Prítonosť partnera pri pôrode naše pôrodnice už umožňujú, neznamená to ale, že vždy aj vedia, ako sa k nim správať.
Foto: shutterstock.comDokazuje, že kým sa nezmení zmýšľanie a prístup personálu, aj s čo ako modernými pôrodnými pomôckami budeme stále v dobách temna, kedy zdravotníci prikazujú a všetci ostatní musia poslúchať.
Príbeh, ktorý opísala dula a laktačná poradkyňa Gabriela Janovičová na sociálnej sieti, sa stal v jednej zo slovenských pôrodníc. Tá pôrodný gauč ponúka rodičkám v rámci svojich služieb. Ako jedna z jeho výhod sa prezentuje práve to, že „umožňuje blízkosť partnera alebo blízkej osoby“.
Počas spomínaného pôrodu bol gauč prikrytý čistou plachtou a samotná pôrodná asistentka navrhla žene, aby ho využila. Žena to aj urobila a na gauči striedala polohy, pri ktorých jej dula pomáhala uľavovať bolestiam masážami. „Pri jednej z polôh doslova ležím za ženou, aby som dosiahla masáž krížov. Pri ďalšej sedím pri jej nohách a ona má nohu opretú o moje plece,“ opisuje.
Všetko šlo normálne, kým žena neodišla na toaletu. Jej manžel, veľmi unavený, keďže dve noci poriadne nespal, sa rozhodol, že chvíľku využije a ľahne si na kraj gauča. Gabriela Janovičová sedela na druhom konci a obaja čakali na ženin návrat.
Vzápätí však do miestnosti prišla pôrodná asistentka, ktorá vyzvala muža, aby sa z gauča postavil. Gabriele to nedalo, a opýtala sa na dôvod asistentkinej požiadavky. „Videla som veľa fotiek, na ktorých žena po pôrode ležala spolu s mužom a dieťatkom na gauči, tiež som zažila v zahraničí, že po pôrode manžel ženy spal na gauči, aby zvládol cestu domov po ambulantnom pôrode. Samozrejme, je tu aj stránka ľudskosti. Veď keď bude gauč potrebovať žena, muž sa samozrejme, postaví,“ vysvetľuje.
Pôrodný gauč sa napríklad v Centre pôrodnej asistencie v Trenčíne využíva aj takto:
Niektoré iné pôrodnice, ako napríklad tá, z ktorej je práve opisovaný príbeh, však majú však inú logiku: Pôrodný gauč je iba pre ženy. Práve tak argumentovala pôrodná asistentka, keď kázala mužovi z gauča odísť a vyzvala ešte aj samotnú dulu, aby vstala tiež.
„Zaujímavé je, že počas pomoci polohovania ženy vôbec neprekážalo, že sme sa dotýkali plachty a boli tam. Ak sa ale žena postaví, musíme sa, postaviť aj my? Dáva to logiku? Nedáva. Pretože toto správanie nesie so sebou prvky šikany,“ konštatuje Gabriela Janovičová.
Súhlasia s ňou aj sledovateľky na sociálnych sieťach. „Ľudskosť. A aj sedliacky rozum, veď nie každé prapodivne nariadenie je logické a správne,“ zhodnotila napríklad Laura.
Je to najmä o personále, súhlasí aj ďalšia sledovateľka, Gabriela. Ako vraví, nie je pôrodná asistentka ako asistentka. „Normálne sa tuším zmenila farba izby, keď sa vystriedali smeny. Myslím, že každý človek má ten svoj spôsob komunikácie, ale toto sú pozostatky tých praktik, ktoré pôrod a ženu ako rodičku považujú za nevychovaného fracka, ktorého treba usmerniť a veľmi striktne mu stanoviť hranice,“ opisuje vlastné skúsenosti z pôrodu.
