Trenčiansky hrad patrí medzi najkrajšie slovenské hrady.
Foto: Patricia PoprockáTvorí neodmysliteľnú súčasť siluety mesta Trenčín. Vedie k nemu príjemná prechádzka uličkami mesta a na hrade sa starajú o to, aby sa tam nenudili malí ani veľkí. Komentované prehliadky, kde sprievodcovia prezrádzajú perličky o histórii, o ktorých sa len tak niekde nedočítate, sokoliarska šou, nočné aktivity, minifarma, posedenia a nainštalované hry pre deti ako kolky či šach... Trenčiansky hrad sa naozaj snaží prilákať turistov a o čo najpútavejšie priblíženie histórie, predovšetkým tej skutočnej.
Legenda o studni
Studňa lásky má názov podľa legendy, v skutočnosti za jej stavbou žiaden príbeh lásky nie je.
Foto: Patricia PoprockáStudňa bola síce naozaj kopaná ručne do skalného brala niekoľko rokov, ale nie Omarom a jeho družinou. Kopali ju robotníci, no na vodu nenarazili ani v 80 metroch, čo je dnes jej hĺbka. Studňa preto slúžila len ako cisterna na zachytávanie dažďovej vody a dnes je to nenápadná stavba na dolnom nádvorí hradu, pri ktorej sokoliari predvádzajú svoje umenie.
Hrad má však aj okrem studne čo ponúknuť – napríklad vzácnu zbierku obrazov v Zápoľského paláci, prechádzku po hradbách, dobové nábytky, oblečenie, šperky, ale aj prehliadku niekdajších obytných palácov a slávnej Matúšovej veže.
Najmladší, Zápoľského palác dala postaviť manželka Štefana Zápoľského Hedviga začiatkom 16. storočia. Dolu boli kočiarne, hore panské komnaty. Starší je Barborin palác, ktorý dal postaviť Žigmund Luxemburský svojej manželke okolo roku 1430. Jeho súčasťou je najväčšia miestnosť na hrade, rytierska sieň.
Úzke schodisko v Matúšovej veži je pre turistov veľkou atrakciou.
Foto: Patricia PoprockáNa svoju obnovu stále čaká panská kaplnka z 15. storočia. Aj keď dnes tam veľa k videniu nie je, je to veľmi príjemné miesto so svojskou atmosférou.
Milovníkov dávnejšej histórie (aj deti) nadchne expozícia nálezov, kde možno vidieť kostry datované do 11. storočia, pôdorys Rotundy a ďalšie praveké nástroje.
Čo je na hrade zvláštne, sú výhľady. Na jednej strane síce vidieť zelené kopce, pohľad na rušné mesto so železnicou, štadiónom či panelákmi priamo pod hradom vytvára výrazný kontrast.
Katov dom a slávny nápis
Cestou z hradu do mesta sa môžete ešte zastaviť v Katovom dome, ktorý je naozaj cestou. Kedysi tam naozaj býval kat a okrem mučiacich nástrojov sú tam vystavené aj meče bez hrotov, ktorým kat stínal odsúdencom hlavy. Dobrou správou je, že vám tam platí vstupenka z hradu, netreba teda platiť dvojmo.No a z Trenčína nemôžete odísť bez toho, aby ste si nepozreli slávny rímsky nápis na hradnej skale z roku 179. Niektoré časti sú už zvetrané alebo chýbajú celkom, o to lepší dôvod vidieť na vlastné oči to, čo zostalo. Dostanete sa k nemu celkom pohodlne – v hoteli Elizabeth, odkiaľ je prístupný, vás k nemu zavezie luxusný výťah.
Nápis „Víťazstvo cisárov a vojska, ktoré v počte 855 vojakov II. légie sídlilo v Laugariciu, dal zhotoviť Maximiliánov legát II. pomocnej légie“ objavil v roku 1852 historik a cirkevný hodnostár Ľudovít Stárek, o čom informuje tamojšia pamätná tabuľa.
Rímsky nápis dnes.
Foto: Patricia Poprocká
