Ivana Debrecéniová.
Foto: Ľuboš DobiasBoj Ivany Debrecéniovej s chorobou sa začal odvíjať už pred piatimi rokmi. Po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a podľa Ivany aj viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas ďalšej operácie. Ivana potom brala len udržiavaciu chemoterapiu a verila, že choroba sa jej už neobjaví. Definitívne dobré správy malo dať CT vyšetrenie, ale život si zasa išiel svojou vlastnou cestou. Objavili sa ďalšie ložiská.
Lekári jej už nedávali šancu, nemala jej už zabrať žiadna chemoterapia. „Ak je to tak, potom ju už nechcem,“ rozhodla sa. K zázraku prirovnávala, že metastázy sa nezväčšovali. Cítila sa dobre a ak by sa jej zdravotný stav zhoršil, v zálohe mala cielenú liečbu, ktorú si sama vybojovala a v súčasnosti ju už osem mesiacov berie.
V boji s chorobou jej pomohlo nestrácať silu a vieru. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Je autorkou knihy Prežila som To. Zvládať náročnú situáciu jej pomáha aj vášeň háčkovanie. A teraz si už prečítajte, čo sa jej v živote aktuálne deje.
Ivanine výtvory pre deti.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejS liečbou som sa musela naučiť žiť
„Milí moji čitatelia a priatelia, ani neviem, či ste si to stihli v tejto hektickej dobe vôbec všimnúť, no od môjho posledného článku už ubehlo viac ako šesť mesiacov. Veľmi ma mrzí, že som vám o sebe taký dlhý čas nedala nič vedieť, no skutočne som zažívala vo svojom živote obdobie tak zvláštne a náročné, že ma chuť do písania úplne opustila.Myslím, že to bolo spôsobené hlavne tým, že liečba, ktorú momentálne podstupujem, nie je jednoduchá a aj keď mi ani zďaleka nebýva tak zle ako predtým a ani nemám žiadne závažnejšie bolesti, bolo skutočne potrebné naučiť sa s ňou žiť.
V prvom rade som si musela začať zvykať na to, že ak ma kedysi niekto považoval za peknú ženu, čo som si o sebe ešte donedávna tak trochu nádejne aj myslela, od novembra minulého roka som začala v zrkadle pred sebou vídať jedno veľmi škaredé strašidlo.
Tvár mám totiž neustále posiatu veľmi nepeknými červenými fľakmi, ktoré menia svoju intenzitu podľa toho, v ktorej fáze liečby sa momentálne nachádzam. Týždeň po tom, ako dostanem ďalšiu infúzku, sa mi ešte na týchto červených fľakoch začnú objavovať hnisavé vyrážky, ktoré ďalšie dva týždne neskutočne svrbia a štípu. V treťom týždni začnú dokonca praskať a krvácať a potom je zas moja tvár posiata samými chrastami. No neobjavujú sa len na tvári, ale aj na hlave, krku, na hrudníku a dokonca aj na chrbte.
Vyskúšala som už na to množstvo krémov, vodičiek aj mastičiek, no jediné, čo mi aspoň trošku pomáha, je, každú chvíľu si ich potierať repíkom a pleťovou vodou na striedačku. A keď sa ich produkcia zhorší až príliš, musím si k liečbe nasadiť antibiotiká, ktoré zas pokazia celé moje už aj tak dosť problematické trávenie.
Pre chlapčeka.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejŠetrím si energiu, kde sa len dá
Vyzerám tak veľmi odpudivo, že ak by som vám sem dala svoju aktuálnu fotografiu bez toho, aby mi ju vyretušoval jeden môj dobrý kamarát, ktorý sa s ňou, verte mi, brutálne natrápil, tak v sekunde vypnete celý internet a už sa naň možno ani nikdy nevrátite (smiech).Odkedy dostávam túto liečbu, cítim v sebe aj veľký nepokoj, ktorý však nespôsobuje len to svrbenie, štípanie a môj výzor, ale aj samotná liečivá látka. Pod jej vplyvom mám telo akoby v neustálom napätí, častokrát som uplakaná a potom zas na striedačku poriadne podráždená, a práve z tohto dôvodu som sa v poslednej dobe rozhodla radšej utiahnuť čo najviac do seba, minimalizovať všetky sociálne kontakty a šetriť si energiu maximálne, ako sa len dá.
Snažila som sa chodiť aspoň na čerstvý vzduch (rozumej prechádzku v dopravnej špičke medzi panelákmi nášho mesta), no vždy som si na to musela počkať do neskorého odpoludnia alebo až večera, pretože počas tejto liečby sa nesmiem vystavovať ani slnečnému žiareniu.
No ak svietilo slnko aj počas týchto „mojich vyhradených hodín”, musela som samozrejme nahodiť klobúčik a slnečné okuliare, ktoré som doteraz nikdy nenosila, pretože ich na nose od malička vrcholne neznášam.
No poviem vám, malo to aj svoje výhody. A to nielen tú, že som svojím výzorom plašila všetkých okoloidúcich, ale aj tú, že som sa vo svojich tradičných teplákoch a s mojimi novými módnymi doplnkami cítila ako filmová hviezda, ktorá sa musí na ulici maskovať pred paparazzmi. A tak som sa poctivo snažila každý deň si vonku užiť aspoň hodinku svojej hviezdnej kariéry.
Doma síce za hviezdu ani náhodou nie som, no aj tam som sa samozrejme odmietala nudiť, a tak som si počas môjho nedočkavého čakania na vhodnú chvíľu ísť von krátila čas cvičením, počúvaním hudby, ktorú mám rada, a hlavne som vymýšľala, čo nové by som mohla uháčkovať.
Pre dieťatko.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejZ háčkovania pre deti som nadšená
A hneď potom, ako sa mi zdravotne a hlavne vyrážkovo trochu polepšilo, pustila som sa do toho. Svojím háčkovaním som tentokrát veľmi chcela potešiť jednu úžasnú pani, ktorá mi posiela veľmi chutné a hlavne zdravé obedíky, za čo som jej nesmierne vďačná. A keďže sa do našej rodiny nedávno narodilo bábätko, rozhodla som sa, že začnem háčkovať aj niečo pre detičky, z čoho som zostala skutočne veľmi nadšená.No ešte viac ma potom nadchli správy, ktoré som si vypočula u mojej pani doktorky po tom, čo mi CT-čko v marci potvrdilo aspoň minimálne zmenšenie aktuálnych metastáz a hlavne potvrdilo, že sa mi v tele neobjavili žiadne ďalšie nové nádory.
Pretože to znamená, že liečba pomaličky zaberá a že ak by podobne dopadlo ďalšie CT, ktoré ma čaká štrnásteho júna, mohla by som v braní infúzok aspoň na leto dostať pauzu, čo by bolo pre mňa skutočne fantastické.
Aj keď sa teda vôbec nechystám na žiadnu dovolenku a možno ma nečaká ani žiadny výlet, pretože zvýšené náklady na bežné mesačné výdavky nám s dcérkou v poslednej dobe dávajú riadne zabrať, budem sa neskutočne tešiť, ak si po viac ako ôsmich mesiacoch náročnej liečby budem môcť aspoň na chvíľu vydýchnuť.
A to bude naozaj pecka, pretože si skutočne neviem predstaviť, ako by som sa dokázala v letných horúčavách vyhýbať slnku a hlavne sa nepotiť, pretože vždy, keď sa potiť začnem čo i len mierne, všetko ma svrbí a štípe ešte oveľa viac, ako tomu je za bežných okolností.
Dúfam teda, že s Božou pomocou a hlavne s pomocou vašich modlitieb, milí moji čitatelia, ktorí sa ešte stále za mňa trpezlivo modlíte, všetko dobre dopadne a ja sa počas letných prázdnin budem môcť oveľa viac venovať aspoň aktivitám v našom občianskom združení.
No aj na to by som veľmi potrebovala získať nejakých nových podporovateľov, pretože momentálne nemám vôbec nikoho, kto by mi s tým finančne pomáhal. Veľmi dúfam, že by som komukoľvek za jeho dar združeniu mohla po predchádzajúcej dohode napríklad niečo uháčkovať alebo mu byť osožná akýmkoľvek iným spôsobom, pretože, ako už mnohí viete, mojou veľkou radosťou je pomáhať druhým, čo však momentálne sama realizovať nedokážem.
Z celého srdca vám preto za akúkoľvek vašu ochotu mi pomôcť už takto vopred ďakujem a ďakujem vám aj za prečítanie tohto môjho článku, za jeho prípadné zdieľanie a tiež za každé jedno slovko modlitby ktoré za mňa obetujete.
Želám vám všetkým krásny deň a ak by sme sa náhodou nevideli, nepočuli alebo nečítali, tak aj nádherné letné prázdniny plné radosti, pohody a pokoja a hlavne obrovské množstvo prekrásnych chvíľ strávených s vašimi najmilovanejšími.
Vaša Ivana.”
