Nádrž Stariná, krása a poklad súčasne. Najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.
Foto: Ing. Miroslav BuraľV Poloninách vzhľadom na jedinečné rastliny a živočíchy, žije tu napríklad zubor, platí vysoký stupeň ochrany. Znamená to, že turisti sa môžu pohybovať len po značkových chodníkoch, rovnako aj cyklisti.
Rozhodne však je čo objavovať. V horskom masíve Nastazu, pod vrchom Kopyto, sa napríklad nachádza balvan s hieroglyfmi. Dodnes sa ich nikomu nepodarilo rozlúštiť, o to viac legiend okolo nich existuje.
Vraví sa, že skrývajú v sebe tajomstvo uloženia zlatého pokladu legendárnej zbojníckej družiny Fedora Hlavatého (Holovaty). Bol to kapitán zbojníckej družiny, ktoré v regióne pôsobila v rokoch 1492-1495. Dnes je Fedorovi Hlavatému venovaná aj pamätná tabuľa v obci Ruská Volova.
Prales Udava.
Foto: Ing. Miroslav BuraľNa ukrajinskom území Polonín zasa možno nájsť miesto dopadu meteoritu, jedného z najväčších v Európe, ktorý tam dopadol v roku 1886. „Na pravé poludnie 8. júna sa na oblohe z ničoho nič zjavila padajúca žeravá guľa a za ňou chumáč dymu. Tento prírodný úkaz bolo vidieť voľným okom od Mikuláša po Mukačevo,“ približuje históriu skúsený turista Oto Rozložník. Meteorit vážil takmer 300 kilogramov a na jeho vytiahnutie bolo potrebné zapriahnuť šesť párov volov.
Národný park Poloniny
Názov je odvodený od jedinečných hrebeňových lúk nad úrovňou lesa, ktoré sa v regióne nazývajú poloniny. Poloniny sa rozprestierajú v Bukovských vrchoch, v roku 1997 boli vyhlasené za Národný park. O desať rokov neskôr ich zapísali do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Národný park sa rozprestiera na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí. Spája ich vrch Kremenec, najvyšší bod národného parku 1210 metrov nad morom.
Názov je odvodený od jedinečných hrebeňových lúk nad úrovňou lesa, ktoré sa v regióne nazývajú poloniny. Poloniny sa rozprestierajú v Bukovských vrchoch, v roku 1997 boli vyhlasené za Národný park. O desať rokov neskôr ich zapísali do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Národný park sa rozprestiera na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí. Spája ich vrch Kremenec, najvyšší bod národného parku 1210 metrov nad morom.
Ďalšou raritou je prales Stužica – Bukovské vrchy, ktorý je rozlohou najväčším na Slovensku, nájsť tu možno vzácne rastliny aj veľké lesné živočíchy, napríklad zubra.
Z neprírodných pamiatok za zmienku stoja ešte vojnové cintoríny, ako pamiatka na boje počas oboch svetových vojen a drevené kostolíky – cerkvi, typické pre toto územie a kultúru Rusínov.
Poloniny ponúkajú krásnu, ale z veľkej časti aj divokú prírodu v pravom slova zmysle. Veľa trás je pre zdatnejších turistov, zaberú aj celý deň, vedú cez hrebene, známe sú striedavé stúpania a klesania. Na niektorých miestach sú vybudované útulne, drevené búdky, kde je možné aj stráviť noc a pokračovať v ceste ďalej.
Zubor, staronový obyvateľ. Stádo zubra do Polonín nasťahovali v roku 2004. Ich počet narastá, aj keď doplácajú na civilizáciu, jedna samica napríklad uhynula po tom, čo prehltla drôt.
Foto: Ing. Miroslav BuraľPoloninám zasvätil roky svojho profesného života Miroslav Buraľ, pôsobil v správe niekdajšej Chránenej krajinnej oblasti, dnes v Správe Národného parku. Je aj riaditeľom občianskeho združenia Karpatské drevené cerkvi, ktoré sa stará o drevené kostolíky – cerkvi. Je tiež autorom viacerých publikácií o Poloninách a ich osobitostiach – o prírodných a geografických pomeroch, o vojenských cintorínoch, ľudovej architektúre aj o kostolíkoch. Zostavil tiež turistického sprievodcu Polonín.
Viac fotografií Polonín si môžete pozrieť TU.
Kam v Poloninách
V spolupráci Miroslavom Buraľom, vám prinášame tieto tipy na ľahšie aj náročnejšie výlety:K najvýchodnejšiemu bodu Slovenska
Klasika Polonín, ktorú musí raz absolvovať snáď každý. Trasa z Novej Sedlice až na vrch Kremenec zaberie skoro štyri hodiny, autori trasy udávajú presne 3.40 hod. Rozhodne však stojí za to.
Z Kremenca na Čierťaž
Z najvyššieho vrchu Polonín sa môžete vrátiť inou trasou, než ste došli. Napríklad cez vrch Čierťaž, kde sa kedysi stretávala hranica medzi Zemplínskou, Užskou a Haličsou župou. Dostanete sa naň za hodinu a 20 minút. Prejdete najprv ale cez druhý najvyšší vrch Polonín, Kamennú lúku, odkiaľ je krásny výhľad na poľskú Veľkú Ravku, slovenskú Novosedlickú kotlinu a ukrajinskú Stužickú kotlinu. Cesta vedie tiež okolo hrobu vojaka Červenej armády Petra Gladiša, ktorý zomrel v októbri 1944.
Typické poloniny, hrebeňové luky v Poloninách. Vrch Ďurkovec.
Foto: Ing. Miroslav BuraľĎurkovec – Pľaša
Pľaša je vrch Polonín na slovensko-poľskej hranici. Z Ďurkovca to naň trvá necelú poldruhahodinku, až na to, že najprv sa treba dostať na samotný Ďurkovec...
Runina – Sedlo pod Ďurkovcom
Konečne niečo nenáročné. Z obce Runina sa na Sedlo pod Ďurkovcovm , najkrajšie poloninské lúky v Národnom parku, dostanete za necelé dve hodiny. Túra je vhodná pre rodiny s deťmi, krásny výhľad môžete podľa sprievodcu obdivovať za 1.50 hod. Ak už ste na uvedený vrch vystúpili, tak stojí zato odskočiť si po hrebeni na Jarabú, alebo ako ju miestni nazývajú, Riabu skalu. Tá je vzdialená polhodinu až hodinu cesty.
Z najvýchodnejšej obce Nová Sedlica na Čierťaž
Trasa má trvať dve a štvrť hodiny. Je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Môžete si na nej spraviť príjemnú medzizastávku na lúke Poľana, 1,6 km od centra obce Nová Sedlica. Je tam aj vodná plocha a drevený prístrešok, ktorý môže poslúžiť ako útulňa. Prípadne si túru možno skrátiť, ak sa k Poľane vyveziete autom.
Socha na počesť slávnej medárky Žofie.
Foto: Ing. Miroslav BuraľZa najkrajším výhľadom na Riabu skalu
Opäť výlet na viac než tri hodiny. Hodinu šľapania ušetríte, ak sa z Novej Sedlice vyveziete autom na spomínanú lúku Poľana. Odtiaľ už ale pekne po vlastných okolo Medovej baby, čo je sedemmetrová drevená socha na počesť Žofie Maťašovskej, ktorá sa do kraja v roku 1928 prisťahovala, s dcérami sa starala o včely a preslávila sa vynikajúcim medom, ktorý brali až do Pardubíc. Riaba Skala je chránené územie v nadmorskej výške 1 168 metrov, ktoré ponúka údajne najkrajší výhľad z celého národného parku. Opis je zbytočný – raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Z Riabej skaly možno potom podnikať ďalšie výlety po hrebeni – napríklad na Čierťaž alebo vrch Ďurkovec s ďalším krásnym výhľadom.
Náučný chodník Ulič
Trasa Ulič – Valalština – Ulič trvá viac než tri hodiny. Považuje sa za stredne ťažkú túru. Vedie pohorím Nastaz, má 7 zastávok s 277-metrovým prevýšením. Okrem iného uvidíte zbytky niekdajšieho kaštieľa a studňu.
Zálomy – Ruské – Pod Hrabom – Ruské sedlo
Cieľ cesty – priesmyk v horskom hrebeni, ktorý v druhej svetovej vojne slúžil ako oficiálny nemecko-maďarský hraničný priechod, dnes tvorí hranicu Slovenska s Poľskom. Dosiahnete ho za dve hodiny a dvadsať minút. Cesta prechádza okolo niekdajšej zrušenej obce Ruské, ktorá musela ustúpiť výstavbe nádrže Starina. Zhruba v polovici cesty je aj Pomník osloboditeľom, presnejšie 167. delostreleckej divízii, ktorá v druhej svetovej vojne oslobodzovala Ruské sedlo a obec Ruské. Päťkilometrový úsek cesty pod samotným Ruským sedlom je dnes chránený ako národná technická pamiatka, dokumentujúca výstavbu ciest v polovici 19. storočia.
Nádhera vnútri kostolíka.
Foto: Ing. Miroslav BuraľCesta z Ruského sedla na druhý – Černiny, trvá 2 hodiny 20 minút. Oplatí sa ta zostať večer. Toto miesto je totiž súčasťou parku tmavej oblohy u nás. Ide o miesto, kde vládne takmer prirodzená nočná tma, teda bez vplyvu umelého osvetlenia. Unikát, čoraz vzácnejší. V Sedle pod Černinami sa nachádza pre tento účel útulňa.
Oddýchnite si pri kostolíkoch
Osobitosťou oblasti sú vzácne drevené cerkvi. Môžete si ich pozrieť na trase Uličské Krivé – Baková jama – Ruský Potok. Príjemná prechádzka zaberie poldruha hodinku, presne 1.25 hod. Na trase si prezriete dva kostolíky a jeden skyt – kaplnku a modlitebňu pravoslávneho mnícha. Ak by vám to nestačilo, môžete pokračovať až do Topole, kde je ďalší drevený kostolík, pri ktorom sa nachádza pekný vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Na uvedené predlženie trasy si musíte prirátať ďalšiu hodinku a štvrť.
Ruský potok, cerkva z roku 1740 sa krásne vyníma aj v zime.
Foto: Ing. Miroslav Buraľ
