...a pozorovanie sa môže začať. Svetorár Štefeček pred hvezdárňou.
Foto: archív Svetozára ŠtefečekaAstronómia, znie to síce krásne, no v skutočnosti sú za tým najmä výpočty a tabuľky, alebo nie?
Áno, patrí to k tomu.
Ako sa vám darí motivovať deti, aby boli pre nich tieto tabuľky a výpočty zaujímavé?
No, na začiatku musí byť to pozorovanie. Je to úplne iné, keď sa deti pozrú na oblohu a vidia tam preletieť meteor, alebo sledujú nejakú planétu: tu je Jupiter, Saturn, prípadne mesiace... Vidia, čo je vo vesmíre okolo nás, a to ich potom už prirodzene láka dozvedieť sa viac, ako je to možné, prečo, a podobne. No a k tomu sa už potom pridá to ostatné.
Veľa rodičov dnes bojuje s pohodlnosťou svojich detí, zaujímajú ich najmä výdobytky techniky a komercie, pohodlne si niečo vyhľadať doma na internete to ešte áno, ale hlbšia a systematická práca pre väčšinu nie je... Sú deti vo vašom okolí iné?
Deti dnes majú oveľa lepšie možnosti ako my. Práve vďaka tejto technike. Kým sme sa my napríklad pred 30 rokmi dozvedeli o nejakej kométe, že preletela a bola viditeľná, tak to bývalo neraz až po dvoch týždňoch, keď bola dávno inde. Dnes si takéto informácie deti, ak chcú, môžu vyhľadať vopred, sledovať si to a potom sú pripravení pozorovať napríklad kométu priamo. Ide o ten záujem a zvedavosť, vďaka ktorému sa môžu posunúť.
Vaše deti teda záujem majú?
Áno. Tí, čo chodia k nám, sa snažia. Teraz, keď Janka Švrčková dosiahla úspechy na medzinárodnej olympiáde, tak ešte viac. Je to pre nich obrovská motivácia. Vidia v nej doslova ikonu. A aj rodičia vďaka Janke vidia, že ak sa budú ich deti snažiť, môžu to dotiahnuť ďaleko, vidieť svet. Takže sa ich k tomu snažia viesť.
Najúspešnejšia žiačka Svetozára Štefečeka, víťazka medzinárodnej olympiády Janka Švrčková.
Foto: archív Svetozára ŠtefečekaChodieva Janka stále na krúžky?
Teraz, ako začala študovať v Prahe, tak už má menej času, ale predtým mi chodievala vypomáhať. Aj teraz zájde, keď môže.
Je to vaša najúspešnejšia žiačka?
Áno. Bola výnimočná, veľmi vytrvalá odmalička. Mala ohromný záujem. V tom bývajú rozdiely medzi deťmi, že kým niektorí sa po nejakom prvotnom neúspechu vzdávajú, ju to naopak, ešte viac naštartovalo a posunulo vpred. Chcela sa práve o to dozvedieť viac a viac.
Čo zamýšľa ďalej?
Študuje v na Karlovej univerzite v Prahe všeobecnú fyziku. Prvé dva ročníky sú spoločné, potom sa môže špecializovať. Ešte sa uvidí.
Ako ste sa vy osobne dostali k astronómii a neskôr k tomu, čo robíte?
Cez môjho učiteľa pána Ladislava Košinára. Jeho zásluhou tu máme hvezdáreň a on bol ten, ktorý tu astronómiu priviedol. Vypomáhal som mu v astronomickom krúžku. Pôvodne som vyštudoval chémiu a fyziku, mal som v úmysle venovať sa niečomu inému, ale bavila ma práca s deťmi, tak som skončil tu. V roku 1987 som začal viesť astronomický krúžok. Pán Košinár sa o nás a astronómiu zaujímal aj celý čas v dôchodku. Prakticky až do konca. Zomrel pred dvoma rokmi a začiatkom budúceho roku by sa dožil 90. Už on zaviedol, že krúžok býva v piatok o piatej. A tak to mávame dodnes, v piatok o piatej.
Čím si vás astronómia púta?
Je to asi tým, že človek si uvedomí svoj nepatrný rozmer v rámci gigantického vesmíru. Rozmer nielen priestorový, ale aj časový, dĺžka nášho života je z astronomického pohľadu nesmierne krátka. No a táto veda má aj svoju estetickú hodnotu – všetky kozmické štruktúry, či sú to planéty, kométy, hviezdy alebo hmloviny a galaxie sú neskutočne krásne a fotogenické.
Koľko detí chodí na krúžok?
Máme okolo 20 detí, od prvákov až po stredoškolákov. Chodia k nám zo širokého okolia, zo Senice, ale aj z Gbelov, Radošoviec, Podbranča ...
Škola v Sobotišti sa môže pýšiť ako jedna z mála na Slovensku vlastnou hvezdárňou.
Foto: archív Svetozára ŠtefečekaAké majú možnosti potom rozvíjať túto záľubu ďalej? Výhľady na rozvoj astronómie u nás nie sú veľké - nie sme bohatý štát s vesmírnym programom, vedci sú mizerne platení... Astronómia je dosť na okraji...
No, nikto z mojich žiakov sa astronómii profesionálne nevenuje. Je pravda, že možnosti sú tu obmedzené - Astronomický ústav SAV, Hvezdáreň v Hurbanove, v Tatrách. Jedna žiačka astronómiu vyštudovala, ale nevenuje sa jej. Uplatnila sa v informatike. Ale na rekreačnej úrovni pri astronómii zostala väčšina žiakov, zasväcujú do nej aj svoje deti, čo je dobre.
Nádejní budúci astronómovia.
Foto: archív Svetozára ŠtefečekaČo na krúžkoch zvyknete robievať? Skúmate aj niečo nové, alebo skôr overujete už známe veci?
Na nové projekty by sme potrebovali iný rozpočet. Takže áno, overujeme to, čo už niekto pred nami zistil. Ale nie je to na škodu. Naopak, je prospešné, ak sa deti naučia pracovať na takýchto veciach, osvoja si postupy. A potom, keď by sa niekedy dostali na vyššie pracovisko, k lepšej technike, veľmi ľahko sa prispôsobia.
Ako ste na tom s peniazmi? Prevádzka hvezdárne zrejme nie je bez nákladov, aj ďalekohľady potrebujú údržbu, alebo nie?
Áno, ďalekohľady potrebujú servis. Sú zrkadlové, teda potrebujú po čase obnoviť reflektujúce plochy naparením vrstvičky kovu. Okrem krúžku sme založili aj občianske združenie astronómov, takže niečo vyzbierame z dvoch percent daní, niečo z členského, niečo z dotácií, niečo vďaka sponzorom... Vystačíme si.
Ako sa zmenila astronómia a jej možnosti za tie roky od Vašich začiatkov?
Je oveľa ďalej. Vieme toho oveľa viac. Kým za našich čias sme poznali len obmedzené množstvo planét či mesiacov, dnes sú tu exoplanéty a iné nové telesá, gravitačné vlny a doposiaľ neznáme vesmírne štruktúry. A tieto objavy môžeme sledovať takmer v reálnom čase.
