky personál navyše správať hrubo až násilnícky a tiež rasisticky. Mnohé z nich si v reportáži vyliali srdce, že ich zdravotníci dokonca bijú, kričia na ne, ignorujú ich oprávnené potreby a odmietajú im dávať napríklad lieky proti bolesti po pôrode, hoci o ne žiadajú. Niektoré tiež uviedli, že na jedno lôžko sú uložené často i dve ženy spolu s deťmi. Rómky preto hneď po pôrode zo zariadení utekajú a pre deti sa vracajú až o niekoľko dní.
Slovenské úrady s článkom nesúhlasia. „Ministerstvo zdravotníctva sa dôrazne ohradzuje proti informáciám, podľa ktorých sú rómske rodičky zadržiavané v pôrodnici proti svojej vôli. Ministerstvo nedisponuje informáciami o údajnom fyzickom násilí v pôrodniciach. V každom prípade však môžeme jednoznačne skonštatovať, že akékoľvek správanie či postupy personálu, ktoré nie sú v súlade s ľudskou dôstojnosťou a profesionálnym prístupom, považujeme za nesprávne,“ vyjadrila sa hovorkyňa úradu Zuzana Eliášová.
Obvinenia odmieta aj Nemocnica dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku: „Je absolútne vylúčené, aby rómske pacientky boli fackované, ako sa tvrdí v reportáži, alebo akýmkoľvek iným spôsobom ponižované. Našich pacientov nerozlišujeme podľa farby kože alebo vyznania, žiadna segregácia v kežmarskej nemocnici neexistuje. Ide o absurdný výmysel,“ uviedla hovorkyňa zdravotníckeho zariadenia Alžbeta Sivá pre spravodajskú agentúru ČTK.
Slovenské ministerstvo zdravotníctva odporúča, aby matky i novorodenci zostávali v nemocniciach štandardne štyri dni, stále častejšie sa však ozývajú hlasy, že táto doba je príliš dlhá, vyšetrenia by sa mohli urobiť v skrátenom režime alebo u pediatra a ženy by dostali možnosť odísť domov skôr.
„Obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti matke a novorodencovi v nemocnici po pôrode zohľadňuje najmä získanie zručností pri starostlivosti o novorodenca, rozvoj laktácie a správneho dojčenia, vykonanie všetkých skríningových vyšetrení u novorodenca, sledovanie vývoja adaptačných schopností novorodenca, včasné odhalenie klinických príznakov zmeny zdravotného stavu, napríklad žltačky, a v prípade potreby nastavenie včasnej terapie,“ povedala Zuzana Eliášová.
„Hľadáme cestu, ako by mohla ísť žena, ak nie sú komplikácie, domov aj skôr, avšak nesmie byť v žiadnom prípade ohrozená starostlivosť o novorodenca a jeho bezpečnosť. Aktuálne zvažujeme skrátenie hospitalizácie po pôrode zo štyroch na tri dni. Rodička by sa mala riadiť pokynmi ošetrujúceho lekára, ktorý vie najlepšie posúdiť zdravotný stav a prípadné riziká,“ dodala hovorkyňa.
O zavedení nových pravidiel uvažuje napríklad pôrodnica v bratislavskom Ružinove. Ako sa v rozhovore pre náš web vyjadril Jozef Záhumenský, prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov: „Ideálne by boli samostatné pôrodné miestnosti s kompletným sociálnym zázemím vybavené potrebnou technikou, ale zároveň „priateľského“ vzhľadu. Rodička by tu strávila celý pôrodný dej a prípadne po dvoch hodinách by podľa zdravotného stavu odišla domov. Celý pôrod by tu bol v kompetencii pôrodných asistentiek, ktoré by volali lekára pri komplikáciách. Takýto je aj náš plán po prestavbe našej pôrodnice, ktorú nám predstavila pani ministerka zdravotníctva.“
Ak chcú ženy opustiť nemocnicu po pôrode skôr, zdravotnícke zariadenia im v tom niekedy bránia tvrdeniami, že síce môžu ísť, ale dieťa musia kvôli možným zdravotným rizikám nechať v nemocnici. Boli tiež popísané prípady, kedy nemocnica skorší odchod nahlásila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú rómske ženy, ktoré nedisponujú dostatočný povedomím o svojich právach. Navyše podľa správy o skúsenostiach rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou pri pôrode "Hovorme nahlas", ktorú vypracovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, sa rómske ženy stretávajú vo väčšej miere s nerešpektom a násilím pri pôrode. Keď sa snažia takémuto zaobchádzaniu vyhnúť skorším odchodom z pôrodnice, nie je im umožnený odchod spolu s dieťaťom. Niektoré rómske ženy popisujú, že keď sa pre dieťa po uplynutí štandardnej doby hospitalizácie vrátia, tak sú im účtované nezákonné poplatky,“ vyjadrila sa k reportáži agentúry AP mimovládna organizácia Ženské kruhy, ktorá sa snaží posiľňovať práva žien pri pôrode. Ako organizácia upozorňuje, ženy majú už dnes možnosť odísť s dieťaťom skôr, stáva sa však, že ak ich zariadenie nahlási, úrady im zamietnu žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa.
Pôvodnú reportáž agentúry AP si môžete v anglickom jazyku prečítať na tomto odkaze.
ANKETA:
