Lucky vymetali z kútov zlé sily.
Foto: Folklórny súbor HriňovčanLucia nie je vymyslená postava, naozaj existovala. Žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Svoj život sa rozhodla zasvätiť Bohu a prežiť ho v panenstve. Podľa legendy ju nútili vydať sa za bezbožného chlapca. To odmietla, na znamenie nesúhlasu si vypichla oči a záujemcovi o sobáš ich poslala. Ako zázrakom sa jej však zrak vrátil. Odmietnutý nápadník ju udal úradom ako kresťanku. Bola odsúdená k prostitúcii vo verejnom dome. Stráže, ktoré ju tam mali odviesť, s ňou však nedokázali pohnúť. Podrezali jej teda hrdlo mečom. Cirkev ju vyhlásila za svätú.
Lucia sa považuje za nositeľku svetla. Jej meno pochádza z latinského slova lux, čo znamená práve svetlo. Už zakrátko, od 21. decembra, kedy bude najkratší deň v roku, sa k nám svetlo začne vracať, čoho má byť sviatok svätej Lucie predzvesťou.
Hlavným zvykom, ktorý zostal v povedomí dodnes, ale oživujú ho snáď už len niektoré folkórne súbory, bolo vymetanie kútov husími brkami. Táto tradícia mala odohnať od domov zlých duchov, temné sily, aj všetky choroby i trápenia. Kúty vymetali bosorky Lucky, ženy oblečené do bielych plachiet so zamúčenou tvárou, ktoré navštevovali domy v dedine. Tvár si múčili preto, aby ich nebolo poznať. Spočiatku chodili Lucie potichu, potom dostávala tradícia stále veselšie obrysy.
S malými deťmi je sviatok Lucie každý deň
Ak máte doma malé deti, potom sviatok svätej Lucie prežívate každý deň. V minulosti ľudia v tento deň robili čo najväčší hluk, z domov sa ozýval buchot, krik. Aj to malo odohnať z príbytkov zlo. Hluk sa okrem domov zvlášť organizoval aj na krížnych cestách, kde sa podľa povestí často združovali zlé bosorky či duše zo záhrobia.Cesnak chráni pred zlými duchmi. Účinnú ochranu si zabezpečíte, ak ho v tento deň zjete v dostatočnom množstve, tento zvyk je však pre mnohých dospelých i deti len ťažko stráviteľný. Môžete ale aspoň členom rodiny urobiť cesnakom krížik na čele, brade a zápästí. Aj to bol častý zvyk.
Ak máte doma dcéru v pubertálnom veku, zo zaujímavosti si môže na dvanásť papierikov napísať mená chlapcov. Každý deň až do Vianoc otvorí jeden papierik a ten, ktorý zostane na Štedrý večer, sa podľa starej tradície stane jej mužom. V niektorých regiónoch bol tento zvyk pomerne obávaný, pretože mien sa písalo len desať, na dvoch zostávajúcich bolo napísané smrť a stará dievka. Dievčatá v tento deň tiež vyšli von a počúvali, odkiaľ zašteká pes. Odtiaľ by mal pochádzať jej muž.
Mimoriadne krátke dni od Lucie do Vianoc, kedy bolo vonku málo svetla a ľudia sa zdržiavali doma, sa využívali na rôzne veštenia. Lialo sa olovo alebo vosk do studenej vody. Do škrupín orechov sa vkladali sviečky a hádalo sa z ich pohybu vo vode. To môžete vyskúšať i dnes. Romantické bude, ak si orechové lodičky pustíte aj niekde vonku v potoku. Čo vyveštíte z ich pohybu? Ak zostane škrupina pri brehu či pri kraji nádoby, žiadne veľké zmeny vás nečakajú. Potopí sa? To neveští nič dobrého. Pláva spolu s inou loďkou? Láska a priateľstvo. Sú všetky lodičky v kruhu? Potom bude vaša rodina šťastná.
Dnes rozhodne neperte! Na sviatok svätej Lucie nemohli ženy vykonávať viacero činností, napríklad priasť, drápať perie a prať. Ak ste sa teda dnes chystali naložiť práčku, radšej si to odpustite. Svätej Lucii by sa to nemuselo páčiť. A ak ste náhodou sľúbili, že kamarátke večer donesiete na ochutnanie perníčky, dobre si to rozmyslite. Na Luciu sa nesmelo nič dávať, darovať ani požičiavať. Alebo to stihnite do zotmenia, to sa ešte môže.
