Neplodných párov podľa štatistík pribúda. Lekári zdôrazňujú, že pre počatie je dôležitá psychická pohoda.
Foto: shutterstock.com„Na deti som začala myslieť až po tridsiatke. Dovtedy som sa venovala kariére, a keď som začala byť z práce unavená, rozhodli sme sa s manželom pre rodičovstvo. Samozrejme, nešlo to ľahko. Vlastne vôbec, tak sme po roku, presne ako píšu v každej osvetovej publikácii, klopali na dvere v centre asistovanej reprodukcie," spomína.
„Tam sme strávili ďalší rok – séria vyšetrení, laparoskopické odstránenie cýst na vaječníkoch, niekoľko následných neúspešných pokusov o IUI... Medzitým pochopiteľne množstvo kadejakých odberov a kontrolných ultrazvukov... Do centra sme s manželom chodili ako na klavír, doteraz ma mrazí pri spomienke na všetky tie rána, čakanie v rade s množstvom ďalších párov, žien, osudov... Napokon doktorka vyniesla ortieľ – inseminácia sa nedarí, treba skúsiť umelé oplodnenie, IVF..."
Petra s manželom váhali. „Necítila som sa na to. Množstvo liekov, ďalšieho neustáleho sledovania, odberov, ultrazvukov, injekcií... Vzala som si čas na rozmyslenie. ´Samozrejme, môžete to skúšať aj prirodzene, možno aj motyka vystrelí,´ povedala mi doktorka medzi rečou. Možno aj motyka vystrelí..., dodnes počujem tú vetu... "
Napokon našli (ne)riešenie. „Pamätám si, bol apríl, nádherná jar. Povedala som si, že nič nebudem riešiť. Všetko pustím z hlavy, budem chvíľu normálne žiť, užívať si dni akoby nič, a potom sa uvidí. Skrátka si musím psychicky oddýchnuť, mám toho všetkého dosť! Všetko som pustila z hlavy a žila akoby nič. A o mesiac som otehotnela. A potom ešte dvakrát..."
Ako sa to podarilo, dodnes netuší, a ani príliš nerieši. Bolo za tým naštartovanie organizmu pomocou liekov, ktoré brala počas cyklov v medicínskom centre? Alebo psychické uvoľnenie, ktoré si dopriala? Oboje?
Skúste najprv psychoterapiu
Psychika je pre počatie dieťaťa veľmi dôležitá. Silnejšia dokonca ako veda. Napokon, aj štatistiky neplodnosti uvádzajú, že u 15 percent párov je príčina ich sterility nejasná. Môže byť za tým nastavenie mysle?
„Pre otehotnenie je viac než čokoľvek iné dôležitá psychická pohoda a schopnosť dopriať udalostiam voľný priebeh,“ je presvedčená česká pôrodná asistentka Ivana Königsmarková. Ako uvádza v knihe rozhovorov s publicistkou Janou Doležalovou Hovory s porodní bábou, ženy, ktoré nemôžu otehotnieť, by mali v prvom rade absolvovať psychoterapiu, a až potom čokoľvek iné. Dodáva, že len veľmi málo žien má ozajstné prekážky na prirodzené otehotnenie, ako sú napríklad nepriechodné vajíčkovody alebo vady na rodidlách.
Psychickú pohodu kladú za jednu z hlavných podmienok úspešného počatia aj samotní lekári, vrátane tých, ktorí vykonávajú umelé oplodnenie.
„Početné štúdie dokázali, že pokiaľ je žena v strese počas procesu umelého oplodnenia, percentá úspechu klesajú, aj napriek tomu, že po medicínskej stránke je všetko v poriadku. Ženské telo je vybavené tak, aby zabránilo počatiu počas trvania stresu,“ vysvetľuje na internetovej stránke centra asistovanej reprodukcie Gyn Fiv fertility koučka Zuzana Kopáčiková. Apeluje na ženy, aby sa uvoľnili a upokojili.
Všetko a hneď
Pri dnešnom hektickom životnom štýle to však nie je jednoduché. „Dnes málokto dokáže na niečo čakať. Často nakupujeme na splátky, chceme mať všetky pôžitky hneď, a tak sa staviame aj k túžbe po dieťati. Ak chceme otehotnieť, tak tiež najradšej hneď, v termíne ktorý sme si vybrali...,“ pripomína Ivana Königsmarková v spomínanej knihe. Čas je podľa nej veľmi dôležitý. „Keď si uvedomíme, že za rok môže žena otehotnieť iba počas dvanástich dní, ako dlho necháme organizmu možnosť, aby sa zachoval prirodzene?“
Dnes to funguje viacmenej naopak. Neplodnosť sa definuje ako neschopnosť páru počať dieťa za rok nechráneného pravidelného pohlavného styku. U žien nad 35 rokov sa doba kráti na pol roka a nad nad 40 rokov sa odporúča začať s „liečbou“ okamžite.
Výsledok? Neplodných párov podľa štatistík pribúda, centrá asistovanej reprodukcie praskajú vo švíkoch, otvárajú nové pobočky, a chvália sa, koľkým deťom pomohli k zrodeniu... A ľudia, často vystresovaní, platia stovky až tisícky eur. Podľa úkonov a ich úspešnosti.
Náročné procesy
Páry túžiace po bábätku totiž viac než vlastným telám načúvajú radšej práve štatistikám a tak sa podrobia sérií vyšetrení, ktorých záver je jednoznačný – ak to nejde prirodzene, treba pomôcť umelo. Buď insemináciaou, keď sa žene do dutiny maternice vložia partnerove spermie. Vykonáva sa v menštruačnom cykle, ktorý často býva posilnený hormónmi na podporu ovulácie.
Ak sa nedarí, nasleduje náročný a nákladný proces umelého oplodnenia. Pri ňom sa z tela ženy odoberú dozreté vajíčka, ktoré sa vypestujú hormonálnou stimuláciou a v laboratóriu sa oplodnia spermiami. Takto oplodnené vajíčko sa potom opäť ukladá do dutiny maternice.
Samozrejme, aj tu bývajú šťastné konce. „Dlho sa nám s manželom dieťatko nedarilo, skúšali sme to niekoľko rokov. Teda raz to vyšlo, ale spontánne som potratila, ešte v prvých týždňoch. Bola som z toho zlomená. Manželovi nevychádzal dobrý spermiogram, tak sme sa rozhodli pre umelé oplodnenie. Lekári boli veľmi láskaví, podarilo sa to a navždy im budem vďačná za svoju krásnu dcéru,“ hovorí mamička Karolína, ktorá nedá na modernú medicínu dopustiť.
