Sklerózu multiplex lekári najčastejšie zistia vo veku od 13. do 16. rokov.
Foto: shutterstockV Centre na liečbu sklerózy multiplex a demyelinizačných ochorení Národného ústavu detských chorôb v Bratislave ročne pribudnú tri až päť detí s ochorení s týmto ochorením. Celkovo starostlivosť poskytujú ročne 25 až 30 deťom s diagnózou skleróza multiplex (SM), čo je zápalové, degeneratívne autoimunitné ochorenie nervového systému.
,,Som veľmi rád, že v našej nemocnici dostalo prvýkrát na Slovensku dieťa so SM novú liečbu – transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek,“ informoval v tlačovej správe nemocnice Peter Bartoň, riaditeľ Národného ústavu detských chorôb.
,,Cieľom novej liečby je pomôcť pacientovi zastaviť ochorenie vo fáze, v akej sa nachádza a pomôcť na dlhé obdobie alebo ideálne po zvyšok života, aby sa choroba prestala zhoršovať,“ vysvetlil Peter Švec, primár Transplantačnej jednotky kostnej drene Kliniky detskej hematológie a onkológie. Zjednodušene povedané, od novej liečby lekári očakávajú, že pacientovi pomôže vytvoriť novú imunitu bez protilátok, ktoré útočia na tkanivo mozgu a miechy. Liečba má svoje indikačné kritériá a je vyhradená pacientom, u ktorých je štandardná, vysoko efektívna liečba, hoci aj zahájená včas, neúčinná.
,,V centre sa staráme o deti od najútlejšieho veku do 19 rokov, ale máme aj pacientov, ktorí majú výnimku a chodia k nám aj v po dosiahnutí tohto veku. Najčastejší vek záchytu sa pohybuje medzi 13. až 16. rokom,“ konštatovala Jana Surgošová, lekárka Kliniky detskej neurológie.
Atak, ktorým sa SM prejaví, vyzerá podľa lekárky takto: ,,Prvý atak sa môže prejaviť aj vo veku dvoch rokov. Najmladšie dieťa diagnostikované a liečené v našom centre malo 6,5 roka. Najčastejšie ataky u detí sú takzvané optické neuritídy – dieťaťu sa náhle zhorší zrak, vidí zahmlene, horšie rozoznáva farby a často cíti bolesť za okom. Ďalšími príznakmi bývajú stavy oslabenia polovice tela a s tým súvisiace problémy s citlivosťou, pocit mravčenia, problémy s chôdzou, močením, dlhšie trvajúce problémy točenia hlavy, nestability, zriedkavo aj psychiatrickými príznakmi.“
Dobrou správou oproti minulosti je, že dnes sa už ochorenie u detí diagnostikuje pomerne skoro. ,,Je to aj vďaka tomu, že v súčasnosti je už povedomie o výskyte tohto ochorenia aj u detí veľmi slušné a z rajónov nám posielajú deti relatívne včas. V tomto smere je situácia oveľa lepšia ako pred 10 – 15 rokmi,“ pochvaľuje si Jana Surgošová.
Lepšia je aj prognóza detí s ochorením SM. ,,Máme k dispozícii nové moderné lieky a prognóza detí s týmto ochorením je dobrá. Veľa však záleží, ako skoro sa pacienti začnú liečiť. Skorá liečba u detí znamená lepšiu prognózu,“ uvádza lekárka s tým, že prví pacienti, ktorých začali liečiť v najväčšej detskej nemocnici na Slovensku, sú dnes už dospelí, majú svoje vlastné rodiny, zdravé deti a vedú úplne normálny funkčný život bez zásadných obmedzení."
Deti s týmto ochorením žijú vďaka liečbe naďalej normálny aktívny život. Študujú, navštevujú vysoké školy, dokonca aj v zahraničí, cestujú, športujú, tancujú, majú vodičský preukaz. Pokiaľ pacienti nemajú motorické či zrakové problémy po ataku, žijú život bez obmedzení.
Má ochorenie iný priebeh ako u dospelých?
,,SM v detskom veku má štatisticky agresívnejší priebeh v porovnaní s dospelými, ale deti majú veľkú funkčnú rezervu a vedia sa s ochorením veľmi dobre a rýchlo vysporiadať. Neliečené deti dosahovali v minulosti invaliditu v oveľa mladšom veku. Vďaka zlepšeniu informovanosti, diagnostiky a dostupnosti modernej liečby sa zásadne zlepšila prognóza detí s týmto ochorením. Aktuálne majú reálnu šancu prežiť produktívny život bez neurologických deficitov,“ vysvetľuje Jana Surgošová.Lekári v liečbe používajú imunomodulačnú a biologickú liečbu, vďaka ktorej znížia agresívnu časť imunity, ktorá vytvára protilátky útočiace na vlastné tkanivo mozgu a miechy.
Má výskyt SM v detskom veku stúpajúcu tendenciu? ,,Na prvý pohľad by sa to tak mohlo zdať, avšak oproti minulosti sa napríklad zmenili diagnostické kritériá ochorenia, máme k dispozícii lepšie dostupné neurozobrazovacie vyšetrenia, napríklad magnetickú rezonanciu a iné vyšetrenia, zlepšila sa informovanosť aj odbornej verejnosti, čo viedlo k celkovému zlepšeniu záchytu tejto skupiny ochorení u detí,“ dodáva Jana Surgošová.
