Budú sa rušiť malé pôrodnice, pretože sú horšie? Vedie sa boj o ich existenciu

Gabriela Bachárová, 2. apríla 2019 o 06:05

V minulom roku sa v sninskej pôrodnici narodilo 312 detí. Teda menej ako jedno denne. Ak by sa malé pôrodnice začali rušiť, ako sa o tom v súčasnosti diskutuje, muselo by zrejme skončiť aj toto malé zariadenie.

Nastávajúce mamičky možno budú musieť do pôrodnice dlhšie cestovať.

Foto: Shutterstock.com

Konateľ sninskej nemocnice Andrej Kulan tvrdí, že rodičky by prišli o dobre dostupnú a kvalitnú pôrodnicu. Nesúhlasí s názorom, že čo je malé, automaticky znamená horšiu starostlivosť a neskúsených lekárov. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v meste funguje bez prestávky od roku 1952 a poskytuje zdravotnú starostlivosť pre ženy v sninskom okrese, ktorý má 40-tisíc obyvateľov.

„Prípadné zrušenie pôrodnice je pre nemocnicu neprijateľné, stratila by tým svoju komplexnosť, keďže poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov rozsiahleho regiónu aj pacientov z okolitých regiónov, ale najmä pre pacientky, pre ktoré by najbližšia pôrodnica bola dostupná až v Humennom, respektíve vo Vranove nad Topľou,“ prízvukuje Andrej Kulan.

Z okrajových obcí regiónu je to do pôrodnice v Humennom aj viac ako 75 minút cesty, a to pri dobrom počasí. „Veľakrát ale ide o minúty a je potrebné sa čím skôr postarať o dva ľudské životy. Taktiež pre mamičky je určite prijateľnejšie rodiť v známom prostredí, vo svojom regióne,“ myslí si a ako dodáva, sninskú pôrodnicu vyhľadávajú dlhodobo aj ženy s okolitých regiónov, lebo sú spokojné s poskytovanými službami: „Na oddelení pracuje vysoko erudovaný personál s dlhoročnou praxou schopný odviesť aj rizikové pôrody.  Do dnešného dňa sme nezaznamenali žiadne komplikácie v spojitosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Nemocnice Snina.“

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pracuje na takzvanej stratifikácii nemocníc, z ktorej by malo podľa medializovaných informácií vyplývať aj rušenie menších pôrodníc. Objavili sa správy, že by sa malo jednať o zariadenia, ktoré majú menej ako päťsto až šesťsto pôrodov ročne. Ministerstvo však v tejto chvíli nechce konkrétne číslo upresniť.

„Konkrétne čísla, prípadne dáta, ktoré sa v médiách objavili, ministerstvo v súvislosti so stratifikáciou nekomunikovalo, pretože na projekte pracujeme veľmi precízne a pedantne v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami,“ odkázala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ako povedala, ide o prelomový krok a „naším cieľom je, aby kroky viedli ku skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech pacienta a nie na úkor kvality, preto o podrobnostiach budeme informovať následne.“

„Projekt stratifikácie je jednou z najzásadnejších zmien v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti, jej cieľom je efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale zároveň posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. Pacient tak v budúcnosti bude mať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť a následne sa bude doliečovať bližšie k miestu svojho bydliska,“ vysvetľuje.

Nemožno to urobiť od stola

Proti rušeniu malých pôrodníc sa jednoznačne stavia nezisková organizácia Ženské kruhy, ktorá presadzuje väčšie práva žien pri pôrodoch: „Sme presvedčené, že takéto rozhodnutie nemožno robiť od stola len na základe jedného ukazovateľa - počtu pôrodov. Pri zmene je potrebné zohľadniť konkrétne regionálne podmienky, napríklad terén a geografickú dostupnosť pôrodnice a taktiež by sme sa mali zamerať na faktory, o ktorých z výskumov vieme, že skutočne pozitívne vplývajú na kvalitu zdravotnej starostlivosti,“ hovorí predsedníčka združenia Zuzana Krišková.

Tým myslí napríklad nepretržitú starostlivosť pôrodnej asistentky, existenciu odborných postupov, priestorovú a personálnu pripravenosť. „V neposlednom rade je pri akejkoľvek plánovanej zmene potrebné poznať súčasný stav a len na základe jeho analýzy je možné navrhovať riešenia,“ dodala Zuzana Krišková.

Medzi krajinami, ktoré dosahujú najnižšie čísla v úmrtnosti a chorobnosti žien aj detí, sa podľa Ženských kruhov nachádzajú aj také, v ktorých viac ako desať percent všetkých pôrodov prebehne v nemocniciach s menej ako 500 pôrodmi ročne. Patrí sem napríklad Nemecko, Nórsko či Island. Na ilustráciu, v roku 2017 sa u nás narodilo v nemocniciach s menej než 500 pôrodmi 2,3 percenta detí. 

Pôrodnicu vo Svidníku už zatvorili

Nízky počet pôrodov vo svidníckej nemocnici viedol nedávno jej majiteľa, spoločnosť Svet zdravia, k uzavretiu pôrodníckeho oddelenia, kde vlani prebehlo 390 pôrodov. Podľa Jany Fedákovej, komunikačného špecialistu spoločnosti ProCare a Svet zdravia, sa snažia o to, aby starostlivosť bola sústredená do zariadení, ktoré ročne urobia väčší počet výkonov, aby tak „stále bola zachovaná bezpečná zdravotná starostlivosť".

Ako podotkla Jana Fedáková, štúdia z roku 2006 hodnotila 1,6 milióna pôrodov v 1 045 pôrodniciach v USA a poukázala na zvýšenú frekvenciu komplikácií u žien, ktoré rodili v malých pôrodniciach (menej ako 500 až 600 pôrodov ročne) oproti tým s vyšším počtom pôrodov.

Problémom je menej ako tisíc pôrodov ročne, povedal pred niekoľkými mesiacmi prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Univerzitnej nemocnici Martin Ján Danko. „Nízky počet pôrodov znamená nedostatok skúsenosti a rutiny personálu,“ uviedol na www.webnoviny.sk.

Na Slovensku sa v roku 2017 najviac detí narodilo v Bratislave-Petržalke, až 3 361. Najmenej v revúckej nemocnici, len 298. V priemere pripadalo predvlani na jednu pôrodnicu 1 084 pôrodov. K ďalším veľkým pôrodniciam patria tie v bratislavskom Ružinove (2 800 pôrodov) a na Kramároch (2 200). Za nimi sú pôrodnica v Trenčíne s viac ako 2 000 pôrodmi a Košice-Šaca s 1 900. Naopak, okrem Sniny by adeptmi na zrušenie boli aj zariadenia v Kráľovskom Chlmci (364 pôrodov) a Myjave (424 pôrodov).


„Malé nemocnice sú blízko, ale s ťažkými prípadmi môžu mať problémy."

Čo si myslíte o argumentoch, že malé pôrodnice nedokážu poskytovať starostlivosť na úrovni, pretože nemajú potrebné skúsenosti napríklad z vedenia rizikových pôrodov?
Odpovedá Jana Fedáková, komunikačný špecialista spoločnosti ProCare a Svet zdravia

„Na to, aby pôrodník zvládol kritické situácie, musí sa s nimi stretávať v pravidelných intervaloch. Predstavme si, že pôrodnica má 350 pôrodov ročne a navyše veľkú časť tvoria cisárske rezy. Do nemocnice príde mamička v pokročilej fáze prebiehajúceho pôrodu, avšak nastanú komplikácie, ktoré môžu vážne ohroziť dieťa, prípadne matku. Pre malý počet pôrodov a veľký podiel cisárskych rezov sa s takou situáciou pôrodník v tejto nemocnici za posledné roky nestretol. Aká je pravdepodobnosť, že situáciu zvládne, keď jeho skúsenosť s podobnými stavmi je malá alebo žiadna a navyše je vystavený veľkému stresu?

Svet zdravia preto začal hovoriť o objemových indikátoroch kvality. Tie určujú, koľko výkonov je potrebné ročne vykonať na jednotlivých oddeleniach nemocnice, aby bola stále zachovaná bezpečná zdravotná starostlivosť. V súčasnosti existuje dostatočné množstvo medicínskych dôkazov, ktoré poukazujú na to, že väčší počet výkonov zvyšuje i bezpečnosť pacienta. Malá nemocnica síce môže byť pre pacienta blízko, ale pre vážne a komplexné prípady nie je vždy tou najbezpečnejšou voľbou. Aby sieť Svet zdravia dokázala udržať kvalitu zdravotnej starostlivosti a neustále zvyšovala bezpečnosť pacienta, začala najnáročnejšie výkony centralizovať a svoje nemocnice stratifikovať.


Skúsenosť ženy: Malá pôrodnica nemusí byť vôbec horšia

„Vedome som si pre pôrod vybrala menšiu pôrodnicu, pretože som chcela mať súkromie. Išlo mi o to, aby mi zdravotníci takpovediac dali pokoj a umožnili mi rodiť čo najprirodzenejšie. Samozrejme, možných komplikácií som sa obávala, nie som žiadna nezodpovedná matka, preto som si najskôr zistila, ako by pôrodnica riešila napríklad stratu krvi pri pôrode a podobne. Prišla som k záveru, že z hľadiska bezpečnosti nie je medzi veľkou a malou pôrodnicou podstatný rozdiel. Verila som, že bez problémov porodím prirodzene a potom sa už budem o malú starať, ako sama chcem, bez toho, aby mi do toho personál rozprával,“ popisuje svoju skúsenosť Eva zo západného Slovenska.

„Porodila som v noci, malú mi chceli sestričky rutinne vziať na noc k sebe „na pozorovanie“, vraj ju najskôr musí vidieť pediater, ktorý ale príde až ráno. Novorodenecká sestra tam bola snáď len jedna a keď som ju požiadala, aby mi dcérku nechali na izbe, nakoniec súhlasila. Obávam sa, že vo veľkej pôrodnici by niečo také nebolo možné, pretože mašinéria je tam jednoducho väčšia ako v malých nemocniciach. Nikto sa o nás veľmi nestaral ani na oddelení šestonedelia. Počas tých štyroch dní, čo sme tam boli, prebehli asi len tri pôrody. Mala som pocit veľkého pokoja, pripadala som si skôr ako doma, žiadny pocit neosobnosti, aký by som zrejme mala vo veľkom zariadení. Verím, že aj vďaka tomu sa štart do materstva podaril,“ je presvedčená Eva.



ANKETA:

Čo si o tom myslíte vy?

12,4%



33,1%



54,5%










Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarFunthomas 3. apríla 2019 o 15:09

    Ale však naša ministerka zdravotníctva sa jasne vyjadrila že zdravotná starostlivosť nebude dostupná všade a bude sa centralizovať. Nedomyslenosť takéhoto vyjadrenia je len dôkazom úpadku SR.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tehotenstvo a pôrod - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >