Energetické nápoje podporujú sústredenie a bdelosť, pre deti sú však nevhodné, škodia.
Foto: Shutterstock.comEnergetické nápoje, tak ako ich poznáme dnes, vznikli v Japonsku v roku 1962, keď zamestnávatelia potrebovali zvýšiť výkon svojich zamestnancov a udržať ich dlhšie v bdelom stave.
Obsahujú viacero zložiek, vďaka ktorým sa človeku zvyšuje sústredenie a energia, sú však určené výlučne pre dospelých. Žiaľ, v praxi to vyzerá inak a pediatri sa stretávajú s nadmernou konzumáciou „energy drinkov“ aj u detských pacientov.
Ich hlavnou zložkou je kofeín, jedna z najčastejšie používaných drog a psychoaktívnych látok vôbec. Dokáže povzbudiť metabolizmus, stimuluje nervový systém, pomáha potláčať únavu a podporuje bdelosť. „Odporúčané bezpečné denné dávky závisia od veku. Pre deti vo veku 4 - 6 rokov je to maximálne 45 mg/deň, deti vo veku 7 - 9 rokov 62,5 mg/deň a deti vo veku 10 - 12 rokov 85 mg/deň. Maximálna denná dávka kofeínu pre dospelého je 400 mg, maximálne však 200 mg v jednej dávke,“ vraví primárka pediatrického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Erika Vávriková. Pre porovnanie, jedno espresso (7g kávy na 30 ml vody) pritom obsahuje 40 mg kofeínu, kým dostupné energetické nápoje až okolo 80 mg kofeínu v jednom balení.
Kofeín pôsobí najmä na srdcovo cievny systém. Vyvoláva zvýšenie krvného tlaku a zrýchľuje činnosť srdca. V nervovom systéme stimuluje centrálnu nervovú sústavu, zvyšuje pozornosť a koncentráciu, znižuje potrebu spánku. Pri nadmernom užívaní však nastupuje podráždenosť, nespavosť, ospalosť počas dňa, nepokoj, neschopnosť sústrediť sa, úzkosť a zmeny nálad. Veľmi často sa objavujú bolesti hlavy.
„U detí pri dlhodobom užívaní môže nastať spomalenie vývoja mozgu v dôsledku nedostatku hlbokého spánku. Lokálne spôsobuje prekyslenie žalúdka s príznakmi nevoľnosti, zvracania a bolestí brucha. Nadmerným zvýšením tlaku a zrýchlením srdcovej činnosti môže dôjsť k poruchách srdcového rytmu, srdcového infarktu, zástave srdca, mozgovej príhode až smrti. Poruchy srdcového rytmu, infarkt a mozgová príhoda predstavujú veľmi vážne, život ohrozujúce stavy,“ dodáva Erika Vávriková. Nebezpečenstvo nežiaducich účinkov sa zvyšuje, ak sa energetické nápoje kombinujú s alkoholom.
„Už medzi deťmi vo veku 2 – 5 rokov nájdeme až 2 % takých, ktorí pijú energy drinky. V bežnej praxi sa takmer denne stretávame najmä s tínedžermi, ktorí pijú energetické nápoje. Do ambulancie prichádzajú najčastejšie s bolesťami hlavy, pocitom búšenia srdca, často si doma namerajú vysoký krvný tlak. Udávajú, že sa celkovo cítia zle, ale nevedia to presne definovať. Niekedy majú problémy s nespavosťou a v škole sa nevedia sústrediť. Pri podrobnejšom rozhovore často zistíme, že energetickým nápojom nahrádzajú aj príjem bežnej stravy a tekutín.“
Najmä dievčatá sú podľa pediatričky ohrozené novou formou poruchy príjmu potravy tzv. drunkorexiou – kedy sa strava nahrádza nadmerným pitím alkoholu aj v kombinácii s energetickým nápojom. „Naši pacienti, keďže ide o deti a tínedžerov, prichádzajú na vyšetrenie väčšinou v sprievode rodiča. Rodičia zväčša o tom, že ich dieťa pije energetické nápoje, vedia alebo aspoň tušia. Častá je situácia, keď rodič udá, že už doma o škodlivosti energetických nápojov hovorili, ale dieťa to nerešpektuje. Deti často konajú pod vplyvom kamarátov a rovesníkov v snahe začleniť sa do nejakej skupiny. Niekedy to skúsia zo zvedavosti,“ dodáva lekárka.
Zdôrazňuje, že deti by sa mali týchto nápojov úplne vyvarovať a komplikácie je nutné liečiť. „Liečba ťažkostí súvisiacich s užívaním energetických nápojov závisí od ich druhu. Pri krátkodobom užívaní príznaky odznievajú relatívne rýchlo a bez následkov. Pri dlhodobom užívaní, najmä pri miešaní s alkoholom, je však problémom možnosť vzniku závislosti, ktorá už patrí do rúk psychológa alebo psychiatra,“ uzatvára Erika Vávriková.
