Ivana Debrecéniová s úžasnou tortou, ktorú jej prvýkrát vlastnoručne upiekla dcéra, že čo jej veľmi pekne ďakuje.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejBoj Ivany Debrecéniovej s chorobou sa začal odvíjať už pred piatimi rokmi. Po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a podľa Ivany aj viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas ďalšej operácie. Ivana potom brala len udržiavaciu chemoterapiu a verila, že choroba sa jej už neobjaví. Definitívne dobré správy malo dať CT vyšetrenie, ale život si zasa išiel svojou vlastnou cestou. Objavili sa ďalšie ložiská.
Lekári jej už nedávali šancu, nemala jej už zabrať žiadna chemoterapia. „Ak je to tak, potom ju už nechcem,“ rozhodla sa. K zázraku prirovnávala, že metastázy sa nezväčšovali. Cítila sa dobre a ak by sa jej zdravotný stav zhoršil, v zálohe mala cielenú liečbu, ktorú si sama vybojovala a v súčasnosti ju už osem mesiacov berie. Tá však prestala zaberať... Prečítajte si ďalší diel Ivaninho denníka.
Oslávenkyňa s darčekmi.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej.Odovzdala som svoj život do rúk Boha
„Milí moji čitatelia a priatelia, dnes sa vám prihováram pri príležitosti oslavy mojich štyridsiatych narodenín, ktorá je pre mňa veľkým míľnikom nielen preto, že vstupujem do ďalšej dekády svojho života, ale hlavne preto, že práve v týchto dňoch „ oslavujem“ aj päťročné výročie môjho neustáleho a nekonečného boja s tým najzákernejším súperom, akého som si ešte do nedávna nedokázala ani predstaviť.Odkedy mi túto hroznú diagnózu oznámili, každý jeden rok sa o tomto čase sama seba a samozrejme zároveň aj Pána Boha pýtam, či moje aktuálne narodeniny, ktoré práve oslavujem, nie sú zároveň aj tie posledné. A to hlavne preto, že podľa prognóz lekárov som tu už dávno nemala byť.
Zažila som si počas týchto rokov mnoho krásnych chvíľ, na ktoré by som možno zdravá nikdy nenabrala odvahu a zrejme nemala ani príležitosť, no tie ostatné chvíle boli pre mňa skutočne plné bolesti a trápenia. Choroba sa mi totiž neustále vracia a po toľkých rokoch je už moje telo preťažené fyzicky aj psychicky až tak veľmi, že ako sa mi pred piatimi rokmi maximálny čas života s ňou zdal prikrátky, začína sa mi zdať už aj pridlhý.
A to najmä po tom, ako som zažila svoje najväčšie sklamanie v posledných dňoch.
Keď som sa pred mesiacom dozvedela, že liečba, ktorú aktuálne beriem, mi napriek šialeným vedľajším účinkom prestala zaberať, prepadol ma pocit beznádejného zúfalstva.
Nestalo sa mi síce niečo také po prvý raz, no tentokrát to bolo úplne iné. Pretože som po prvý raz v živote skutočne pocítila, že už nemám žiadnu silu pokračovať ďalej. A to hlavne po tom, ako som si uvedomila, že mi vlastne zostáva už iba zaplatiť si liečbu, ktorú štandardne u nás poisťovňa neprepláca a každá jedna dávka tejto infúzky stojí neskutočné množstvo peňazí.
Trvalo mi, kým som požiadala o pomoc
Trvalo mi dva týždne, kým som sa rozhodla vôbec poprosiť svojich priateľov na facebooku o pomoc s jej úhradou a svoje rozhodnutie som urobila až po tom, ako som uvidela výraz v tvári svojej dcérky, ktorá sa ešte stále odmietala zmieriť s tým, že by som ju už čoskoro mala opustiť.Po uverejnení mojej prosby o pomoc sa však začali diať obrovské zázraky, pretože sa samozrejme hneď našli úžasní ľudia, ktorí mi okamžite a bez váhania finančne pomohli, no hlavne sa ma títo ľudia snažili skontaktovať s organizáciami, ktoré by mi mohli pomôcť udržať ma na tejto liečbe aj dlhodobejšie.
Začala som byť preto znovu nadšená a plná života, a tak som hneď po pár dňoch zatelefonovala svojej pani doktorke, že na liečbu budem čoskoro psychicky, fyzicky a dokonca aj finančne pripravená.
Pani doktorka mi teda nástup na ňu prisľúbila, no hneď na druhý deň mi obratom oznámila, že pri opätovnej kontrole mojich zdravotných záznamov, napriek tomu, že som mala liečbu indikovanú na základe analýzy DNA, našla detail, ktorý u mňa úspešnosť tejto liečby môže ohroziť a dokonca by sa mi po nej mohol zdravotný stav ešte aj zhoršiť...
Po tejto informácii pre mňa nasledovalo niekoľko dní totálnej neistoty, počas ktorých bolo potrebné, aby môj aktuálny zdravotný stav prehodnotilo ešte zopár lekárov, a tak mi nezostávalo nič iné, iba čakať, modliť sa a dúfať, že to dopadne v môj prospech...
No nestalo sa tak...
Ivana Debrecéniová oslávila štyridsať.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejLiečba predstavuje viac rizík ako prínosov
Konečný verdikt pani doktorky nakoniec znel, že táto liečba pre mňa predstavuje väčšie riziko ako úžitok, a tak mi ju musí definitívne zamietnuť. Navrhla mi síce namiesto toho skúsiť kombináciu dvoch liečiv, ktoré som doteraz brala iba zvlášť, každé v inej fáze môjho ochorenia, no keďže to boli liečivá, ktoré mi už samostatne spôsobovali skutočne nezvládnuteľné vedľajšie účinky, stal sa tento spôsob pre mňa nepredstaviteľný a hlavne úplne neprekonateľný.Preto sme sa následne s pani doktorkou dohodli, že už nadišiel čas moju liečbu úplne ukončiť...
Od tejto chvíle je teda môj život odovzdaný výlučne do Božích rúk a ja veľmi dúfam, že budem môcť zvyšné chvíle svojho života stráviť v pokoji, bez závažnejších bolestí a hlavne v prítomnosti mojich najmilovanejších.
Milí moji čitatelia a priatelia, ani si nedokážete predstaviť, ako veľmi ma mrzí, že to dopadlo takto, no úplne najviac z tohto všetkého je mi v tejto chvíli ľúto, že som od svojich priateľov a aj od niekoľkých ľudí, ktorých dokonca ani nepoznám, prijala financie na liečbu, ktorá sa nakoniec neuskutoční...
Rozhodla som sa preto, že každú jednu platbu jednoducho obratom pošlem späť, no už po pár dňoch som zistila, že mnohí moji priatelia by mi napriek všetkému radi pomohli aspoň s tým, aby sme si s dcérkou mohli užívať pokojné a ešte aspoň nejaké radostné chvíle a zároveň sa popri tom nemuseli trápiť, ako pokryjeme naše bežné mesačné výdavky, ktoré budú aj naďalej značne vysoké hlavne kvôli mojim zvýšeným nákladom na špeciálnu stravu, hygienu, terapie, vitamíny a výživové doplnky.
Preto by som sa každému z vás, milí moji čitatelia a priatelia, ktorí ste sa rozhodli ma podporiť, chcela z celého srdca poďakovať za vašu láskavosť a zároveň vás poprosiť, či by ste mi mohli napísať či súhlasíte, aby som váš finančný dar využila aj na vyššie spomenuté účely alebo či vám ho za týchto okolností radšej pošlem späť.
Vopred vám každému z celého srdca ďakujem za akúkoľvek vašu odpoveď a tiež vám ďakujem za všetku vašu úžasnú pomoc a podporu, ktorú ste mi v týchto náročných rokoch dávali.
Na záver tohto článku sa ešte chcem z celého srdca poďakovať aj mojim úžasným priateľom Števkovi a Radke, ktorí mi už dva dni pred mojím veľkým dňom pripravili obrovské prekvapenie. Krásnu oslavu narodenín spojenú s grilovačkou, tortou a perfektnými darčekmi. Ďakujem vám všetkým, ste skutočne skvelí.“
Ivana Debrecéniová založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Je autorkou knihy Prežila som To.
