Ak má neplodnosť fyzickú príčinu, čo sa stalo, že fyzično prestalo fungovať? páta sa Lýdia Adamcová.
Foto: archív Lýdie AdamcovejNeplodnosť ako psychologický problém je pre mnohých nepochopiteľná téma. Ak žena nemôže otehotnieť, môže byť príčinou nevedomý, emocionálny stres? Môže byť neplodnosť považovaná za psychosomatický obranný mechanizmus?
Klasickou odpoveďou je presvedčenie, že neplodnosť má vždy základnú fyzickú príčinu. Moja otázka v tomto prípade je: Ak má neplodnosť fyzickú príčinu, čo sa stalo, že fyzično prestalo „fungovať“? Sú za tým nevysvetliteľné faktory? Aké? Ako vznikli? Moje skúsenosti hovoria, že aj tie majú svoju logiku.
Akákoľvek fyzická alebo hormonálna príčina neplodnosti, má vždy svoje psychické príčiny spôsobené konkrétnymi emočnými zážitkami u konkrétnych žien, ktoré už nemusíme poznať.
Psychika je príčinou i dôsledkom
Psychický stav a emočné prežívanie ženy je na začiatku problému s otehotnením – čiže je jeho príčinou, ale rovnako aj jeho dôsledkom. Ten sa prejavuje strachom, pocitmi menejcennosti, neistotou v partnerskom vzťahu, traumatizujúcim vnímaním detí, nastupujúcou depresiou, možno závisťou…Psychická trauma je vždy na začiatku, ale aj na konci neplodnosti, pričom časový priestor medzi nimi môže byť niekoľkogeneračný.
Téma neplodnosti má spoločné korene aj s témou rôznych ochorení gynekologického charakteru. Sú to napríklad onkologické ochorenia postihujúce maternicu, vaječníky, prsníky. Telo a psychika sú spojené nádoby, ich liečba by mala byť spoločná.
Žena, ktorá nemôže otehotnieť, žije v neustále sa opakujúcich sklamaniach a potrebuje podporu, hlavne podporu odborníka. Často sa však riešia až dôsledky neplodnosti, teda jej pocit menejcennosti, neistota vo vzťahu, pocity viny, depresie...
Tri kroky
Potrebné je však riešiť aj staré traumy spojené s problémom otehotnenia a často aj strachom z pôrodu.Prvým krokom v terapii neplodnosti je prijatie témy „nemať dieťa“. Teda prestať sa sústreďovať na otehotnenie a uvedomiť si svoje strachy, pocity neistoty, menejcennosti…Je to bolestivá a časovo náročná cesta. Nemala by to byť ale pasívna rezignácia.
Pomôcť by mohol druhý krok a to je uvedomenie – „ ako bude pokračovať môj život bez dieťaťa?“ Mám pomáhať iným deťom aj cestou adopcie? Mám pracovať na nejakom projekte, ktorý bude možno pomáhať ženám a deťom? Nájdenie takýchto aktivít pomôže posilniť sebaistotu a sebadôveru ženy.
Tretím krokom je spracovať staré podvedomé traumy a staré schémy nefunkčného materského správania.
Prijatie neplodnosti a hľadanie príčin neplodnosti vyžaduje terapeutické postupy pracujúce s podvedomými obsahmi.
Emócie a ich spracovanie
Pracovala som s mladou ženou, ktorá mala za sebou šesť neúspešných umelých oplodnení. Na terapie chodila na motorke, v čiernom koženom oblečení, s krátko ostrihanými vlasmi a všetko bolo zahalené oblakom fajčiarskej arómy. Výrazný bol deficit jej materskej i ženskej energie. Spoluprácu sme však ukončili, pretože absolvovanie terapií vyžadoval manžel a jeho rodičia, ktorí už chceli mať vnúčatá. Materstvo nebola jej téma. Jej témou bola práca, motorky, žiť slobodný život.Druhý extrém bola maminka, ktorá mala päť detí a chcela mať aj ďalšie, ale manžel ho už odmietal. Pracovala s deťmi a jej materská energia bola obrazne „ako med“, na ktorý sa zlietali včeličky. Čo je tým „medom“ v materskej energii?
Príroda sa o to postarala sama, vďaka inštinktívnej výbave žien je ich materské správanie spúšťané automaticky. Téma tehotenstva je ale spojená aj s genetickou výbavou ženy a problém otehotnieť je vždy spojený aj s emočnými traumami žien v generačnej línii.
Ako príklad by som uviedla spracovanie príbehu starej matky, ktorá prežila ťažký pôrod vrátane úmrtia dieťatka. Ďalšie dve tehotenstvá prežívala so silným strachom, strachom zo smrti a v pozadí niekde boli aj myšlienky – radšej nemať deti, ako zažívať ich úmrtie.
V inom prípade musel prejsť príbeh starej matky, ktorá otehotnela keď mala 16 rokov. Jej matka rozhodla, že dieťa sa narodí „akože“ jej bratovi s manželkou, ktorí deti nemohli mať. Mladé dievča sa muselo 15 rokov pozerať, ako niekto iný vychováva jej dieťa a svoj materský inštinkt musela v seba potláčať 15 rokov. Až po úmrtí svojej matky sa rozhodla povedať svojmu dieťaťu, že ona je jeho matkou.
Nezanedbateľný bol aj príbeh inej ženy a matky, ktorá mala deväť detí, manžela alkoholika a každé ďalšie tehotenstvo už prijímala s odporom a odmietaním.
V každom prípade bolo potrebné dať priestor na ukončenie týchto emócií a „preprogramovať“ starú schému materského správania tak, aby začal fungovať prirodzený materský inštinkt.
Neplodnosť a sexualita
Sprievodnou témou neplodnosti je aj sexualita žien. V minulosti bola u mnohých žien vnímaná skôr ako povinnosť, ojedinelé neboli znásilnenia a pohlavné zneužívania spojené so sexuálnou traumou. Znecitlivenie ako jediný obranný mechanizmus voči tejto bolesti je v pozadí mnohých sexuálnych dysfunkcií a schopnosti precítiť intimitu, ale aj v pozadí mnohých onkologických ochorení. Práve s témou onkologického ochorenia som sa musela vysporiadať aj ja.Pre psychiku každej ženy je oslobodzujúce spracovanie týchto ťažkých tém, ktoré môžu byť v pozadí nielen neplodnosti, ale aj depresií, sexuálnych a tým aj vzťahových problémov.
Text je súčasťou projektu Výchova v kocke, kde Lýdia Adamcová prináša odporúčania a námety pre rodičov z rôznych oblastí: od výchovy detí až po partnerské vzťahy.
