V tehotenstve sa snažte vyvarovať stresu.
Foto: shutterstock.comVplyv na vývoj dieťaťa môže mať podľa nej dokonca aj mierny, no dlhodobý stres, pričom jeho následky môžu pokračovať aj po jeho narodení.
Ľudia s poruchou osobnosti môžu byť napríklad prehnane úzkostliví, emocionálne nestabilní alebo paranoidní, prípadne antisociálni. Predpokladá sa, že poruchy osobnosti postihujú jedného z dvadsiatich ľudí. Je pritom pravdepodobnejšie, že ľudia s poruchou osobnosti budú mať aj iné duševné problémy ako depresie alebo problémy s drogami a alkoholom.
V rámci štúdie sa vo Fínsku pýtali viac ako 3 600 žien počas každého mesiaca ich tehotenstva na úroveň ich duševného stresu. Odpovedať mali, či majú výrazný stres, nejaký stres, alebo žiadny stres. Ženy žili v okolí Helsínk a ich deti sa narodili medzi rokmi 1975 a 1976. Keď tieto deti dosiahli tridsiatku, výskumníci sa u nich snažili zistiť akúkoľvek diagnózu poruchy osobnosti. Celkovo ich bolo 40 a vo všetkých prípadoch to boli vážne poruchy, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu.
Deti vystavené vysokému stresu matky mali oproti deťom matiek bez stresu 9,53-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie porucha osobnosti. U detí, ktorých matky mali počas tehotenstva iba mierny stres, bola táto pravdepodobnosť štyrikrát vyššia. Stres u matky mohli spôsobovať napríklad problémy vo vzťahu, sociálne faktory alebo psychologické problémy. Medzi ďalšie dôležité faktory, o ktorých sa vie, že prispievajú k vývinu porúch osobnosti a môžu zohrávať nejakú úlohu, patria napríklad výchova, finančná situácia rodiny alebo traumy počas detstva.
Predchádzajúci výskum tiež zistil spojitosť medzi stresom počas tehotenstva a vývojom depresie, úzkosti a schizofrénie.
