Jana s Kristínkou.
Foto: archív Jany ChvostekovejMalá Janka má dnes mesiac. Z pôrodu som sa už pomaličky spamätala, no cítim sa neskutočne unavená. Šťastná, samozrejme, ale je to ešte náročné. Postupne sa všetko dáva do svojich koľají, no ešte si to nesadlo celkom, ako sa vraví.
Posledný rok nebol jednoduchý. Aj keď som vždy chcela mať dve deti, druhé tehotenstvo ma zaskočilo. Naopak, mala som iné plány. Tešila som sa, že sa vrátim do práce a budem sebestačná.
Navyše som sa veľmi bála pôrodu. Ten prvý bol spontánny, trval 10 hodín, dcéra bola veľká, nechcela von, veľmi som sa vytrápila. Skrátka, pôrod bol pre mňa traumou a teraz, keď som vedela, do čoho idem, mala som celých deväť mesiacov panický strach. A predpôrodné depresie.
Tie ale ku koncu prešli a na dcérku som sa začala veľmi tešiť. No pôrod dopadol ako cez kopirák. Vyvolaný, opäť dlhý, opäť náročný. Ale čo, bez bolesti to nejde. Hlavne, že sa Janka narodila v poriadku.
Sprvu stále spala, ale ako prešli tri týždne, je veľa času hore. Stále chce byť na rukách a dojčená, takže veľa toho neurobím. Niekedy nespí celú noc, niekedy celý deň. Som neskutočne unavená.
Ešteže mám otca a partnerovu mamu, ktorí mi veľmi často strážia staršiu Kristínku. Sú milujúci a vždy s ňou radi trávia čas. Mám veľké šťastie, že sú takí. Bude mať tri roky, od septembra chodí do škôlky.
Ale napriek tomu všetkému si aj toto druhé materstvo užívam, som najšťastnejšia na svete, že dievčatá mám. Vždy som chcela rodinu a dve deti. Kvôli strachu z pôrodu by som však druhé dieťa nikdy nemala, kebyže neotehotniem neplánovane. No stalo sa a cítim sa naplnená. Dve krásne dcéry... Svoju úlohu v tomto živote som splnila. Teraz už len viesť ich a pomáhať im...
Sestričky sú úžasné. Kristínka si na Janku zvykla úplne v pohode. Aj som čakala žiarlivostné scény, keďže mi Kristínka počas tehotenstva vravievala, že bude sestričku biť, no teraz ju pusinkuje, hladká, teší sa z nej. Keď niekto žartuje, že si ju akože ide zobrať domov, hneď si ju bráni, že Janka je naša a nepôjde nikam. Je hrozne zlatá, chce mi pomáhať. Iba sem tam robí scénky, aby upútala pozornosť, preto sa jej snažím venovať vždy, keď to ide, aby nemala pocit, že sa venujem už len bábätku.
Ani neviem, ako letia dni, no najradšej mám momentálne tie chvíle zastavenia. Keď sú obe dievky doma a obe naraz spia, napríklad poobede. Je to nádherný pohľad na nich. Ešte je krásna chvíľa, keď Kristínka ráno ešte spí, Janka po prebdenej noci už spí, a ja si dám v kľude rannú kávu. Aj keď ich obe veľmi milujem, vychutnávam si čas, ktorý mám len pre seba, hoci len chvíľu strávenú vo vani bez detí. Myslím, že každá matka vie, o čom hovorím.
Jedna z chvíľ oddychu. Dve spiace princezničky.
Foto: Jana Chvosteková
