Bývalý väzeň z Auschwitzu Igor Malitsky.
Foto: SITA/APV súvislosti so vzrastaním počtu extrémistov Gertrúda Vrbová (Walter Rosenberg si po vojne ponechal meno Rudolf Vrba) poznamenala, že dôležité je poznať minulosť takú, aká bola. V prvom rade cez svedectvá tých, čo prežili holokaust.
„Myslím si, že je dôležité si uchovať svedectvá tých, ktorí zažili tie hrozné časy. Taktiež je dôležité sa oboznamovať so všetkými filmami, knihami a inými dokumentmi, ktoré sa venujú tejto problematike, aby mladí ľudia mohli študovať skutočnú históriu a aby sa z nej mohli poučiť," zdôraznila.
Tí, čo podporujú a šíria nespravodlivé a extrémistické názory, sa podľa nej ďalej podieľajú na nespravodlivosti. Mladá generácia by preto podľa nej mala bojovať za spravodlivosť a vziať si poučenie z minulosti.
Úteky do Budapešti a späť
Ona sama sa musela pred fašizmom skrývať. Narodila sa v Trnave v roku 1926. Ako uvádza vo svojej knihe Komu veriť, koho oklamať, silnejúci tlak slovenského nacionalizmu prinútil jej rodinu k ilegálnemu úteku do Budapešti za príbuznými. Tam žili do roku 1943, keď ich niekto udal a ona sa s rodičmi ocitla v internačnom tábore. Odtiaľ sa dostali, no keď nemecké vojská v roku 1944 obsadili Maďarsko, vrátili sa na Slovensko.V Bratislave žila pod falošnou identitou, pracovala ako sekretárka. Tu sa aj opäť stretla s niekdajším priateľom, no budúcim manželom, Walterom, ktorý už po úteku z koncentračného tábora žil pod menom Rudolf Vrba.
Poznali sa ešte z Trnavy, no o tom, že ušiel z koncentračného tábora, sa dozvedela, až keď sa šli v lete kúpať a ona si všimla na jeho ruke vytetované číslo. „Veľmi ma to prekvapilo. Keď som sa ho spýtala, čo to je, tak mi Rudo porozprával, kde bol v koncentračnom tábore a čo sa tam dialo," povedala pre TASR.
Práve vďaka nej tohtoročné izraelské štátne vyznamenanie Spravodliví medzi národmi za nezištnú pomoc prenasledovaným Židom počas holokaustu získal aj Ondrej Čanecký. Pôvodom roľník z obce Skalité zachránil v apríli 1944 Vrbu a Wetzlera počas ich úteku.
Odhalenie pamätnej tabule na budove bývalého židovského starobinca v roku 2015, kde Rudolf Vrba a Alfred Wetzler spísali správu o genocíde Židov, v rámci Pochodu Vrba - Wetzler Memorial z Osvienčimu do Žiliny.
Foto: SITAPo vypuknutí Slovenského národného povstania sa Rudolf Vrba pridal k partizánom, Gerta s falošnými papiermi, tentoraz už bez rodiny, ušla opäť do Budapešti. Vďaka známym získala status utečenca, doklady a byt. Tam prečkala aj oslobodenie, so svojou rodinou sa však už nikdy nestretla.
Z Prahy do Londýna
Po absolvovaní maturitného kurzu odišla s Rudolfom Vrbom do Prahy. Vyštudovala medicínu, mali dve deti, neskôr sa však rozviedli.Gerta sa neskôr znova vydala a ona, rovnako ako Rudolf Vrba, odišli do Londýna. Rudolf tam zomrel v roku 2006, Gerta tam žije ako 93-ročná dodnes. Ako profesorka vývojovej neurológie pôsobila na University College v Londýne. Napriek novému životu sa rozhodla pokračovať v odkaze Rudolfa Vrbu a naďalej ho šíriť.
„Naša dcéra Zuzka veľmi obdivovala svojho otca Ruda. Chcela, aby jeho prínos získal väčšie uznanie. Keď mi však, nanešťastie, zomrela v roku 2013, tak som sa rozhodla v jej iniciatíve pokračovať," zdôvodnila svoje rozhodnutie.
Gerta Vrbová bola naposledy na Slovensku v Žiline v auguste 2017. „Každé leto sa organizuje pochod z Osvienčimu do Žiliny (134 km) ako spomienka na hrdinský útek Wetzlera a Vrbu. Keď sa účastníci pochodu vrátia do Žiliny, tak som tam zvykla cestovať, aby som ich privítala. Chcela som vedieť, aké skúsenosti si so sebou priniesli z cesty a či im to pomohlo porozumieť tomu, čo museli títo dvaja hrdinovia počas úteku podstúpiť. Moje deti a vnúčatá sa zúčastňujú skoro každého pochodu," uviedla.
Či príde aj tento rok, ešte nevie. „Už som na cestovanie stará. Keď by sa tohtoročného pochodu zúčastnili moji vnuci, išla by som."
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Poľsku.
Foto: PRAVDA, Milan Čupka
