Farebná výzdoba na hroboch zo živých kvetov je ekologickejšia než umelé vence. Veľkou záťažou sú však kahance, ktoré sú zväčša nerecyklovateľné.
Foto: PRAVDA, Robert HüttnerCintoríny produkujú tony odpadu ročne, z toho tretinu práve počas dušičkového obdobia. Dekorácie, ktoré Slováci kupujú a nosia na cintoríny, zahŕňajú okrem živých chryzantém v kvetináčoch najmä veľké vence a ikebany vyrobené z rôznych druhov plastu. Kahance sú tiež z kombinácie plastov, skla a kovu. Len veľmi málo ozdôb je vyrobených z čisto prírodného materiálu, ktorý by mohol ísť do bioodpadu.
„Odpad na cintorínoch sa často netriedi vôbec alebo sa triedi nedostatočne,“ upozorňuje Monika Suchánska z projektu Funebra, ktorý sa zaoberá prírodným pohrebníctvom. Navyše, veľkým problémom je to, že len veľmi malá časť tohto odpadu je recyklovateľná, a to pre materiály, z ktorých sú napríklad plasty a sklá kahancov.
Stále však existujú spôsoby, ako odpad minimalizovať, prípadne nevytvárať a v rámci projektu Viac lásky, menej plastov, ktorý pripravila Živica, Centrum enviromentálnej a etickej výchovy, sa s nimi zoznamujú aj slovenskí školáci.
V rámci vyučovania a exkurzií porovnávajú vzhľad a fungovanie bežných a prírodných cintorínov, zisťujú, akým typom odpadu sa plnia tamojšie kontajnery. Hľadali tiež najmenej ekologické ozdoby a následné prírode-blízke alternatívy k nim, ktoré sa učili aj sami vyrábať. „Okrem nových poznatkov si odniesli aj inšpirácie do rodín, ktoré môžu motivovať k prírode bližšiemu zdobeniu cintorínov,“ konštatovala manažérka programu Zuzana Gallayová.
Do výzvy Viac lásky, menej plastov sa zapojilo zatiaľ 73 škôl z celého Slovenska. „Záujem nás milo prekvapil. Je skvelé, že výrobu vencov pani učiteľky prepojili s vyučovaním biológie, etiky, technických prác, výtvarnej výchovy, pracovného vyučovania a ďalších predmetov. Pridali sa aj škôlkari, špeciálne školy, základné i stredné školy, aj školské kluby,“ dodala.
Ako odpad na Dušičky minimalizovať? Tu sú tri tipy:
Čisto prírodné ozdoby
Takáto zásada platí napríklad na prvom prírodnom cintoríne vo Zvolene, Záhrade spomienok, ktorý založila Živica. Nosia sa tam len živé kvety bez obalov a stúh, ktoré po čase putujú do kompostu. Dá sa však vytvoriť aj veniec z ďalších materiálov, sušených kvetov, šišiek, gaštanov a podobne, všetko prírodné.Retro vence starých mám
„Dušičky, to je pre mňa spomienka, ako sme so starou mamou na dvore jej domu vo veľkých kadiach každoročne umývali umelé biele kvety. Občas bolo pekne chladno a aj nám mrzli ruky, ale kvetiny bolo treba pekne vyšúchať. Dedka stará mama ešte predtým nahnala do lesa na ihličie a potom z neho a z tých kvetov vyrábala nádherné vence. Tie sme nosili na cintorín a potom na jar zasa naspäť – vence rozobrať, ihličie vyhodiť, kvety vybrať a odložiť, aby sme ich v októbri mohli zase umývať,“ spomína Michaela. Je to síce trošku náročnejšie na čas a prácu než ísť do obchodu a kúpiť hotový veniec, má to však niečo do seba – spomienke na zosnulých venujeme svoj čas a energiu a je to rozhodne šetrnejšie k prírode.Vlastné tradície
Pripomenúť si pamiatky zosnulých môžeme aj inak než návštevou cintorína. Napríklad si môžeme upiecť koláč podľa receptu starej mamy, vydať sa na jej obľúbené miesta, alebo zorganizovať spoločnú rodinnú večeru, na počesť zosnulých predkov. Ďalšou možnosťou je zapáliť sviečky doma, vytiahnuť z albumov staré fotografie... Odpad bude minimálny, navyše si ušetríme aj náklady na cestu.ANKETA:
