Zuzana Rehák Štefečeková a jej traja chlapi.
Foto: Zuzana Rehák Štefečeková„Život sa zmenil, žiadna škôlka, žiadny režim, nič. Obdivujem prácu učiteliek v škôlke, naozaj. Môj starší syn udrží pozornosť asi tak 3 sekundy, s výnimkou Lega, to ho zaujme najdlhšie. No inak to vyzerá asi tak: Chcem kresliť, ideme kresliť, sadneme si, už nechceme kresliť. A podobne aj pri ďalších činnostiach.
Byť doma s dvoma malými deťmi je niekedy náročné, ale zasa niekedy vie byť aj pekne veselo.
Foto: Zuzana Rehák ŠtefečekováOkrem toho si pýta pozornosť, čo je teda prirodzené, keď mu do rodiny pribudol mladší brat, ale niekedy náročné. Veci, ktoré vedel robiť sám, zrazu nechce a presviedča nás, že ich nedokáže. Niekedy vie byť napríklad sám prezlečený v pyžame a čakať na svoju obľúbenú kašu na večeru, no inokedy dokáže aj hodinu plakať, že on sa nevie prezliecť. Potrebujeme asistenciu, volám tento jeho stav.
Ešte pred mesiacom by som povedala, že je dobré, že mladšiemu bratovi neubližuje, ale ani to už celkom neplatí. Takže mu momentálne vysvetľujeme, že capnúť maličkého brata po hlave nie je v poriadku. Mnohí rodičia to zrejme tiež poznajú. Teraz sa to všetko ešte znásobuje tým, že sme stále doma. Takže asi tak.
Čo sa týka môjho tréningu, nie som typ, ktorý trénuje doma a teší sa z toho. Oveľa viac mi vyhovuje byť v posilňovni či telocvični, mať pri sebe trénera, čo teraz nie je možné. Samozrejme, že šport celkom nezanedbávam, no niekedy mám aj len popri deťoch pohybu až-až...“
Chvíľa vonku, v rúškach, ako inak.
Foto: Zuzana Rehák Štefečeková