Piť treba, ak je to pričasto, treba spozornieť.
Foto: Shutterstock.comSmäd ako taký je prirodzený, pretože ľudské telo je na vode závislé, a ak jej nemá dostatok, dáva to týmto spôsobom najavo. Človek má zhruba 37,2 triliónov buniek, každá potrebuje na správne fungovanie vyvážené množstvo tekutín. Keď o ňu prichádza, nasáva ju ako špongia zvonka.
„Smäd je obranný mechanizmus tela, preto ho bežne pociťujeme v dôsledku dehydratácie. Tú môže spôsobiť hnačka, zvracanie, nadmerné potenie, cvičenie, ale aj prehrievanie. Človek by mal denne vypiť približne dva až tri litre tekutín, ale pitný režim je individuálna záležitosť. Vplýva naň vek, hmotnosť, zdravotný stav, charakter práce, životný štýl, ale aj počasie,“ vysvetľuje MUDr. Petra Šelmeciová, PhD., všeobecná lekárka pre dospelých z bratislavského Preventívneho centra AGEL Clinic.
Pod zvýšenú potrebu pitia sa môže podpísať ale aj strava s vysokým obsahom soli, ktorá predstavuje pre ľudský organizmus záťaž. Soľ sa totiž nedostane len do žalúdka, ale aj do krvného obehu. Potom odčerpáva tekutinu z tkanív a zároveň dochádza k nadmernej tvorbe moču, keďže telo sa snaží znížiť hladiny sodíka v krvi. A pocit smädu je len reakcia na dehydratáciu buniek.
Zvýšený pocit smädu môže byť aj predzvesťou cukrovky. „Zvýšený smäd zvyčajne pociťujú ľudia s nastupujúcim diabetom 2. typu. Zároveň ho sprevádza aj zvýšené močenie. Ide o obranný mechanizmus tela, ktoré sa snaží zbaviť nadmerného cukru. Keďže choroba prebieha dlho nepozorovane, je to dôležitý signál,“ zdôrazňuje doktorka Petra Šelmeciová.
O smäde odporúča hovoriť s lekárom. Okrem cukrovky totiž za ním môžu byť aj iné diagnózy, ktoré sa nie vždy dajú len tak odhaliť. Môže ísť napríklad o hypertyreózu, teda stav vyvolaný nadmerne aktívnou štítnou žľazou, kedy sa ľudia viac potia, a tak priveľa pijú. Potom sú tu ešte špecifické a menej časté diagnózy, ako napríklad psychogénna polydipsia, čiže túžba piť napriek tomu, že nedochádza k dehydratácii. Intenzívny pocit smädu zažívajú tiež pacienti so systémovým zápalovým ochorením Sjögrenov syndróm.
Pitný režim, resp. pocit smädu môžu ovplyvniť aj lieky. Niektoré majú tendenciu spôsobiť sucho v ústach, preto má človek snahu prijímať viac tekutín. Ide najmä o antipsychotiká, antidepresíva, antikonvulzíva či anticholinergiká, ale napríklad aj o kortikosteroidy. Zvláštnu kategóriu predstavujú lieky s obsahom lítia, ktoré vedú k nadmernému vylučovaniu moču, a tým k zvýšenému smädu.
Ak máte smäd, treba sa napiť, ak je príliš veľký a príliš častý, je dobré obrátiť sa na lekára.
