Komplikácie pri pôrode sa dajú zvládnuť aj v pokojnej atmosfére, ktorá na žene nezanechá traumatické stopy. Potvrdzuje to aj tento príbeh. Ilustračné foto.
Foto: shutterstockA hoci, ako sa napokon ukázalo, naozaj nebolo všetko úplne v poriadku, celá situácia sa dala zvládnuť s oveľa väčším pokojom, v oveľa väčšej pohode a s oveľa menším traumatickým zážitkom, ak sa teda o traume dá vôbec hovoriť. Stačilo zmeniť prístup, a v tomto prípade aj pôrodnicu.
Keď teda žene v slovenskej pôrodnici oznámili, že dieťa má málo plodovej vody a preto je potrebné na druhý deň vyvolať pôrod, hospitalizáciu odmietla a rozhodla sa pre kontrolu v neďalekom Hainburgu v Rakúsku. Všetky ostatné sledované hodnoty u nej a bábätka boli totiž v poriadku.
Vyvolanie pôrodu vs zváženie kontroly
Za hranicami bolo všetko ako v inom svete. „Lekár sa vyjadril, že u nich pri zníženej hodnote množstva plodovej vody, akú namerali na Slovensku, zvažujú kontrolu. Zvažujú kontrolu. Nie vyvolanie pôrodu. Vyvolanie pôrodu zvažujú až po zhodnotení možných prínosov a rizík, vyhodnotení viacerých ukazovateľov a celkového stavu ženy a bábätka. Presne tak to povedal. A ten u tejto ženy a bábätka zhodnotili ako dobrý, plodovej vody namerali na rozdiel od slovenských zdravotníkov dostatok, prietoky ideálne, CTG v poriadku. Povedali jej, že jej bábätko sa MÁ DOBRE,“ opisuje dula Gabriela Janovičová, ktorá ženu pri pôrode sprevádzala a celý príbeh zverejňuje s jej súhlasom.V Hainburgu ženu objednali na kontrolu o 7 až 10 dní. Skôr to nepovažovali za potrebné, vzhľadom na dobré prietoky. Dieťa sa však začalo pýtať na svet ešte v tú istú noc a tak sa Gabriela a jej klientka opäť ocitli v Hainburgu.
„Pôrodná asistentka, Slovenka Žaneta, bola nesmierne milá, jemná a vľúdna. Na sále bola super atmosféra, často sa nám počas pôrodu stalo, že sme mysleli a následne niečo povedali, alebo urobili naraz. Žena sa po príchode medzi kontrakciami stále usmievala a opakovala často: Ja sa tak teším, ja sa tak teším. Bola nádherná,“ spomína Gabriela.
Klesajúce ozvy a neuveriteľný pokoj
Hladko to však nešlo, ako ukazoval CTG záznam, bábätku počas každej kontrakcie klesali ozvy, čo bol neklamný znak, že niečo nie je v poriadku. „Po pár hodinách prišla lekárka, že sa jej to nezdá, že bábätko by už malo byť narodené. Žene vysvetlila, že bábätku klesajú ozvy, je maličké a nevedia, koľko sily mu ešte zostáva a preto by bolo dobre, aby sa už narodilo,“ približuje dula.Lekárka zostala pri žene, ktorá skúšala tlačiť, bábätko však nevychádzalo, na čo lekárka vysvetlila, že ak sa nenarodí, skúsia mu pomôcť vákuumextraktorom a spýtala sa ženy na súhlas. Pôrodná asistentka následne dodala, že ak dieťa po narodení bude potrebovať súrnu pomoc, je možné, že ho zoberú a nebude môcť dotepať pupočník.
Aj samotná žena cítila, že niečo nie je v poriadku a personál prosila, aby jej dieťaťu pomohli. „Všetky rozhovory prebiehali kľudným tónom a tichým hlasom. Adrenalín by ste hľadali veľmi márne. Napriek komplikácii bol v miestnosti až neuveriteľný, hmatateľný pokoj. Aj pre mňa, zvyknutú so slovenských pôrodníc v takýchto situáciách na úplne iné jednanie, to bolo nezvyčajné,“ vraví Gabriela Janovičová.
Aj nie príjemné správy sa dajú žene povedať inak ako zastrašovaním,“ vraví Gabriela Janovičová aj na základe vlastných početných skúseností zo sprevádzania žien pri pôrodoch.
Foto: archív Gabriely JanovičovejPôrodná asistentka žene povedala, aby päť kontrakcií skúsila, ak sa to bude dať, netlačiť, aby bábätko nabralo silu. Aby tlačila iba vtedy, ak bude pocit na tlačenie silný. K pôrodu prišla ešte jedna lekárka, žena znova skúšala tlačiť, znova bez úspechu. Bábätko sa totiž rodilo v nesprávnej pozícii – namiesto záhlavia šlo do pôrodných ciest temienkom a ešte aj nakrivo.
Bez nástrihu i tlačenia na brucho
Lekárky napokon rozhodli, že bábätku musia pomôcť vákuumextratorom. „Žena mi popisovala, že keď lekárka zaviedla vákuumextraktor, pozrela sa lekárke do očí. Tá sa na ňu usmiala spôsobom, teraz použijem ženine slová: Nech sa páči, vaša kávička, budete si prosiť aj zákusok?“Dieťa bolo na svete s pomocou extratora na dve zatlačenia. A hoci nebolo v najlepšej kondícii, šlo okamžite na matkinu hruď, kontakt koža na kožu. „Krásne prešlo z bielej farby na ružovú, pupočník dotepal. A žena bola bez nástrihu a bez akéhokoľvek poranenia. Znie to neuveriteľne, ale okolo ženy v čase pôrodu stáli štyri pokojné usmievavé ženy. Od bábätka nebola odlúčená ani na minútku. A hneď po narodení prišiel aj jej partner a privítali dieťa spolu,“ dodáva dula s tým, že žene na brucho nikto nijako netlačil. „Ani lakťom, ani dlaňou, nijako.“
Ak nie s úsmevom, aspoň s pokojom
Gabriela Janovičová a jej klientka sa rozhodli podeliť o tento príbeh, aby poukázali na to, že aj komplikácie pri pôrode sa dajú zvládnuť bez nátlaku a s rešpektom k rodiacej žene. Ak už nie s úsmevom, tak aspoň s pokojom. Žiadne autoritatívne príkazy a jednanie v štýle: „Vaše bábätko sa nemá dobre! Ak teraz nepotlačíte poriadne, použijeme kliešte! Doteraz sme hrali my vašu hru, odteraz budete hrať vy našu, vaše bábätko sa nemá dobre, musíte nás teraz počúvať. Ak ma nebudete poslúchať, vaše bábätko zomrie, alebo sa narodí postihnuté a ja pôjdem do basy!“„Áno, aj takéto slová počúvajú slovenské ženy v slovenských pôrodniciach. Nie raz sú vyslovené prísnym tónom, zvýšeným hlasom, či krikom. Zamyslel sa niekto nad tým, čo sa deje v duši tehotnej či rodiacej ženy, ktorej niekto povie priam „černokňažnícku“ vetu: Vaše bábätko sa nemá dobre? Na futbale sa vyťahujú červené karty, na pôrodných sálach sa týmito slovami vyťahujú karty budúcej možnej traumy. Verím, že aj nie príjemné správy sa dajú žene podať inak ako zastrašovaním,“ konštatuje Gabriela Janovičová.
Tento príbeh je toho dôkazom. Aj keď, samozrejme, nemožno teraz povedať, že v Rakúsku je vždy všetko ideálne a bez chýb, kým u nás naopak. Vždy je to najmä o ľuďoch a ich prístupe.
