Martin Pribila.
Foto: archív Martina PribiluStaviate takzvané krtkodomy. Ako vyzerajú?
Sú pokryté hlinou a zvyčajne vsadené do svahu, aby z nich bol aj pekný výhľad. Vďaka zelenej strechy nepotrebujete klimatizáciu a aj náklady na vykurovanie sú minimálne. Po škole sme skúšali rôzne stavby, krtkodom bol zhodou okolností vôbec prvá stavba, ktorú som realizoval a navyše pre seba. Po dvoch rokoch som už vedel, že chcem robiť len niečo zmysluplné. A zmysel rozhodne nevidím v tom, mať v lete rozpálenú a v zime mrznúcu strechu. Je predsa skvelé vlastniť dom, ktorý zadrží vodu a jeho strecha či fasáda budú fungovať ako klimatizácia aj vykurovanie.
Ako vlastne tieto domy ochladzujú či naopak zohrievajú interiér?
Nefunguje to tak, že by zeleň na streche či fasáde priamo zohrievala alebo ochladzovala dom, ale akumuluje teplo. A to veľmi dlho, niekoľko mesiacov. Kým ho cez leto naakumuluje, už sa vonku začína ochladzovať. Vy však nemusíte v interiéri kúriť, pretože vnútri je stále teplo. A naopak, koncom januára a začiatkom februára je síce ešte zima, ale slnko už trochu hreje. A to stačí na to, aby sa dom vykuroval takzvanými pasívnymi solárnymi ziskami.
To však nie sú jediné výhody zelených striech. Majú hlavne schopnosť zadržiavať vodu.
Zelená strecha naozaj dokáže návalovú vodu zadržať. Trvá dva tri dni, kým postupne stečie až pred dom. Vo februári boli v Bratislave povodne, kanalizácia nestíhala, pretože všade sú spevnené povrchy. Všetok neporiadok z kanalizácie sa dostal von. Zo striech by pritom voda odtekala viac dní. Nebojím sa povedať, že s pomocou zelených striech by sme mohli odstrániť 90 percent všetkých záplav.
Dom so zelenou strechou.
Foto: archív Martina PribiluDo akej miery by sa ale museli zelené strechy rozšíriť, aby to malo protizáplavový efekt?
Jeden architekt pôsobiaci v Rakúsku hovorí, že to, čo sme si z prírody vzali, by sme do nej zasa mali vrátiť. Keď niečo vyasfaltujem alebo vybetónujem, musím stratenú zeleň nahradiť niekde inde. Ak by sme na 50 percentách striech v mestách mali zeleň, povodne ich nezatopia, pretože vodu strechy zadržia.
Aké sú ďalšie opatrenia proti záplavám, ktoré je možné v mestách urobiť?
Dobre to majú vymyslené v Holandsku. Na športoviskách alebo miestach, kde sa zhromažďujú ľudia, robia priehlbne, kam sa v prípade intenzívnejšieho dažďa voda vleje a mesto tak nezatopí.
Ako môžeme sami zadržiavať vodu vo svojom okolí?
Rôzne. Obce a mestá vypisujú rôzne komunitné granty. Môžete v nich požiadať napríklad o to, aby sa zrušilo jedno či dve parkovacie miesto na parkovisku a namiesto nich sa urobilo malé zádržné jazierko, ktoré zachytí vodu z dažďov. Alebo navrhnúť pred panelákom tôňku, ktorá bude slúžiť ako klimatizácia. A potom už len napísať projekt a poprosiť susedov, nech zaň hlasujú.
Môže mať tôňa pred panelákom taký efekt ako klimatizácia?
Dám vám príklad. Prejdite sa po meste. Jeden dospelý 25-metrový strom má výkon desiatich klimatizačných jednotiek. Okolo bytového domu, kde je sto bytov, takých tôní potrebujete desať, aby efektívne ochladili prostredie. Alebo z rozpáleného chodníka vkročte do parku, pocítite ten teplotný rozdiel. V parku je vždy príjemnejšie.
Zelená strecha slúži ako klimatizácia aj vykurovanie.
Foto: archív Martina PribiluAké máme ďalšie možnosti zadržiavania vody v krajine?
Napríklad keď som staval dom, hneď za cestou sme si urobili jarok. Tie už z prírody miznú. Alebo som vyčistil jarok na verejnom pozemku a urobil som tam hrádzu. Mimochodom, moju dcérku veľmi baví prechádzať cez vodu suchou nohou. Ďalšiu hrádzu som urobil na potoku v lese. Chodievame sa pozerať, ako to tam vyzerá. Alebo môžete lopatou za pár eur vykopať malú jamu, ktorá vodu zadrží počas intenzívneho dažďa. Idem a urobím, jednoduché.
Spamätajú sa ľudia a začnú skutočne niečo robiť proti klimatickým zmenám?
Ekológovia, klimatológovia, ovocinári a ďalší, tí všetci už dlhšiu dobu vedia, že sa s počasím deje niečo nedobrého. Bežní ľudia si to nevšímali alebo nepripúšťali, teraz už ale všetci vedia, že máme problém. Kvôli horúčavám kolabujú ľudia, necítia sa dobre. Ak to pochopí spoločnosť ako celok, čo sa už deje, verím tomu, že budú prijaté potrebné opatrenia. Napríklad v Česku chce vláda za každého obyvateľa zasadiť jeden strom. Bolo by síce potrebné zasadiť ich na obyvateľa aspoň desať, ale na začiatok je to dobré. Osobne som už zasadil asi sto stromov, snáď aspoň desať prežilo. Očakávam, že vzhľadom na klimatické zmeny pribudne okolo nás v najbližšej budúcnosti oveľa viac zelene.
Čo si ľudia na zelenej streche pestujú?
Staviteľ Martin Pribila: „Naši klienti si na streche vypestovali omylom napríklad melón. Ten teraz skúšam aj ja. Videl som už na streche kukuricu, paradajky, hrach, jahody, papriku či bylinky. Všetko možné, čo sa dá pestovať. Pôda má pol metra hĺbku, pokojne ju teda môžete aj zrýľovať. Dokonca jeden klient ju chcel zorať, neviem ale, ako to dopadlo. Ja mám na streche trávu. Kedykoľvek položím ruku na pôdu, je tam 25 stupňov Celzia. Bežná červená strecha má okolo 75 stupňov Celzia, čierna ešte viac, 85 stupňov aj viac. Sami posúďte, čo je príjemnejšia mikroklíma?“
Na zelenej streche môžete pestovať čokoľvek.
Foto: archív Martina PribiluStaviteľ Martin Pribila: „Naši klienti si na streche vypestovali omylom napríklad melón. Ten teraz skúšam aj ja. Videl som už na streche kukuricu, paradajky, hrach, jahody, papriku či bylinky. Všetko možné, čo sa dá pestovať. Pôda má pol metra hĺbku, pokojne ju teda môžete aj zrýľovať. Dokonca jeden klient ju chcel zorať, neviem ale, ako to dopadlo. Ja mám na streche trávu. Kedykoľvek položím ruku na pôdu, je tam 25 stupňov Celzia. Bežná červená strecha má okolo 75 stupňov Celzia, čierna ešte viac, 85 stupňov aj viac. Sami posúďte, čo je príjemnejšia mikroklíma?“
Kto je Martin Pribila
Vyštudoval gymnázium v Malackách so zameraním na matematiku. Absolvent Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor pozemné stavby. Štúdijný pobyt v Austrálii a stáž popri škole v Rakúsku, kde neskôr pracoval ako statik. V súčasnosti sa venuje výstavbe takzvaných krtkodomov, statike a architektúre.
Vyštudoval gymnázium v Malackách so zameraním na matematiku. Absolvent Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor pozemné stavby. Štúdijný pobyt v Austrálii a stáž popri škole v Rakúsku, kde neskôr pracoval ako statik. V súčasnosti sa venuje výstavbe takzvaných krtkodomov, statike a architektúre.
