Veľká a malá sestra.
Foto: archív Jany ChvostekovejČo sa týka Janky, pekne napreduje. Už sa otáča na bruško a snaží sa premiestňovať. Najzlatšia je, keď ju vyzlečiem a dám dolu plienku. Vtedy sa veľmi teší, piští od radosti, hneď sa otáča na bruško, trepoce ručičkami a nožičkami, ako sa snaží niekam dostať, no nejde jej to ešte.
Skoro pri každom prebaľovaní je to taká malá súťaž, kto z nás dvoch je šikovnejší, a ja to veru vždy nie som... (úsmev) Dokáže sa už aj sama vyvliecť z vajíčka, je to taká „malá húsenica“.
Keď staršia zabáva mladšiu. Predstavenie v podaní Kristínky sa práve začína.
Foto: archív Jany ChvostekovejStále viac a viac chce byť nosená na rukách, tak ju nosíme kade tade, aby objavovala svet. Už som si kúpila aj nosič, zatiaľ ho využívam pri nakupovaní.
Okrem toho si všímam, že sa Janka zapája do rozhovorov. Často chce cez deň debatovať. Zdá sa, že tiché dieťa to veru nebude...
Inak jej stále veľmi chutí jesť, čo ma teší. A hoci už sa ma každý pýta, či sme začali prikrmovať, príkrmy sú zatiaľ u nás v nedohľadne. Plne dojčím a chcem počkať do ukončeného šiesteho mesiaca. A ešte – rada by som, aby prvé príkrmy boli z vlastnej záhradky, takže ako sa teraz oteplilo, chystám sa konečne niečo sadiť.
Úspešne sme zvládli aj prvé očkovanie. Pravdupovediac, najmä ja. Vždy to príliš prežívam. Počuť, ako deti plačú, je pre mňa skrátka niečo strašné. Vtedy plačem aj ja. Už len stačí, keď sedím v čakárni a počujem v ordinácii plakať nejaké dieťa, aj mne idú slzy.
No a keď plače moje dieťa, a ja ho ešte musím držať, aby mohla sestrička očkovať, je to pre mňa peklo. Jednoducho – keď deti trpia, je to pre mňa to najhoršie. Keď Janke v prvom mesiaci prepichovali ušká, tiež som to oplakala. A pri staršej Kristínke som dokonca musela odísť preč. Nielen na chodbu, ale až na schodisko, aby som nepočula, ako plače pri prepichovaní ušiek.
Zaslúžený odpočinok.
Foto: archív Jany ChvostekovejNeviem, či to ešte niekto takto prežíva, alebo len ja som taká citlivka, ale je to u mňa skrátka tak. Neviem si pomôcť.
V každom prípade, očkovanie máme za sebou. Janka to zvládla absolútne skvelo, dokonca potom aj bez teplôt a iných príznakov. Na jednotku.
To sú asi naše všetky novinky. Ak mám zhrnúť svoje dojmy, stále si stojím za to, že mať dve deti je ľahšie ako jedno. Janka zbožňuje pozorovať staršiu sestričku, Kristínka sa s ňou zasa rada hrá a všetko možné jej predvádza.
A ešte k jednému poznaniu som dospela tento mesiac. Ako som musela riešiť veľa rôznych vecí a problémov, uvedomila som si, aké dôležité je mať dobrú rodinu a priateľov. Len vďaka nim som všetko dokázala zvládnuť.
Kuk, hľadaj ma!
Foto: archív Jany Chvostekovej
