Život sa v niektorých častiach Mexika žije doslova na ulici.
Foto: archív Lucie KukovejDo Mexika s deťmi? „Ja by som nešla. Prečo Mexiko? Dajte si pozor, je to nebezpečná krajina. A to nejdete do hotela?“ Toľko a ešte viac obáv sme si vypočuli od kamošov, rodiny, či známych, keď sme oznámili, že päť týždňov budeme cestovať po mexickom Yucatáne. Priznávame, trochu nás to zneistilo.
A ešte viac neistí sme ostali, keď sme do internetového vyhľadávača zadali výrazy „únosy detí v Mexiku“ či „streľba na Yucatáne“.
Pátrali sme po faktoch a informáciách. Rozprávali sme sa so Slovákmi, ktorí tam žijú a so všetkou zodpovednosťou sme usúdili, že ideme, lebo…
Mexiko je obrovské a – áno, dejú sa tam zlé veci. V drvivej väčšine však stovky kilometrov od turistami obľúbeného Yucatánu. Taktiež sme sa s našimi deťmi – osemapolročným Andrejom a päťapolročnou Hankou neplánovali pohybovať v luxusných reštauráciách či nočných baroch, kde najčastejšie dochádzalo k stretnutiam kartelu a prestrelkám.
A aká bola mexická realita, ktorú sme mali možnosť zažiť počas vianočných sviatkov a Silvestra? Farebná. Usmievavá. Upršaná i horúca. Dobrodružná. Trochu špinavá. Azúrová i smaragdová.
To v rezorte nezažiješ
Našu cestu sme začali v malom mestečku Puerto Morelos. Tam sme otvárali oči nad životom domácich, ktorý sa odohrával doslova na ulici, či pred ich často ošarpanými domami.Páčilo sa nám mať za oknami džungľu, keďže sme bývali na okraji mestečka. Išli z nej super zvuky. Bola hustá, tmavá a fascinujúca. Čumeli sme na miestne vianočné zvyky, na vyzdobené palmy a pre nás tak iné vianočné dekorácie. Páčilo sa nám ísť peši na pláž popri bažinách. Značka tam upozorňovala na krokodíly. Nazerali sme cez kríky a fakt! Jedného sme zahliadli. Deti boli vystrašeno-prešťastné. Bolo skvelé pozorovať rybárov na móle, ako zvyškami rýb kŕmia kormorány a raje čakajúce navôkol. Bolo milé vymieňať si úsmevy s miestnymi rodinkami a nakupovať v lokálnych potravinách. To sú tie veci. Toto milujeme. To v rezorte nezažiješ.
Pozor, krokodíl!
Foto: archív Lucie KukovejNaša ďalšia zastávka bol famózny Bacalar. Mestečko na lagúne siedmich farieb. A namôjveru, tých sedem fariem tam bolo! Radko zobral decká do priesvitného kajaku. Na druhý deň sa vezieme loďou. Ďalší deň prechádzame mestečko. Nakupujeme, varíme si, ideme aj do reštiky, objavujeme okolie mesta a mnohé cenotes – prepadnuté jaskyne s priezračnou vodou, kde sa dá kúpať. Deti sú nadšené z obrovských leguánov, ktoré sú tu na každom kroku.
Cenotes – prepadnuté jaskyne s priezračnou vodou, kde sa dá kúpať, sú nádherné.
Foto: archív Lucie KukovejTichý Silvester v lagúne
Z Bacalaru sme pokračovali mimo pobrežie do vnútrozemia. Mestečko Valadolid bolo to najmexickejšie, čo sme videli.
Mestečko Valadolid.
Foto: archív Lucie KukovejPestré farby domčekov. Úsmevy miestnych rodín, keď sa naše deti hrajú s tými ich na ihrisku. Úžasný obuvník so špinavými rukami od kože, ku ktorému sme sa vrátili 4 krát. Deti si mohli oči vyočiť, keď pred nimi vyrábal topánky. Cítili sme sa bezpečne, cítili sme sa vítaní, cítili sme sa ohromení.
Zažili sme tu i Silvester. Počet ohňostrojov? Nula. Lagúna je totiž plná vzácnych zvierat. A domáci si to očividne vážia.
Odpočinok občas dobre padne.
Foto: archív Lucie KukovejNaša predposledná zastávka bol ostrov Holbox. Ostrov bez áut a ciest. Iný svet. Videli sme svetielkujúci planktón. Kúpali sme sa v najsmaragdovejšom mori, aké som videla. Pozorovali sme lokálny život. Je lenivý a pomalý. Často sa im nechce ani upratať si pred domom. No mala som pocit, že žijú šťastnejšie ako my. Nenáhlia sa.
Videla som s deckami omšu v miestnom kostolíku. Bol farebný, plný kvetov. Všetci spievali. Nie pateticky. Veselo. S ľahkosťou. Usmievali sa a pohupovali. Ľudia prichádzali aj po začiatku omše. Ostatní sa na nich otáčali a nahlas ich vítali. Prišla aj staručká elegantná dáma – na švorkolke. Totiž štvorkolky, bicykle a golfové vozíky sú tu všade.
Ostrov si žije svojím, pomalým životom.
Foto: archív Lucie KukovejMexiko stojí za to
Posledné dve noci sme strávili v Cancune, blízko letiska. Mnohí sem priletia a strávia tu celý svoj pobyt v Mexiku. Aká to škoda! Po tom, čo sme videli, musím skonštatovať, že Cancun v sebe nemal ani štipku mexického čara. Je to miesto pre ľudí, ktorým stačí hotel a pláž. Tí si to užijú. Farba mora v Cancune je totiž neopísateľná a z rezortov si môžete vyberať donekonečna.
Farby v Mexiku sú priam neskutočné. Takéto konkrétne v lagúne Bacalar.
Foto: archív Lucie KukovejMexiko stojí za to. Síce sa dlho letí a ľudia tam majú problém s poriadkom. A nehovoria anglicky! To bol boj, dohovoriť sa... No všetko negatívne vyváži fascinujúca príroda, srdeční ľudia a karibské azúro. A v neposlednom rade si človek uvedomí, kde je sever. Často totiž ani nevieme, ako veľa máme. Kým nevidíme tých, ktorí majú tak máličko… A stačí im to.
Cestujte, priatelia.
Viac o Luciinom cestovaní a výletoch s deťmi nájdete na Facebooku a Instagrame S deťmi v batohu.
