Dorotka Vlčková ako filmová hviezda. Vľavo od nej režisér Palo Kadlečík, napravo od nej scenárista Martin Šenc, nad Dorotkou vľavo jej mama Viera.
Foto: Niečo naviacSlovenský dokument Niečo naviac autorskej dvojice režiséra Pala Kadlečíka a scenáristu Martina Šenca, ktorý mal festivalovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch a absolvoval trojmesačnú púť po slovenských kinách, môžu od štvrtka vidieť diváci aj on-line. Dokument, ktorý rozpráva príbeh Dorotky postihnutej Downovym syndrómom, sa dostáva na internet v spolupráci s filmovým magazínom Kinečko, môžete ho nájsť na tomto odkaze. Na stránke choďte dolu, tam uvidíte film, ktorý si môžete pozrieť po zaplatení dvoch eur.
Palo Kadlečík mal pôvodne v úmysle natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo, kde Dorotka hrá. „Práca dramaterapeutov s deťmi bola úžasná, predstavenia ma upútali,“ vysvetlil pred časom filmár, ktorý napokon spojil sily so scenáristom a dramaturgom Martinom Šencom. Dokument vznikal takmer štyri roky. Obaja autori sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom Dorotka je z nich najmladšia. Vznikol nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale ponúkal osobný ľudský príbeh.
„Postupne sme získali dôveru jej rodičov aj jej samej, len tak bolo možné vstúpiť do jej sveta. Trávili sme s nimi veľa času a zachytávali sme rodinné situácie, ktoré boli vo svojom princípe jednoduché, ale veľmi čarovné, úprimné. Nechali sme sa nimi viesť,“ priblížil Palo Kadlečík vznik optimistického filmu, ktorý búra mýty a predsudky o Downovom syndróme a podáva svedectvo o tom, že takíto ľudia majú skutočne niečo navyše.
Z Dorotky je dnes tínedžerka, deviatačka v základnej škole. Hrá divadlo a chce sa stať herečkou alebo policajtkou. Rodičia vedeli o postihnutí dcérky už v tehotenstve, odmietli sa jej však zbaviť. „Život s inakosťou, ktorého sa bojíme, vôbec nie je taký, aby sme sa ho báli. Môže byť radostný, plnohodnotný. Úloha, pred ktorú je človek zrazu postavený, nemusí skončiť tragicky, v smútku alebo nešťastí. Práve naopak, môže v človeku zmobilizovať sily a objaví v sebe veci, ktoré by možno inak nedokázal,“ povedala Viera Vlčková, Dorotkina mama.
Podľa nej je veľmi dôležité, aby sa človek so situáciou vyrovnal a prijal ju. „Potom idú veci možno až zázračne. Okrem prijatia je dôležité, aby rodič bol ochotný nechať sa tým dieťaťom viesť,“ vysvetlila s tým, že dieťa s Downovým syndrómom môže rodine zmeniť spôsob život i hodnotový systém. „My sme napríklad pri Dorotke veľmi spomalili, dali sme si taký rytmus, pretože dnes je veľmi hektický čas. Ten, kto je s ňou, má pocit radosti a pokoja, možno až šťastia, toto je dnes vo svete veľmi vzácne,“ myslí si.
„Veríme, že sprístupnenie filmu na internete zviditeľní túto tému aj divákom, ktorí nemajú možnosť navštíviť kino a tak prispeje v maximálnej možnej miere k búraniu mýtov o živote s Downovym syndrómom," povedala Eva Križková z distribučnej spoločnosti Filmtopia.
