Čo všetko si musíte vybojovať v pôrodnici

Patricia Poprocká, 7. októbra 2018 o 16:25

Každá budúca matka si to predstavuje tisíckrát – aké to bude, keď sa dieťatko konečne vypýta na svet, keď ho konečne zovrie v náručí... A u takmer každej je realita zväčša úplne iná.

Aj taká samozrejmosť ako je bonding nie je v mnohých našich nemocniciach samozrejmosťou.

Foto: shutterstock.com

Po príchode do nemocnice sa často totiž očakávajúca a sebavedomá žena mení na pacientku, od ktorej sa čaká, že bude poslušne a pokiaľ možno bez zbytočných otázok plniť pokyny zdravotníkov. Práve necitlivý prístup k ženám a ich potrebám je to, čo slovenským pôrodniciam vyčítajú viaceré mimovládne organizácie, niektorí odborníci i samotné matky. Každá z nich, ktorá i v nevľúdnom nemocničnom prostredí chce zotrvať na svojich predsavzatiach, to má ťažké. Niekedy sa to dá. I keď spravidla nie vždy všetko. Ale vždy pri tom treba dávku odvahy, pevnej vôle a odhodlania a predovšetkým – viery v seba.

Pôrodný plán


Neželáte si podávanie medikamentov, nástrih hrádze ani tlačenie na brucho? Napíšte to do pôrodného plánu. Až na to, že čo ako precízny ho pripravíte, záruku, že sa bude dodržiavať, nemáte. Lekári si väčšinou spravia po svojom s odôvodnením, že si to vyžadoval priebeh pôrodu, stav rodičky, dieťaťa... A žena v pôrodných bolestiach zväčša nemá energiu protestovať. V slovenskom systéme, kde majú pôrodné asistentky okresané právomoci a hlavné slovo lekár, skôr uspejú ženy, ktoré sa s pôrodníkom poznajú dlhšie. Je väčšia šanca, že ich bude rešpektovať. A hoci pôrodný plán väčšinou skončí v koši, vždy je lepšie ho mať ako nemať. Možno sa nedodrží celý, ale je šanca, že aspoň nejaká jeho časť áno.

Voľba polohy pri pôrode


Šup na kreslo, sem nohy, sem ruky, a: „Tlačte, keď vám poviem!“ Rodiť v sede, na kolenách, do vody... – keď to spomeniete, väčšinou sa vás lekári i sestričky nechápavo pozerajú, o čom rozprávate. No nedajte sa, ste predsa v pôrodnici a naozaj existuje viacero polôh, pri ktorých môže dieťa prísť na svet... A kde sa o nich má hovoriť, keď nie tu? Sú prípady, kedy lekári dovolili žene zvoliť si polohu, ktorá jej najlepšie vyhovuje. Dúfajme, že ich bude čoraz viac. A možno to bude i ten váš.

Bonding


Chcete, aby vám bezprostredne po narodení priložili dieťatko na brucho a bez prerušenia ho tam nechali niekoľko hodín? Aj keď sa s personálom pravdepodobne rovno na pôrodnej sále pohádate, máte právo to žiadať, a aj si to uhájiť. Dieťa je vaše, nie sestričiek. Ak pôrod prebehol normálne, nikto vám vaše dieťa násilím zobrať nemôže. Takže len čo možno najpokojnejšie opakujte – ja vám ho teraz nedám, meranie a váženie počká. Iná je situácia po cisárskom reze. Hoci už v zahraničí sú kliniky, kde dieťa priložia aj po sekcii, u nás zväčša nemáte šancu. Brucho je operačná zóna, bodka. Väčšinou môžete byť radi, keď vám ho prinesú na izbu skôr ako po dvojhodinovom vyhrievaní v inkubátore. A ak chcete, aby bábätko priložili na hruď aspoň otcovi, rátajte s posmeškami. Ale v niektorých nemocniciach možno aj napriek nim vyhovejú.

Rooming in


Chvália sa ním všetky pôrodnice. Matky, ktoré porodili prirodzene, svoje deti väčšinou pri sebe majú hneď, horšie sú na tom tie po cisárskom reze. Počas prvých dvanástich hodín, kedy im lekári kážu ležať, im deti prinesú iba na chvíľu, ktorú si určia sestričky, a potom ich zas berú preč. Niekedy výsostne necitlivo – napríklad bábätku prisatému na prsníku stlačia noštek, aby otvorilo ústa. Platí len jedno – povedzte nie. Je to vaše dieťa, vo vašom náručí. Nemocnice sa väčšinou držia zásady, že matka si potrebuje oddýchnuť, takže matkám po sekcii dieťa prinesú na izbu až najskôr po 24 hodinách. Ani toto však nie je zákon, ktorý musíte rešpektovať. Jednoducho si pýtajte dieťa k sebe hneď, ako sa môžete pohybovať. Nenechajte si nahovoriť, že nevládzete, že vás všetko bolí. S dieťatkom pri sebe sa zotavíte oveľa rýchlejšie.

Fyzický kontakt


Toho sa v pôrodniciach obávajú azda najviac. „Neberte dieťa na ruky, len keď ho idete nadojčiť!“ Rada ako zo zlého socialistického filmu, ale naozaj ju dnes mamičky dostávajú pri prvotnom poučení od novorodeneckej sestry. „Určite ho nenoste, aby vám nevypadlo!“ Zneisťovanie ženy v jej novej úlohe matky namiesto toho, aby jej ukázali zásady bezpečného nosenia a fyzického kontaktu s bábätkom. Cesta – aby sa nič nestalo, tak to radšej nerobme, určite nie je tá správna. Takže tu si len musíte robiť po svojom, ako to cítite, a na výčitky personálu jednoducho nebrať ohľad. Alebo – ak máte energiu – môžete sestričky poučiť.

Spanie


Spať na jednej posteli s dieťaťom je prirodzené, odporúčajú ho aj psychológovia. V našich pôrodniciach vám to ale budú vyčítať. Pripravte sa, že skoro zakaždým, keď vás uvidia. Ale výčitkami sa to končí, dieťa vám preto z postele nezoberú. Je pravda, že úzke a nepohodlné postele nie sú práve najvyhovujúcejšie ani najbezpečnejšie. Zabrániť prípadnému pádu bábätka však pomôže práve postieľka, ktorú si môžete pristaviť k posteli ako zábranu. Z druhej strany ste tou zábranou vy, takže keď si bábätko ešte jemne objímete, môžete aj v úzkej nemocničnej posteli vcelku spokojne spoločne oddychovať obaja.

Kúpanie


Bábätko sa nepotrebuje v prvých dňoch kúpať. Naopak, je žiaduce, aby si zachovalo ochranný maz z maternice čo najdlhšie. Slovenské pôrodnice sa však držia starej zásady, že bábätko kúpať treba a ženy sa to musia naučiť. Matkám to podsúvajú ako hotovú vec, takmer príkazom. V tých zastaralejších nemocniciach dokonca bábätko zoberú a kúpu ho niekde za zatvorenými dverami na novorodeneckom oddelení. Aj tu môžete povedať nie. A aj tu vám sestrička podráždene dá najavo svoj údiv alebo nesúhlas. Ale aj tu sa to tým končí. Ak dieťa nechcete dať kúpať, nedajte ho. Bez vášho súhlasu ho okúpať nemôžu.

Dojčenie


Na papieri ho podporujú všetky pôrodnice. A v praxi? Matkám sa často neodstávajú správne rady ani informácie o dojčení na požiadanie. Naopak, sestričky neraz radia dojčiť každé dve hodiny, budiť bábätká. Výnimkou nebýva ani prikrmovanie, často bez súhlasu matky. Namiesto správneho priloženia a upokojenia matky, že mlieko sa časom spustí, sestričky radšej dajú bábätkám náhradnú výživu, aby neplakali. A matka je často bezradná. Ťažko sa veru háji vlastné stanovisko, keď vás znervózňuje naliehanie sestričky, aby ste plačúce bábätko konečne dokŕmili, lebo je hladné a vy nemáte dosť mlieka. Zvlášť keď bábätko práve zrkadlí vašu nervozitu a do toho plače... Napriek tomu, skúste si zachovať pokoj a prikladajte si bábätko k prsníku. Dieťaťu to stačí. Ak cíti vašu blízkosť, ak ho máte v posteli pri sebe alebo na rukách, väčšinou plakať prestane i bez náhradnej výživy. A mlieko príde.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Pôrod - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >