Bilíkova chata je ľahko dostupná aj pre tých slabších turistov.
Foto: Tomáš GalierikBilíkova chata sa pôvodne volala Guhrova chata, na počesť predsedu turistického spolku Karpathenverein Dr. Michala Guhra, ktorý ju dal postaviť, ale otvorenia v decembri 1934 sa už nedožil, zomrel na chorobu, ktorou sa nakazil od svojho pacienta.
Aj muž, po ktorom je pomenovaná dnes, mal smutný osud. Kapitán Pavol Bilík bol aktívnym účastníkom SNP, ktorý pracoval vo Vysokých Tatrách na oddelení finančnej stráže v Starom Smokovci. Po vypuknutí Slovenského národného postavania pôsobil ako spojka medzi partizánmi a príslušníkmi finančnej stráže. 7. septembra 1944 bol zajatý počas prieskumu pri vile Vlasta v Starom Smokovci. „Obkľúčili ho nemeckí vojaci, no stihol dať ešte partizánom znamenie výstrelom z pištole," uvádza Marcel Maniak v knižnej publikácii Padli za našu slobodu.
Pavla Bilíka previezli na výsluch na Kežmarský hrad, kde Nemcom nič nevyzradil, o deň neskôr ho tak s ďalšími na nádvorí hradu zastrelili. Autor publikácie dodáva, že počas popravy sa na pokyn nemeckého dôstojníka odmietol otočiť chrbtom.
Po Pavlovi Bilíkovi pomenovali Guhrovu chatu v roku 1947, kedy už patrila Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Vtedy prešla aj väčšou rekonštrukciou a dlho sa o nej hovorilo ako o „najlepšie vybavenej chate vo Vysokých Tatrách“. Dnes je z nej celoročne otvorený horský hotel.
Dnes sa k nej dostanete veľmi ľahko – za trištvrtehodinku peši zo Starého Smokovca. Dá sa k nej aj vyviezť pozemnou lanovkou, ktorá premáva na Hrebienok. Odtiaľ si môžete prípadne urobiť prechádzku na neďalekú Rainerovu chatu, ktorú dal ešte v roku 1863 postaviť nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Pekným chodníkom ste tam pohodlne za 30 minút.
