Detský lekár Jozef Serafín.
Foto: AGELLekári Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku sa stretávajú s rôznymi kurióznymi prípadmi. Prípady cudzích telies v detskom organizme nie sú vôbec ojedinelé a niektoré z nich môžu viesť až k operačnému zákroku. Na čo by si mali rodičia dávať pozor a aké symptómy sa môžu v takých prípadoch u detí vyskytovať? Na otázky odpovedá lekár Detského oddelenia kežmarskej nemocnice Jozef Serafín.
„K prípadom nálezu cudzích telies v ľudskom organizme dochádza pomerne často. Typicky sa s tým stretávame najmä u malých detí vo veku od šiestich mesiacov do troch rokov, kedy sa začínajú aktívnejšie zoznamovať s vecami okolo seba, sú veľmi zvedavé, učia sa používať rúčky a samostatnejšie sa pohybovať. Zvýšenú pozornosť si zasluhujú tiež deti, ktoré sú napriek svojmu veku nejako mentálne hendikepované a nevedia správne používať predmety okolo seba, alebo majú rôzne psychiatrické ťažkosti a nie sú schopné zodpovedne riadiť svoje konanie. Objavujú sa, bohužiaľ, aj prípady, kedy sa dokáže, že cudzie teleso bolo zavedené do detského organizmu násilným cudzím zavinením s úmyslom poškodzovať,” uviedol lekár v tlačovej správe spoločnosti Agel.
Ako sa prípadný nález rieši?
Zvyčajne rodičia prídu s dieťaťom k lekárovi s tým, že buď sami priamo videli, ako ich drobec napríklad prehltol nejaký predmet, alebo to nepriamo predpokladajú, keď im niečo zmizne v čase a priestore, kde sa predtým dieťa hralo a nevedia tú stratu nejako objasniť. V mnohých situáciách vie byť veľmi nápomocný práve starší súrodenec, ktorý rodičom dokáže zreferovať, čo sa stalo. Pri lekárskom vyšetrení sa pýtame najmä na charakter cudzieho telesa, predpokladaný čas, kedy sa do organizmu dostalo, celkové ťažkosti dieťaťa, ak nejaké má, a samozrejme pátrame po cudzom telese vhodnými dostupnými vyšetreniami – pohľadom, pohmatom či neváhame použiť zobrazovacie vyšetrenia ako röntgen, ultrazvuk a iné. Nakoniec sa všetky získané informácie vyhodnotia a stanoví sa postup odstránenia cudzieho telesa tak, aby bol efektívny a zároveň čo najmenej rizikový a zaťažujúci pre pacienta.
Ktorá časť tela dieťaťa je najrizikovejšia? Ucho? Ústa? Nos?
Najčastejšie sa cudzie teleso v detskom organizme nájde práve v spomínaných lokalitách – v uchu, v ústach a v nose. Možno ho však identifikovať v rôznych častiach dýchacej trubice, tráviaceho či dokonca urogenitálneho traktu. V každom prípade to predstavuje pre dieťa riziko, ktorého veľkosť záleží predovšetkým na konkrétnej lokalite nálezu predmetu, na charaktere cudzieho telesa, na jeho tvare a veľkosti či prípadnom chemickom zložení, na dĺžke pobytu v tele a na potenciálnych komplikáciách, ktoré dokáže vyvolať.
Ako sa prejavuje nález cudzieho telesa v uchu dieťaťa?
Spomenul by som jeden príklad z praxe, kedy sme sa v spolupráci s ORL lekármi starali o 9-ročného chlapca. Rodičia pri príchode na ambulanciu udávali, že má tri dni v ľavom uchu „guličku“. Pri ORL vyšetrení sa zistilo, že je to okrúhla alkalická baterka, ktorú sa podarilo vybrať extrakciou klieštikmi. O pár dní neskôr prišli opäť, že sa ich syn sťažuje na bolesti, tentokrát pravého ucha, kde si zasunul opäť baterku. Okrem zápalu, bolesti a horúčky mu spôsobila opuch a odumretie tkaniva na stene zvukovodu, takže sa ju nepodarilo jednoducho vybrať ani vypláchnuť a chlapec musel podstúpiť operáciu v celkovej anestézii. Napriek prederaveniu blanky ušného bubienka sa všetko dobre skončilo a pacientovi sa trvalo sluch alebo okolité kostné štruktúry nepoškodili, ani nedošlo k závažnému šíreniu infekcie.
Čo rodičovi signalizuje, že niečo nie je v poriadku?
Signály môžu byť mnohoraké. Rodičom sa môže zdať, že dieťa „nie je vo svojej koži“. Malé deti zvyknú vo väčšej miere alebo inak plakať ako obvykle a bývajú nespokojnejšie. Staršie deti môžu vyhýbavo komunikovať, báť sa, sťažovať sa na bolesti v postihnutej časti tela. Ďalšie príznaky sa odvíjajú od typu cudzieho telesa a miesta, kam sa v organizme dostali. Pri zasiahnutí dýchacích ciest v klinickom obraze dominuje kýchanie a kašeľ. Vďaka tomuto obrannému reflexu sa snaží teplo vypudiť predmet von. Ak sa to nepodarí, môže v konečnom dôsledku dôjsť k uduseniu. Pri prehltnutí cudzí predmet dokáže spôsobiť nepriechodnosť tráviacej trubice alebo poškodiť jej stenu, čo môže viesť k jej prederaveniu, krvácaniu do okolia či môže spôsobiť začiatok a šírenie infekcie.
Ako predísť podobnej situácii?
V súčasnej dobre je na trhu množstvo moderných hračiek a predmetov, ktoré majú lákavý dizajn a sú zložené z viacerých subtílnych častí, ktoré majú potenciál ľahko vniknúť do detského organizmu. Preto je dôležité klásť dôraz na správny výber hračiek zodpovedajúcich veku a mentálnej zrelosti detí. Pomáha tiež adekvátna úprava prostredia, ktoré by malo byť určite zaujímavé, ale aj bezpečné v zmysle rizikových predmetov, ktoré by boli na dosah dieťaťa. V neposlednom rade je dobré, ak sa deťom venuje primeraná pozornosť pri hre a iných denných aktivitách, aby sme mali prehľad o tom, keby náhodou hrozilo zavedenie cudzieho predmetu do tela dieťaťa a mohli sme včas zasiahnuť. Ak by aj niečo ušlo pozornosti rodiča, ak má s dieťaťom dobrý a láskavý vzťah, je skôr pravdepodobné, že sa mu samo prizná, ako by to zo strachu pred krikom a trestom „malo zatĺkať“.
